„V tomto roku obnovia Štátne lesy TANAPu v nimi spravovanom území 196 hektárov kalamitných plôch. Celkovo vysadia 433-tisíc sadeníc. Čo sa týka drevinového zloženia, tak gro bude tvoriť smrek a smrekovec, zastúpenie budú mať aj jedľa a borovica, z listnatých buk, javor, jaseň, jelša a brest,“ uviedla Martina Petránová, koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAPu. Sadenice ukladané do jám boli vypestované v Stredisku genofondu drevín Rakúske Lúky.
Snehové jamy sa nachádzajú v každom z jedenástich obvodov Štátnych lesov TANAPu. Celkovo je ich 38, podľa Petránovej sa však nie všetky zvyknú naplniť. Ako ďalej vysvetlila, snehové jamy sú v podstate prírodné chladničky. Slúžia podľa jej slov na predĺženie vegetačného pokoja sadeníc, teda aby nezačali pučať skôr, ako sa roztopí sneh a rozmrzne pôda vo vyšších polohách TANAPu, čiže na miestach, kde majú byť vysadené. „Snehové jamy sú prevažne zrubové stavby, zapustené do zeme, s rozmermi približne 3 krát 4 metre, výnimkou je Stredisko genofondu drevín, snehové jamy, ktoré sú tam, majú aj zhruba 3 krát 40 metrov. Dôležité je, aby boli vybudované na miestach, ktoré okolité prostredie udržiava v chlade čo najdlhšie a sneh sa v nich roztápa iba pozvoľna, teda spravidla v dolinkách mimo dosahu priameho slnečného žiarenia,“ vysvetlila ďalej. Snehové jamy podľa nej nemajú okná, sú zaizolované zo všetkých strán, vrátane dverí, aby z nich neunikalo teplo. „Vo vnútri sa nachádza vrstva snehu, vystlaná spravidla pilinami, ktoré na jednej strane odizolujú chlad a na druhej držia vlhkosť,“ dodala Petránová.