Kľúčová otázka po zrušení Mečiarových amnestií: Pôjdu páchatelia pred súd?

, 16.03.2017 12:00
Danko, Fico, Bugár
Zľava: Predseda SNS Andrej Danko, predseda strany Smer-SD Robert Fico a predseda strany Most-Híd Béla Bugár počas stredajšej tlačovej konferencie lídrov koaličných strán k téme Mečiarových amnestií. Autor:

Vládna koalícia v stredu zverejnila návrh, ako zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara, ktoré doteraz neumožňovali postaviť pred súd páchateľov zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny a zmareného referenda o vstupe Slovenska do NATO. Opozícii, ktorá má svoj plán, sa však vládna predstava nepozdáva. Pár dní pred hlasovaním tak nie je jasné, či k parlamentnej dohode dôjde.

Kameňom sporu medzi obidvoma tábormi je úloha Ústavného súdu, ktorú má zohrať v procese vymazania amnestií. Podľa koaličného návrhu bude mať Ústavný súd posledné slovo, či amnestie z Mečiarových čias definitívne skončia. Opozícia s tým nesúhlasí. Myslí si, že stačí prijať ústavný zákon, ktorý predložil Ján Budaj z OĽaNO. V názoroch sa rozchádzajú aj právnici. Eduard Bárány, ústavný právnik a poradca premiéra Roberta Fica, si napriek predloženému návrhu koalície myslí, že amnestie sa zrušiť nedajú. Podľa Jána Mazáka, bývalého predsedu Ústavného súdu a poradcu prezidenta Andreja Kisku, je reálna šanca, aby páchatelia zavlečenia syna prezidenta, ako aj zmarenia referenda boli stíhaní a postavení pred súd.

Fico: Orgány činné v trestnom konaní budú mať zelenú

Faktom je, že kauza únosu je vyšetrená, návrh obžaloby na trinástich ľudí podal prokurátor na súd ešte v roku 2000. Konštatuje sa v nej, že za únosom stála Slovenská informačná služba, ktorú v tom čase viedol Ivan Lexa. Krajský súd v Bratislave a neskôr aj Najvyšší súd však súdne konanie zastavili kvôli amnestii.

Ak by sa amnestie zrušili, kľúčovou otázkou bude, či sa páchatelia únosu predsa len dostanú pred súd. Premiér Fico v stredu tvrdil, že keď Ústavný súd odobrí rozhodnutie poslancov o zrušení amnestií, automaticky sa zrušia aj všetky rozhodnutia prijaté na základe amnestie. „Z toho vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní budú mať zelenú. A ako ďaleko sa dostanú, čo budú môcť po takom období ešte vyšetriť, to nie je moja kompetencia komentovať,“ poznamenal Fico.

Budaj nemieni svoj návrh stiahnuť

Ján Budaj, ktorý predložil opozičný návrh ústavného zákona o zrušení amnestií, ho nemieni stiahnuť. Aj o jeho návrhu sa má hlasovať na marcovej schôdzi parlamentu. Ak sa však oba tábory nedohodnú, Mečiarove amnestie zostanú platiť. Ústavné zmeny si vyžadujú súhlas aspoň 90 poslancov a koalícia ich má len 80. Budaj včera kritizoval, že by zrušenie amnestií mal ešte posudzovať Ústavný súd.

„Obávam sa, že šili horúcou ihlou,“ reagoval na návrh koalície. Opozičné strany SaS a OĽaNO síce vládne riešenie podrobili kritike, posledné slovo však ešte nepovedali. Líder OĽaNO Igor Matovič označil koaličný návrh za perfídny. Podľa neho na Ústavnom súde sú nominanti Mečiara a tí môžu zrušenie amnestií zablokovať. Podobný postoj ako OĽaNO má aj SaS. Jej poslanec Martin Poliačik verí, že sa ešte o konečnej podobe návrhu budú viesť rokovania. Ocenil však, že sa dnes už nerozpráva o tom, či, ale ako zrušiť amnestie.

Politológ verí v dohodu parlamentu

Politológ Tomáš Koziak si myslí, že napokon sa v parlamente nájde dostatok hlasov a Mečiarove amnestie sa stanú minulosťou. „Pochybujem, že by sa hlasy nenašli vzhľadom na tlak verejnej mienky a že je to vec, ktorá spoločnosť dlhé roky traumatizuje. Bola by to prehra všetkých,“ zhodnotil politológ.

Kauza amnestií sa ťahá od marca 1998. Vtedy po odchode Michala Kováča z funkcie hlavy štátu premiér Vladimír Mečiar v pozícii zastupujúceho prezident udelil amnestiu aktérom zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska a páchateľom zmareného referenda o vstupe krajiny do NATO. Následné pokusy zrušiť Mečiarove amnestie neboli úspešné.

Chronológia únosu Kováča ml., udelenia a zrušenia Mečiarových amnestií

31. augusta 1995 – Ôsmi muži zastavili auto syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča ml. neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde býval. Vyvliekli ho z auta, dostal elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Prebral sa pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho našla rakúska polícia.
2. septembra 1995 – Prezident Michal Kováč požiadal ministra zahraničných vecí, aby požiadal Rakúsko o vydanie jeho syna. Premiér Vladimír Mečiar nevidel zo strany vlády právne dôvody na to, aby žiadali rakúske orgány o vydanie.
29. apríla 1996 – V Bratislave pri nevyjasnenom výbuchu BMW zahynul jeho vodič Róbert Remiáš, blízky priateľ bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, korunného svedka únosu.
** december 1997** – Prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi milosť.
3. marca 1998 – Vtedajší premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml.
7. júla 1998 – Premiér Vladimír Mečiar opravil svoju prvú amnestiu z marca. Nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámením zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
8. decembra 1998 – Po parlamentných voľbách nový premiér a zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda zrušil Mečiarove amnestie, umožnil tým konať v kauzách zmareného referenda.
4. februára 1999 – Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
november 2000 – Bratislavský krajský prokurátor podal na Krajskom súde v Bratislave obžalobu na poslanca Národnej rady a exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu a ďalších 12 ľudí. Vinil ich z trestného činu zavlečenia Kováča ml. do cudziny
jún 2001 – Trestné stíhanie obvineného Ivana Lexu a spol. v kauze zavlečenia Kováča ml. do cudziny senát Okresného súdu Bratislava III zastavil. Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania Ivana Lexu kvôli amnestiám.
august 2002 – Generálna prokuratúra podala sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania na Najvyšší súd.
december 2002 – Najvyšší súd zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry. Konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998.
Aktuálne sú v parlamente dva návrhy na zrušenie Mečiarových amnestií. Jeden opozičný a jeden vládny. Je to v poradí už ôsmy pokus. Prvý návrh bol v roku 2002, podporilo ho len 56 poslancov. Odvtedy žiadny ďalší z návrhov nezískal ústavnú väčšinu 90 hlasov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Mečiarove amnestie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk