Vymeniť by sa malo až 10 jej členov. Ako prví si budú svojich zástupcov voliť sudcovia. Ôsmim členom Súdnej rady z deviatich uplynie päťročné funkčné obdobie koncom júna. Onedlho by mohlo byť tiež známe, či sa o opätovné zvolenie do najvyššieho samosprávneho orgánu súdnictva bude pokúšať aj bývalý predseda Najvyššieho súdu a Súdnej rady Štefan Harabin. Výmena čaká v septembri aj dvoch členov rady, ktorých navrhuje vláda.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Sudcovia vyberajú svojich zástupcov do Súdnej rady spomedzi seba v tajnom hlasovaní. Volia v ôsmich volebných obvodoch, kopírujúc obvody ôsmich krajských súdov. Najvyšší súd a Špecializovaný trestný súd v Pezinku spadajú do obvodu Krajského súdu v Bratislave. Voľby sa konajú v jeden deň. Predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková vyzvala navrhovateľov, aby kandidátov predkladali do 12. apríla. „Vyhlásila som voľby na osem členov Súdnej rady na 23. mája. Ja sama už kandidovať nemôžem, som v rade druhé funkčné obdobie,“ reagovala Bajánková.
Rada tak bude mať nového šéfa. Je otázne, či sa o návrat nepokúsi Harabin. Ten sa pre médiá vyjadril, že sa voľbou nezaoberá. Súčasné zloženie rady označil za „politický suterén“. Pred piatimi rokmi skončil zo štyroch kandidátov Harabin tretí. Voľby znamenali začiatok jeho kariérneho pádu. Z bývalého prvého muža v justícii, ktorý mal pod palcom kariérny postup či trestanie sudcov, sa stal predseda jedného z troch senátov trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu.
Sudcovia a obe sudcovské združenia majú teraz do 12. apríla čas vyberať svojich kandidátov do rady. Ich výber bude pre odborníkov aj verejnosť signálom, kam sa súdnictvo po páde Harabina uberá. „Verím, že sudcovia vyšlú do Súdnej rady autority, ktoré vedia nahlas vyjadriť svoj názor a neboja sa,“ reagovala členka rady, sudkyňa Najvyššieho súdu Elena Berthotyová.
Štátna tajomníčka rezortu justície Monika Jankovská, bývalá sudkyňa, upozorňuje, že nastávajúce voľby do Súdnej rady budú kľúčovým momentom. Podľa nej súdnictvo potrebuje stabilný orgán sudcovskej legitimity. „Je dôležité, aby predstavitelia práve tohto orgánu boli z justičného prostredia, dôverne poznali jeho problémy a dokázali nájsť to najlepšie možné riešenie dosiahnutím konsenzu prostredníctvom kolektívneho rozhodovania,“ uviedla Jankovská.
Do Súdnej rady po prvýkrát nebudú môcť kandidovať predsedovia súdov. V súčasnosti je ich tam šesť. Ústavný súd pred dvoma rokmi rozhodol, že zastávanie oboch funkcií naraz je možný konflikt záujmov. Súd vo svojom náleze pripomenul, že predsedovia a podpredsedovia súdov sú takmer úplne závislí od ministra, ktorý je oprávnený ich vymenúvať aj odvolávať. Ten si prostredníctvom šéfov súdov môže podľa ústavných sudcov presadzovať stranícke záujmy v Súdnej rade. Tak sa vytvára priestor na zásah do jej kompetencií zo strany výkonnej moci, čo podľa Ústavného súdu nie je prípustné.
Sudcovia, ktorým sa končí funkčné obdobie v Súdnej rade
- Predsedníčka rady – Jana Bajánková, sudkyňa Najvyššieho súdu. Ako predsedníčka má pozastavený výkon funkcie, v rade je od konca júna 2007
- Podpredseda rady – Ján Vanko, predseda nitrianskeho krajského súdu, v rade je od konca júna 2012
- Imrich Volkai, predseda Krajského súdu v Košiciach, v rade je od konca júna 2012
- Milan Ďurica, predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici, v rade je od konca júna 2012
- Peter Straka, sudca Krajského súdu v Prešove, v rade je od konca júna 2012
- Rudolf Čirč, sudca Najvyššieho súdu, v rade je od konca júna 2012
- Dana Bystrianska, sudkyňa Krajského súdu v Košiciach, v rade je od konca júna 2012
- Igor Burger, od roku 2015 na dôchodku, v rade je od konca júna 2012
Ôsmich nových členov rady si bude voliť okolo 1 400 sudcov. Ďalší dvaja členovia rady sa vymenia v septembri. Vtedy uplynie mandát bývalej šéfke Okresného súdu Bratislava I Eve Fulcovej a šéfovi Krajského súdu v Bratislave Ľubošovi Sádovskému. Tých vymenovala do Súdnej rady Ficova vláda v roku 2012.
Fulcová a Imrich Volkai, ktorý v Súdnej rade tiež končí, patria zároveň medzi šesticu parlamentom zvolených kandidátov na ústavných sudcov, z ktorých odmieta prezident Andrej Kiska už dva roky vymenovať ústavných sudcov. Obaja preto podali sťažnosť na Ústavný súd.
Zo zvolených nových členov Súdnej rady si napokon členovia rady zvolia nového predsedu a podpredsedu. Súdna rada je najvyšší samosprávny orgán súdnictva. Jej právomoci určuje ústava. Do jej pôsobnosti patrí verejná kontrola súdnictva, rozhodovanie o sudcovskej spôsobilosti kandidátov na sudcov, predkladanie návrhov na vymenovanie a odvolanie sudcov prezidentovi republiky, rozhodovanie o pridelení a preložení sudcov či posudzovanie prešľapov v sudcovskej etike. Súdna rada tiež predkladá prezidentovi návrhy na vymenovanie a odvolanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Vláde tiež predkladá návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch.