Vysokoškolskí študenti dostanú rok navyše bez školného

Dobrá správa pre vysokoškolákov. Po novom by už za prekročenie bežnej dĺžky štúdia o jeden rok nemali platiť. Zmena, ktorú rezort školstva navrhuje v novele zákona o vysokých školách, sa každoročne týka stoviek študentov. Univerzity návrh vítajú, upozorňujú však na to, že bude pre ne znamenať menej financií. V Českej republike už takýto model funguje dlhšie.

, 13.04.2017 12:00
vysokoškoláci, prednáška Foto:
Predĺženie štúdia o jeden rok by si už vysokoškoláci nemuseli platiť.
5

Vysokoškoláci, ktorí musia z rôznych dôvodov študovať dlhšie, platia za štúdium nad štandardnú dĺžku školné. Poplatok môže v niektorých prípadoch odpustiť rektor. „Pri viacerých diskusiách sme sa stretávali s názorom, že náš systém je dosť striktný. Takže ho zvoľňujeme a zavádzame možnosť akéhosi jedného omylu,“ priblížil pri predstavovaní zmien generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl ministerstva školstva Jozef Jurkovič. Zmena podľa neho tiež rieši problém v prípade neúspešnej štátnej skúšky alebo ak sú študenti na tzv. akademickej mobilite – výmennom študijnom pobyte – a neuznajú im hneď všetky absolvované predmety, čiže musia prirodzene pokračovať v štúdiu.

Nevýhodou úpravy je zníženie príjmov škôl

Univerzity úpravu zákona vítajú. Nevýhodu vidia v znížení svojich príjmov. Školné za predĺžené štúdium je na jednotlivých školách i fakultách rôzne, závisí aj od stupňa štúdia. Na univerzitách, ktoré sme oslovili, sa pohybuje v rozmedzí od 600 až do vyše 1000 eur.

„Štandardné štúdium prekročí priemerne 5,7 percenta študentov. Väčšinou si štúdium predĺžia o rok a najčastejšími dôvodmi sú neabsolvovanie skúšok či predošlé (nedokončené) vysokoškolské štúdium,“ konštatoval rektor Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach Pavol Sovák.

Presné dôvody odpustenia školného za predĺženie štúdia určuje schválený štatút školy, uviedol Sovák. Predovšetkým sa prihliada na sociálne a zdravotné dôvody. Možnosť študovať bezplatne o rok dlhšie rektor víta, najmä preto, že dnes študent okamžite nesie následky nesprávneho výberu odboru, alebo i zdravotných či iných problémov. „Je potrebné si uvedomiť, že percento študujúcich o jeden rok navyše sa zvýši o to isté percento s nárokom na dotáciu, a tým pádom narastú aj náklady pre ministerstvo školstva,“ upozornil. Ak teda ministerstvo nenavýši rozpočet, prejaví sa to v znížení dotácie pre vysoké školy, dodal Sovák.

Prorektorka pre študijné veci Univerzity Komenského Zuzana Kovačičová vidí výhody bezplatného predĺženia štúdia v možnosti študentov prispôsobiť tempo štúdia svojim schopnostiam alebo bez stresu absolvovať študijný pobyt v zahraničí aj v poslednom roku školy. „Nevýhodou je zníženie príjmu do štipendijného fondu a zníženie príjmu univerzity, ktoré zrejme navrhovateľ zákona plánuje kompenzovať,“ dodala.

V akademickom roku 2016/2017 malo na tejto najväčšej slovenskej univerzite vyrubené školné pre prekročenie štandardnej dĺžky na dennej forme 1 491 študentov. Z nich 399 malo platby znížené alebo odpustené. Celková vyrubená suma školného z tohto dôvodu bola 1 653 221 eur, suma odpusteného školného 320 986 eur.

Cieľom je aj zmiernenie odlevu študentov do ČR

Ministerstvo školstva hovorí, že zmena v spoplatnení štúdia nespôsobí výpadok príjmov škôl v plnom rozsahu, „pretože neplatiaci študenti sa ako jeden z viacerých prvkov zohľadňujú pri jednej zo zložiek, ktorá tvorí dotáciu škole zo štátneho rozpočtu“. Cieľom zmeny je podľa ministerstva napokon aj zmiernenie odlevu študentov do Českej republiky, kde podobná prax už funguje.

„Jedným z dôvodom prekročenia štandardnej dĺžky môže byť aj súbežné štúdium dvoch alebo viacerých programov, respektíve to, ak niekto študoval, teda bol zapísaný v predchádzajúcom období na inom programe. V rámci toho istého programu sa študent môže dostať do ‚nadštandardu‘, ak nesplní všetky predpísané povinnosti v rámci štandardnej dĺžky štúdia,“ pripomenula Katarína Chovancová, prorektorka pre medzinárodnú spoluprácu a vzťahy s verejnosťou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Vybrané zmeny z novely zákona o vysokých školách

