„Kliešte sa vyskytujú takmer na celom Slovensku, ale nie všetky sú nosičmi vírusu. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazené ojedinele alebo vôbec. Oblasti s výskytom nakazených kliešťoch sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh,“ povedala Zuzana Drobová z Úradu verejného zdravotníctva Slovenska. Za posledných desať rokov sa podľa nej výskyt ochorení na kliešťovú encefalitídu pohyboval od 57 do 174 prípadov ročne.
Okrem povodia Váhu sa nakazené parazity vyskytujú aj inde. „Ide aj o juhozápadnú časť Slovenska, pohorie Tribeč, Vtáčnik, Nitrianska a Pohronská pahorkatina, oblasť Malých Karpát, okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra, Levice. Výskyt infikovaných kliešťov sa však v súčasnosti zaznamenáva už aj v oblastiach, ktoré v minulosti neboli endemické. Znamená to, že sa mení areál ich rozšírenia. Kliešte sa zmenou klimatických podmienok dostávajú v posledných rokoch do vyššie položených oblastí,“ dodala Drobová.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Parazitológ zo Slovenskej akadémie vied v Košiciach Branislav Peťko sa zaoberá kliešťami celý život. Pripomenul, že v súvislosti s nimi vedci jedno predsa len netušia, a ak na to prídu, dokážu zrejme zabrániť prenosu chorôb prenášaných kliešťami na človeka. „Je niečo v krvi, čo im vyhovuje, a niečo, čo im nevyhovuje. To sa práve snažíme zistiť. Asi dvadsať percent ľudskej populácie nikdy nemá kliešťa. Ďalších 15 percent má každý rok aspoň jedného. Takí ľudia, čo sú veľmi často napádaní, majú každý rok desať a viac kliešťov, tých je okolo 2,5 percenta,“ vysvetlil Peťko a doplnil, že kliešte sú „fajnšmekri“, vyberajú si. „Niektorú skupinu ľudí nemajú kliešte vôbec rady. Neviem, či je to v krvi, či v pokožke. Niekde je to zašifrované a ten kliešť to vie na diaľku. Ženy napádajú kliešte menej často. Najčastejšie sa prisávajú na miesta, ktoré sú chránené spodnou bielizňou, sú to miesta pod tričkom ako hrudník, chrbát, podpazušie, slabiny, a čo je zaujímavé, u mužov sa prisávajú aj na pohlavné orgány, a to desaťkrát častejšie ako u žien,“ podotkol vedec.
Kliešte v kocke
- Počet ochorení u ľudí za rok 2016 na kliešťovú encefalitídu: 174, najviac Banskobystrický kraj: 60, najmenej Bratislavský kraj: 2
- Počet ochorení za rok 2016 na lymskú boreliózu: 1105, najviac Žilinský kraj: 304, najmenej Bratislavský kraj: 24
Tieto ochorenia kliešte prenášajú na ľudí
- vírusová kliešťová encefalitída – proti chorobe existuje účinné očkovanie – ide o vírusový zápal mozgu a mozgových blán. Inkubačná doba: 2 až 28 dní, prvé štádium je podobné chrípke. Nasleduje bezpríznakové obdobie od 1 do 20 dní. V druhej fáze choroby nastupujú vysoké horúčky, bolesti hlavy, vracanie, stuhnutosť šije, poruchy vedomia, obrna, svetloplachosť
- lymská borelióza – typickým príznakom je pomaly sa šíriaca červená škvrna – takzvaná erythema. Zväčšuje sa a má ohraničený lem s bledším miestom v strede. Inkubačná doba je 7 až 14 dní. Skorým príznakom môže byť horúčka, triaška, bolesti svalov a únava
Tieto ochorenia prenášajú kliešte na psov
- babezióza u psov – jednobunkový parazit napáda červené krvinky, rozkladá ich, čím spôsobí najskôr anémiu a neskôr žltačku sprevádzanú horúčkou, nechutenstvom, malátnosťou, nezáujmom o okolie. Neliečená babezióza sa často končí smrteľne
- anaplazmóza – bakteriálne ochorenie bielych krviniek sprevádzané zvýšenou teplotou, nechutenstvom, vracaním, bolestivosťou kĺbov, anémiou ako pri babezióze, ale bez zažltnutia slizníc. Zriedka sa končí smrteľne
Choroby, ktoré kliešte prenášajú, si nosia zo zvierat, ktorých krvi sa napijú, najmä z myší. „Ak je tá myš infikovaná, vtedy sa larva nakazí. Myš je rezervoár týchto ochorení a v jej krvi sa pôvodcovia chorôb udržia dlho, aj roky. Nákaza v kliešťoch pretrváva, až kým neumrú,“ pokračoval parazitológ. Človek je podľa neho pre kliešťa len východisko z núdze a sadne naňho vtedy, ak nie je nablízku vhodnejší hostiteľ. „Človek nie je pre kliešťa šťastné riešenie, slepý článok vo vývoji, pretože ho nájde a zabije,“ rozviedol.
