Jednoduchšia cesta k lieku pre pacienta je v niektorých prípadoch aj bez toho, aby ho zháňal vo viacerých lekárňach. Stačí recept podať v jednej a tá mu ho do dvoch dní zabezpečí. Určuje to novela zákona o liekoch, ktorá zavádza takzvaný emergentný systém. Začal platiť od apríla a v praxi znamená, že ak lekárnik liek nemá, recept s vybielenými osobnými údajmi o pacientovi (anonymizovaný recept) posiela výrobcovi alebo dodávateľovi. Ten liek najneskôr do dvoch dní musí dodať do lekárne. Inak mu hrozí pokuta do stotisíc eur.
„Sme presvedčení, že novela priniesla pacientom nespochybniteľne výrazne lepšiu dostupnosť liekov,“ zhodnotil minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smeru).
Doteraz síce platilo, že lekárnik bol povinný zohnať liečivo do 24 hodín, za nedodržanie však nebol nikto postihovaný. Lieky neboli a chorí ich naháňali týždne. „Pre nás sú to len samé pozitíva, pacient sa konečne dostane k liekom jednoduchšie,“ reagoval prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. Systém podľa neho už funguje a sám mal možnosť otestovať ho priamo v praxi. „Prišiel pacient s receptom na tri balenia dlhodobo nedostatkového lieku na riedenie krvi, ráno som ho objednal a popoludní si ho už mohol vyzdvihnúť,“ vysvetlil. Myslí si, že je to aj preto, lebo výrobcovia sa predzásobili, aby v apríli nevznikol problém.
Zástupcovia pacientov sú v hodnotení opatrní. Upozorňujú, že karty môžu zamiešať farmafirmy. „Hodnotíme to dobre, ale na druhej strane s istými obavami sledujeme vyjadrenia výrobcov, ktorí iniciovali, že ak daný liek nebude, požiadajú o jeho vyradenie z kategorizácie, aby nemuseli platiť vysoké pokuty, čo nie je dobrá správa,“ poukázala prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová. Vyradenie z kategorizácie znamená, že liek nehradia zdravotné poisťovne. Lévyová má obavu, že sa to dotkne takých liekov, ktoré zachraňujú životy. „Budeme to určite sledovať, veríme, že aj cieľom ministerstva je, aby k takýmto situáciám nedošlo,“ dodala.
Emergentný systém, čiže dodanie lieku do 48 hodín, samotní dodávatelia liekov kritizujú. Môže podľa nich priniesť kolízne situácie a boli by za to, aby sa upravil, prípadne zrušil. „Ak od apríla bude liek na sklade, nebude problém, aby bol do lekárne včas dodaný, ale ak nebude, vyššiu dostupnosť nezabezpečí ani emergentný systém,“ tvrdí prezident Asociácie dodávateľov liekov Koloman Gachall.
Fakty o vývoze liekov
- 2011 – nedostatok liekov spustila nová cenotvorba liekov ministra zdravotníctva – v tom čase Ivana Uhliarika (KDH), podľa nej maximálna cena lieku nemohla prekročiť druhú najnižšiu cenu v EÚ,
- 2012 – ceny liekov sú na Slovensku nižšie ako v zahraničí, firmy začali lieky vyvážať za hranice, ako prvá začala byť nedostupná Lyrika, liek na bolesť, epilepsiu a úzkostnú poruchu,
- január 2013 – začala platiť novela zákona o lieku, distribútori dostali povinnosť nahlásiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) vývoz lieku, ak je na našom trhu nedostatkový, ústav získal právomoc vývoz zakázať
- apríl 2013 – ŠÚKL tvrdí, že o nedostatku niektorých liekoch má informácie, zatiaľ žiaden zákaz vývozu lieku nevydal,
- máj 2013 – viacerí lekárnici upozorňujú, že lieky chodia vykupovať obchodníci priamo do lekární, ponúkajú vysoké prirážky – často ide o 25– až 30-percentnú maržu. Ministerstvo zdravotníctva neplánuje žiadne zásahy ani sprísnenie kontroly lekární,
- august 2013 – vypadlo ďalších 20 liekov pre srdciarov, onkologických a neurologických pacientov, klesli zásoby psychiatrických liečiv, lekárnická komora prichádza s návrhom, aby lekárnici nemali mať možnosť predávať lieky distribučným firmám. Ministerstvo jej návrh nepovažuje za riešenie,
- november 2013 – lekárnici prvýkrát zverejnili zoznam vyše 170 liekov, ktoré majú problém zabezpečiť pre pacientov. ŠÚKL tvrdí, že dôvodom nedostupnosti nie je reexport, ale príčin môže byť viac: logistické vzťahy, nedostatky vo výrobe, prerušenie alebo zrušenie výroby,
- november 2013 – ministerstvo zdravotníctva prvýkrát udelilo desaťtisícovú pokutu za nedostupný liek pre pacientov s vysokým krvným tlakom, pretože farmafirma ho nedodala na trh dlhšie ako dva mesiace,