  • Otváranie vysokoškolského prostredia pre odborníkov, ktorí pôsobia v zahraničí alebo mimo vysokoškolského prostredia. Na obsadenie funkcie profesora alebo docenta sa už nebude vyžadovať dotyčný titul. Vedecká rada školy vopred určí kritériá na obsadenie miesta učiteľa a ten, kto ich splní, bude môcť miesto obsadiť. Ak nebude mať titul docent alebo profesor, má šesť rokov na habilitáciu.
  • Samostatné vytváranie nových študijných programov – školy, ktoré budú mať funkčný vnútorný systém zabezpečovania kvality, budú môcť samostatne vytvárať nové študijné programy, prípadne upravovať existujúce vo vymedzených odboroch a stupňoch štúdia, teda nebudú musieť požiadať o akreditáciu každého študijného programu.
  • Zavedenie nového typu bakalárskeho programu – interdisciplinárne štúdiá, čo umožní štúdium vo forme liberálnych štúdií, ale aj prijímať na štúdium na danej fakulte s tým, že študent si počas štúdia vyberie odbor, v ktorom získa vysokoškolské vzdelanie.
  • Zmena systému hodnotenia tvorivej činnosti škôl tak, aby bolo orientované na medzinárodné porovnanie a aby ho primárne zabezpečovali nezávislí zahraniční experti.
  • Rušenie začleňovania sa vysokých škôl – vysoké školy už nebudú na základe hodnotenia začleňované novovzniknutou Slovenskou akreditačnou agentúrou (zriaďuje ju návrh zákona na zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania) medzi univerzitné a odborné vysoké školy. Škola, ktorá prejde hodnotením svojej tvorivej činnosti a splní kritériá, bude môcť získať dočasnú značku „výskumná univerzita“.

    ZDROJ: MŠVVaŠ

Romana, študentka tlmočníctva a prekladateľstva na Univerzite Komenského, považuje za absolútne neadekvátne, že na každej škole a fakulte sa platí iné školné. Za rok štúdia navyše zaplatila 1 400 eur. Predlžovala si ho nie preto, že by nedosahovala dobré výsledky, ale preto, že ako študentov histórie ich „neustále odrádzali, ako si nenájdeme prácu“. „Okrem toho som mala pocit, že mi štúdium dáva málo a nikam nenapredujem. Po roku som preto prešla na odbor tlmočníctvo a prekladateľstvo. Keď si niekto predlžuje školu, lebo má zlé výsledky, nech si to aj platí. Iné však je, ak niekto vymení odbor z toho dôvodu, že ho jednoducho sklamala kvalita výučby,“ domnieva sa Romana.

Lenka je absolventkou Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Štúdium si musela predĺžiť kvôli zdravotným problémom. „Myslím si, že je dobrý nápad predĺžiť bezplatné štúdium, keďže napríklad nám zaplatenie školného za rok navyše dosť zasiahlo do rodinného rozpočtu. Zvlášť po okolnostiach, ktoré viedli k prerušeniu môjho štúdia,“ uviedla.

Študentská rada: Je to spružnenie systému

Študentská rada vysokých škôl vníma rok navyše bez školného ako spružnenie systému. „Zdokonaľovanie sa cez stáže, praxe alebo zahraničné pobyty robia študentov pripravenejšími a hodnotnejšími na pracovnom trhu, rok navyše teda dokážu využiť. Zároveň tí, ktorí preukázali všetky predpoklady pre štúdium, avšak z rôznych dôvodov si ho museli predĺžiť, nebudú ‚trestaní‘ formou povinného poplatku ako doteraz,“ povedal predseda rady Bálint Lovász. Riziko podpory skôr nekvalitných študentov Lovász rázne odmieta. Medzi kvalitou študenta a dĺžkou štúdia neexistuje podľa neho žiadna príčinná súvislosť.

Zmena podporí akademickú mobilitu

Renáta Králiková z centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10 vníma predĺženie bezplatného štúdia pozitívne hlavne z pohľadu výmenných programov, tzv. akademickej mobility. Napríklad štúdium cez európsky program Erasmus by malo byť automaticky uznávané, ale v skutočnosti to podľa Králikovej je často inak. „Študenti sú vlastne trestaní za to, že sú aktívni. Česi mali od roku 1998, keď to zaviedli, plus jeden rok. My sme túto prax kopírovali v roku 2002, ale spravili sme prísnejšiu verziu,“ konštatovala. Akademická mobilita sa podľa Králikovej týka ročne asi štyroch tisícok študentov.

Čo sa týka financií pre školy, Králiková veľké problémy neočakáva. Vysoké školy podľa nej peniaze sčasti stratia, ale nebudú to veľké sumy, pretože počet študentov klesá a balík financií pre školy je približne rovnaký, dokonca trochu rastie. „A keďže v Českej republike to nie je nejako masovo zneužívané, predpokladám, že ani u nás by opatrenie nemalo mať výrazne negatívny dopad v tomto smere,“ uzavrela.

Novela bude účinná od 1.1.2018

Návrh novely zákona o vysokých školách, ktorý okrem iných zmien počíta aj s možnosťou bezplatného predĺženia štúdia vysokej školy o jeden rok, je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zmeny by mali byť účinné od 1. januára 2018.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
5 debata chyba
Viac na túto tému: #vysokoškoláci #novela zákona o vysokých školách #rezort školstva