Foto: SITA, Tomáš Somr
Na Slovensku žije minimálne päť druhov kliešťov, ktoré sa môžu prisať na človeka alebo domáce zvieratá. Každý druh prenáša niečo iné. „Dajú sa aj rozoznať podľa sfarbenia. Dospelá samička kliešťa obyčajného má červené bruško. Veľké kliešte – pijaky – sú pre človeka málo nebezpečné, ale veľmi nebezpečné sú pre psov. Spoznáme ich podľa výraznej strakatej ornamentovej kresby na chrbtovom štítku. Potom sú tu ešte hnedé kliešte,“ uzavrel.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Primár infekčného oddelenia Trenčianskej nemocnice Martin Chren vraví, že už mal aj prípad, keď po nakazení kliešťom pacient zomrel. „Úmrtnosť na tieto ochorenia nie je vysoká. My sme však mali prípad dvoch rodinných príslušníkov, u ktorých bolo zaujímavé aj to, že mali aj kliešťovú encefalitídu, aj lymskú boreliózu. Jeden z nich, ktorý bol starší a mal aj viacero závažných diagnóz, zomrel,“ poznamenal Chren, ktorý podčiarkol, že týchto ochorení v krajine pribúda. „Keby sme si zobrali mapu Slovenska a pozreli si jednotlivé oblasti výskytu kliešťovej encefalitídy a lymskej boreliózy, endemických oblastí je jednoznačne každým rokom viac. Čo sa týka počtu ochorení, Trenčiansky kraj, hlavne severné okresy okolo Považskej Bystrice, má za posledných päť rokov vždy medailovú pozíciu. Buď sme v počte na prvom mieste, alebo druhí. Máme najviac kliešťových encefalitíd aj najviac borelióz,“ uviedol lekár. Podľa neho za všetko môže podnebie. Kliešte nemajú rady tropické letá s teplotami nad tridsať stupňov. Vyhovuje im okolo 24 až 28 stupňov a vlhko. „To je aj dôvod, prečo sa sťahujú do vyšších nadmorských výšok okolo 800 až 1 000 metrov nad morom,“ spomenul Chren s tým, že práve preto sa im páči v Považskej Bystrici a okolí. Podľa neho 60 a viac percent pacientov nevie vôbec o tom, že mali kliešťa. „To sú práve tie štádiá larvy a nymfy, ktoré sú tak maličké a takmer neviditeľné, že si ich človek nevšimne. Človek sa však môže nakaziť aj tým, že pije mlieko od nakazených kôz či oviec.“
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Takúto skúsenosť má Tamara Siteková (40) z Trenčína, ktorá mala lymskú boreliózu. Kliešťa si vôbec nevšimla. „Naraz sa mi len na ruke objavila škaredá škvrna, vnútri biela, zvonku začervenaná. Mala som ju pár mesiacov, ale nevenovala som jej pozornosť. Jedného dňa som šla ku kožnej lekárke, aby mi predpísala lieky proti akné, a ona ma chytila za ruku a pozerala na škvrnu. Hneď mi vzala krv a o pár hodín mi už aj volali, že sa mám okamžite dostaviť do nemocnice na infekčné oddelenie. Diagnostikovali mi lymskú boreliózu. Dlhší čas som užívala antibiotiká. Priebeh ochorenia u mňa našťastie nebol veľmi vážny, bolievala ma iba často hlava a kĺby, horšie dopadla moja suseda, ktorá po tom, čo si našla kliešťa, prestala na istý čas úplne chodiť,“ zdôverila sa Tamara.
Najčastejším ochorením šíreným kliešťom v našich zemepisných šírkach je borelióza. Predpokladá sa, že približne 25 percent kliešťov je nositeľom borélií, ktoré sa nevyhnú ani zvieratám. „Typickými príznakmi ochorenia v akútnej fáze u zvierat sú nechutenstvo až vychudnutie, horúčka, ochrnutie, opuchnutie, bolestivosť jedného alebo viacerých kĺbov. Liečba, podobne ako u človeka, znamená dlhodobé užívanie antibiotík,“ ozrejmil veterinár Jozef Babčan z Trenčianskych Teplíc. Podľa neho je dôležité správne vybrať kliešťa domácemu miláčikovi. Najlepšou metódou na vytiahnutie parazita je jeho uchopenie jemnou pinzetou čo najbližšie pri koži. Následne ho treba opatrne ťahať kolmo proti koži a súčasne ho otáčať do polkruhu, striedavo na obe strany. „Ak by sme kliešťa pinzetou vytáčali do niekoľkých otáčok na jednu stranu, môžme ulomil hlavičku asi v polovici jej dĺžky. Jej zvyšok však v koži nevyhnisá ako trieska, ale sa opuzdrí a vytvorí sa malá hrčka,“ varoval. Kliešť môže pre domáce zvieratko znamenať smrť, závisí to od imunitného systému zvieraťa.