- september 2014 – za sedem liekov, ktoré vypadli z lekární, ministerstvo zdravotníctva vyrubilo pokutu štyrom farmaceutickým spoločnostiam, spolu majú zaplatiť 70-tisíc eur
- apríl 2016 – situácia je vážna, lekárnici vydávajú zoznam 50 najnedostupnejších liekov, nedostupné sú aj inzulíny pre cukrovkárov, inhalátory pre astmatikov. Zväz diabetikov Slovenska vyzýva pacientov, aby si vždy s dostatočným predstihom zabezpečovali inzulín, Štátny ústav pre kontrolu liečiv nepovolil vývoz 357 z nich, v ohrození je približne 400-tisíc diabetikov. Rezort zdravotníctva na čele s Tomášom Druckerom (nom. Smeru) pripravil novelu zákona o liekoch, ktorá má definitívne vyriešiť problém s nedostatkom liekov,
- august 2016 – lekárnici vydávajú ďalší zoznam najviac nedostupných liekov, najnedostupnejší je Fraxiparine na riedenie krvi, majú až 1 443 hlásení. Novelu zákona o liekoch schválila vláda,
- október 2016 – novela prešla parlamentom, podľa nej distribučné firmy nebudú môcť obchodovať s liekmi, do zahraničia ich bude môcť predávať len držiteľ licencie – výrobca, ak liek nebude na trhu, hrozí mu pokuta do jedného milióna eur,
- november – december 2016 – tlak na vývoz liekov sa zvýšil, hoci Štátny ústav pre kontrolu liečiv reexport zakazoval viac ako po iné mesiace, napriek tomu sa pri skupine asi 750 liekov nepodarilo udržať ich dostatok,
- január 2017 – vstupuje do platnosti novelizovaná legislatíva, nedostatok liekov pretrváva, lekárnici tvrdia, že je to len dôsledok z predchádzajúcich období,
- marec 2017 – dostupnosť liekov sa zlepšila, lekárnici hlásia už len problém s liekom na riedenie krvi Fraxiparine, ale je to podstatne menej ako minulý rok
V minulosti podľa neho nebol problém s rýchlosťou dodávky, ale absencia konkrétnych liekov na trhu. Nový systém v praxi môže priniesť viacero sporných otázok. Napríklad dodanie lieku v čase mimo prevádzkových hodín lekárne či problém overovania dostupnosti liekov v celom distribučnom reťazci.
Dodávatelia už pri príprave zákona navrhovali vznik tzv. podpornej zásoby. Gachall uviedol, že práve tá by umožnila držiteľom registrácie kontrolu nad zásobou svojich liekov, bez vystavenia sa riziku vysokých sankcií. „V najbližších týždňoch budeme podrobne sledovať dopady nového systému v praxi a v prípade opätovného otvorenia zákona privítame odbornú diskusiu na túto tému so zástupcami rezortu,“ poukázal s tým, že by to mohlo viesť k upraveniu zákona tak, aby sa emergentný systém uplatňoval jednoduchšie, prípadne by sa zrušil.
Január priniesol pacientom aj lekárnikom veľkú úľavu. Novela zákona o lieku zakázala distribučným firmám vyvážať lieky do zahraničia. Týmto sa utlmil problém, ktorý bol na trhu vyše päť rokov. Z takmer dvesto nedostatkových liekov je problém už iba s jedným. Podľa Sukeľa stále chýba liek na riedenie krvi, ktorý sa používa aj na liečbu srdcového infarktu a obličiek, ale distribútori ho na základe urgentného systému vedia dodať. „Situácia sa výrazne zlepšila, od začiatku roka máme asi dvesto hlásení o nedostatku, z toho 160 je na liek na riedenie krvi,“ spresnil Sukeľ a pripomenul, že vlani počítali hlásenia o nedostatku liekov na tisíce. Pacientom chýbali tabletky takmer na všetky ochorenia – astmu, reumu, cukrovku, epilepsiu, bolesť, onkologické a kardiologické lieky, antidepresíva. Distribútori ich s veľkým ziskom predávali do zahraničia.
Druckerov rezort je s uplatnením nového zákona spokojný. Situáciu s liekmi monitoruje a v porovnaní s októbrom minulého roka eviduje 17-krát menej hlásení o ich nedostatku. „Vykonávame pravidelné kontroly v lekárňach, ako aj distribučných spoločnostiach. Výsledky kontrol sú aktuálne v štádiu spracovania,“ uviedol tlačový odbor.
Pôvodne za reexport liekov zodpovedal Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorému veľkodistribútori hlásili plánovaný vývoz liekov s 30-dňovým predstihom. Po novom sú zodpovední držitelia registrácie lieku, teda výrobcovia. Tí majú povinnosť podať hlásenie do 7 dní od vývozu. Ak bude liek pacientom chýbať, hrozí im pokuta do milióna eur.