Akým spôsobom porastú od budúceho roka dôchodky?

Riešenie sa však už zrejme predsa len rysuje. Pravda získala interný materiál o výhodnosti valorizácie penzijných dávok od roku 2018, ktorý vypracovali ľudia z ministerstva. Porovnáva až tri alternatívy valorizácie, ktoré by každému dôchodcovi zaručili prinajmenšom zákonom určený minimálny nárast jeho dávky.

„Mojou ambíciou je, aby dve percentá zostali zachované aj na ďalšie roky,“ zopakoval v utorok už po niekoľkýkrát šéf sociálneho rezortu Ján Richter. Na prvý pohľad sa môže zdať, že plánuje kopírovať tohtoročný model valorizácie, keď dôchodky stúpli o pevnú sumu, rovnajúcu sa dvom percentám priemeru vyplácanej dávky daného typu. Napríklad všetci starobní penzisti si vďaka nemu v januári prilepšili o 8,20 eura.

Aký variant mal Richter na mysli?

Lenže v skutočnosti môže mať Richter na mysli aj celkom iný variant. Napríklad ten, ktorý za najvhodnejší označuje spomenutá analýza. Po piatich rokoch by znamenal návrat k percentuálnej valorizácii, hoci s istou bezpečnostnou poistkou. Tou by malo byť práve garantované minimum nárastu na úrovni dvoch percent vyplácaného priemeru daného typu dávky. Naopak, vo zvyšovaní pevnou sumou dokument odporúča nepokračovať. „Je to obdobné tomu, ako keby sme regionálne rozdiely v hospodárstve chceli riešiť tak, že budeme systémovo znižovať životnú úroveň rozvinutejších regiónov,“ zdôvodňuje sa v texte.

Štúdia síce pripúšťa, že valorizácia pevnou sumou, aká sa uplatnila v tomto roku, by bola stále výhodnejšia asi pre 830-tisíc dôchodcov, čo je 60 percent z celkového počtu 1,38 milióna poberateľov penzijných dávok. Znamenala by napríklad aj zníženie počtu poberateľov minimálnych dôchodkov. A znovu by pomohla najmä nízkopríjmovým penzistom vrátane starodôchodcov, aj keď krivdy spáchané voči nim ide momentálne naprávať iná chystaná novela zákona.

Pri pokračovaní pevnej valorizácie, varuje analýza, by však zároveň ďalej klesala kúpyschopnosť penzistov s dôchodkami vyššími, ako je priemerný (pri starobnom k 31. marcu 426,28 eura), čím by dochádzalo k výraznému znižovaniu ich životnej úrovne. Už teraz by napríklad človek, ktorému bol v roku 2012 priznaný dôchodok 700 eur, dostával o 31 eur viac, keby sa nevalorizovalo pevnou sumou. Ani nevraviac o tom, že je neúnosné, aby sa penzistom s odpracovaným povinným minimom 15 rokov, do ktorých môžu byť započítané aj náhradné doby, napríklad za materskú dovolenku, dôchodky dlhodobo dvíhali o rovnaké sumy, ako tým, ktorí si odrobili hoci aj 45 rokov.

Lepšie zarábajúci sú navyše ukrátení už pri výpočte dôchodku. Penzijná dávka sa im redukuje v prospech solidarity s tými, ktorí v produktívnom veku dosahovali podpriemerné zárobky. Po novom sa aj maximálny vymeriavací základ na platenie odvodov zvýšil na sedemnásobok priemernej mzdy, pričom vo výpočte penzie sa zohľadňujú zárobky len maximálne z trojnásobku tejto mzdy.

Štúdia odporúča kombinovaný model

Najmä pre tieto negatíva, ktoré by ľudí len ďalej demotivovali a odrádzali riadne platiť sociálne poistenie, radí štúdia skončiť v roku 2018 s pevnou a vrátiť sa k valorizácii štedrejšej k ľuďom s vyššími penziami, teda percentuálnej. Nie však k tej, s akou počítal stále platný zákon z roku 2012. Podľa neho sa majú dôchodkové dávky od januára začať každoročne zvyšovať o percento takzvanej dôchodcovskej inflácie, teda miery rastu spotrebiteľských cien tovarov a služieb využívaných dôchodcami. Ak by sa však uplatnil, znovu by mohol vzniknúť problém, že by sumy valorizácie vychádzali nízke. „Podľa predbežných prepočtov by sa penzie zvýšili približne o 0,8 percenta, čo by pri priemernom starobnom dôchodku znamenalo zvýšenie asi o 3,5 eura,“ priznáva ministerstvo práce. Penzistovi poberajúcemu v súčasnosti 500 eur by sa zdvihol asi o 4 eurá, ak by poberal 900 eur, dostal by pridaných 7,2 eura.

Štúdia preto pre budúci, ale aj ďalšie roky odporúča využiť akýsi kombinovaný model, ktorý by vo valorizačnom percente zohľadňoval až tri faktory: dôchodcovskú infláciu, rast miezd ľudí v produktívnom veku a poistku garantovaného minimálneho zvýšenia penzie. Nešlo by však o nijakú lacnú záležitosť. Autori vyčíslili, že takáto valorizácia by si len v rokoch 2018 až 2020 vyžiadala 116,1 milióna eur. V dlhodobejšom horizonte by sa však výdavky na ňu napríklad do roku 2028 zvýšili až o 1,6 miliardy eur a do roku 2060 o 22,7 m­iliardy eur. „Takéto riešenie preto nemožno odporučiť bez úpravy ďalších parametrov, najmä zníženia rastu ADH (aktuálnej dôchodkovej hodnoty),“ konštatuje sa v materiáli ministerstva.

Politici sa opäť rozhodli rozdávať

ADH je hodnota vo výpočtovom vzorci, ktorá v súčasnosti zabezpečuje, že ten, kto zarábal priemernú mzdu, dostane dôchodok zhruba na úrovni 45 percent jej výšky v hrubom. Predpoklad je, že v budúcnosti to bude oveľa menej, napríklad 40 či 35 percent.

„Dôchodková reforma z roku 2012 priškrtením štedrej valorizácie a predĺžením penzijného veku významne prispela k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti penzijného systému. Ako vidno, keď našej ekonomike momentálne svieti slniečko, naši politici sa opäť rozhodli rozdávať. Platí však, že čo sa dá dnešným dôchodcom, to bude tým nasledujúcim chýbať. Je len otázkou času, kedy bude treba razantne znížiť ADH. No a kto sa raz k takému politickému rozhodnutiu odhodlá, pretože inej cesty nebude… nuž, nechcem vidieť, ako to schytá od voličov,“ predpovedá prognostik SAV Vladimír Baláž.