Cieľom je motivovať mladých z detských domovov, náhradných či sociálne slabých rodín, aby sa vzdelávali. Tento rok si po 22. raz štipendium odnieslo 56 študentov.
Medzi nimi aj 17-ročná Lea Hubová. Žije v profesionálnej rodine u svojej sestry v Nitre a už tretí rok navštevuje Strednú odbornú školu masmediálnych a informačných štúdií v Bratislave. Býva na internáte a chystá sa aj na stužkovú slávnosť. Štipendium dostala po tretí raz. „Využijem ho práve na stužkovú, samozrejme cestovné a najmä materiály a pomôcky do školy – ako fotoaparát či diktafón,“ hovorí mladá študentka. Má vlastnú rozhlasovú reláciu, prispieva do školského časopisu a tiež je členkou Študentskej únie Slovenska. Popri škole brigáduje, lebo si chce ušetriť peniaze na koncoročný výlet do Talianska.
Ako vraví sama, na vzdelaní jej záleží. „Na získanie štipendia som musela mať priemer do 1,3. Sama sa snažím hecovať, aby som mala dobré známky. Deti z detských domovov to majú ťažšie v tom, že nemajú to prirodzené sebavedomie a musia sa oveľa viac snažiť a motivovať. A tým, že sme tu a cítime podporu, si aj viac veríme,“ dodáva Lea.
Mária Soboličová z organizácie Úsmev ako dar z vlastnej skúsenosti dodáva, že vzdelanie začala považovať za dôležité až počas samotného štúdia a neskôr, keď hľadala uplatnenie. „V odhodlaní študovať som potrebovala povzbudenie a usmernenie. Každý mladý človek podľa mňa takýto vplyv potrebuje. A keď sa mu ho nedostáva od rodičov, mal by zasiahnuť niekto iný," dodáva. Sama vyrastala v detskom domove a teraz pomáha deťom s podobným osudom.
Veriť si a odpustiť
Veriť v seba a svoje schopnosti. To vyzdvihuje aj predseda predstavenstva občianskeho združenia Úsmev ako dar Jozef Mikloško. Štipendisti dostávajú mesačne maximálne 50 eur, v závislosti od toho, či ide o stredoškolákov alebo vysokoškolákov. „Okrem tej finančnej, je to najmä morálna podpora,“ hovorí Mikloško. Materiálna pomoc je podľa neho samozrejme veľmi dôležitá, ale slová ako – verím ti, viem, že to dokážeš, sú na nezaplatenie. Typické pre deti z domovov totiž býva práve to, že si neveria. Aj takéto slávnostné odovzdávanie štipendií ich môže povzbudiť.
Heslom domovákov je: Musíš si veriť, vytrvať a odpustiť. „Jedna riaditeľka z detského domova mi povedala, že už 40 rokov pozoruje, že deti, ktoré prijali svoju situáciu a v nejakej forme odpustili tým, ktorí im ublížili, napr. svojim rodičom, fungujú normálne. Majú svoje rodiny, sú úspešní v živote. Tí, ktorí neodpustili, sa veľmi hnevajú a niekedy, bohužiaľ, aj spravodlivo, sú zatrpknutí a opakujú chyby svojich rodičov. Čiže odpustenie je veľmi dôležité na dosiahnutie plného potenciálu. A vlastné rodičovstvo. Tí, ktorí odpustili, sú výborní rodičia,“ dodáva Mikloško.
Každé dieťa, ktoré nemôže vyrastať so svojimi rodičmi, má viac či menej zranenú dušu. „To sa prejavuje aj tým, že sú utiahnutejšie, menej sebavedomé a ľahko sa vzdávajú. Potom je to istý boj o identitu: Kto som a odkiaľ pochádzam? Musia spracovať svoju minulosť. Určite to majú zložitejšie ako deti z bežných rodín. Ale to je to optimistické, že keď prekonajú tieto svoje strachy, rany, môžu byť oveľa úspešnejšie,“ mieni Jozef Mikloško z organizácie Úsmev ako dar.
Dobrý príklad
Kým je dieťa v domove, o základné potreby má postarané. Oveľa zložitejšie to majú tí, ktorí z domova už odišli alebo žijú vo veľmi zložitých pomeroch. Práve aj vo vzdelaní vidia mnohí cestu, akýsi odrazový mostík do života. Mikloško spomína na chlapca, ktorý odišiel z detského domova bez vzdelania a až potom si uvedomil jeho hodnotu. „Dorobil si základnú školu, maturitu a získal aj štipendium počas štúdia na vysokej škole,“ dodáva.
Tých, ktorým sa podarí plniť si svoje sny a byť úspešní, sa snažia ukázať ako príklad. Tak vznikla aj iniciatíva Domováci domovákom. „Cieľom je ukázať tých, ktorí v sebe našli silu pomáhať ďalším. Máme prvého riaditeľa detského domova bývalého domováka. Pretože deti oveľa viac veria tým, ktorí to zažili, ako nám, ktorí sme to nezažili,“ dodáva Mikloško.
Mladí veria v seba
Štipendium dostala už po druhý raz aj Michala Suchá. Študuje predškolskú elementárnu pedagogiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V detskom domove sa ocitla so svojimi troma súrodencami, keď mala jedenásť rokov. „Snažím sa byť samostatná aj po finančnej stránke a zárobok a skúsenosti získavam opatrovaním detí, čo ma veľmi baví. Chcela by som pokračovať v štúdiu a byť učiteľkou v materskej škole,“ dodáva. Okrem štúdia sa venuje aj spevu a dobrovoľníctvu v banskobystrickej pobočke Úsmev ako dar. Napriek neľahkým zážitkom sa nikdy nevzdala. „Svojim deťom chcem zabezpečiť to, čo mne samej v minulosti chýbalo,“ dodáva mladá žena, ktorá žije v detskom domove Valaská.
Možnosť študovať dodáva mladým ľuďom pocit sebadôvery a radosť z vlastného úspechu. Rovnako to vníma aj Jozef Gorecký, ktorý vyrastá v detskom domove v Liptovskom Hrádku. „Napredovanie je vždy len otázkou toho, či sa chce človek ďalej rozvíjať a to ja chcem,“ dodáva študent elektroenergetiky na Technickej univerzite v Košiciach. Štipendium použije na technické pomôcky v rámci štúdia. Tento rok ho získal po druhý raz. A či to bolo zložité? „Určite by bolo, keby som bol lenivý, takže práca a snaha musí byť,“ dodáva Jozef.
Nikoleta Némethová dostala štipendium po prvý raz a použije ho na materiál. Učí sa totiž za kaderníčku. Potrebuje teda profesionálne nožnice či farby. V súčasnosti žije v Domovskom vzdelávacom centre v Dunajskej Lužnej a je odchovankyňou detského domova Žitavce. „Keď odídete z detského domova, ste na všetko sami. Ale tým, že máte okolo seba veľa dobrých ľudí, vždy vám pomôžu. Keď som bola mladšia, tak som si neverila. Po čase som zistila, že mi iní veria. Tak som si začala aj ja, že zvládnem školu a začlením sa do normálneho života,“ dodáva budúca kaderníčka.
Vzdelávaním k úspechu
Program Vzdelávaním k úspechu funguje už desať rokov. Za ten čas Úsmev ako dar rozdal štipendiá v celkovej sume 142 606 eur až 466 študentom. Podporuje ho aj Nadácia Slovenskej sporiteľne, ktorá už desiaty rok prispela sumou 15-tisíc eur.
Úsmev ako dar
Úsmev ako dar sa už 34 rokov stará o to, aby deti mohli bezpečne vyrastať v rodinách, ideálne tých vlastných. Vykonáva terénnu sociálnu prácu, posilňuje systémovú svojpomoc širokých rodín, pripravuje a sprevádza náhradných rodičov, buduje centrá pre obnovu rodiny a zariadenia núdzového bývania, poskytuje opusteným deťom oporné vzťahy, napĺňa ich potreby v oblasti voľného času a osobnostného rozvoja, sieťuje kompetentných odborníkov a podieľa sa na tvorbe legislatívnych noriem.