Pôda je viac ako peniaze

Na Slovensku sa stupňuje zápas o pôdu. Až 200-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy môžu mať pod kontrolou poľnohospodárske podniky so zahraničnou kapitálovou účasťou. Ďalšiu pôdu v okolí rozvojových miest skupujú domáci investori, ktorí sa ju obratom pokúšajú skapitalizovať premenou na stavebné pozemky.

22.04.2017 07:00
farmár, krava, pôda, chov Foto: ,
Mladí farmári sa po novom majú dostať k pôde ľahšie.
debata (111)

Tento nežiaduci trend, keď sa k pôde nevedia dostať najmä malí a mladí farmári, by mala zvrátiť novela ústavy, ktorá by zabránila špekulatívnym nákupom pôdy.

Snaha vládnych strán novelizovať ústavu s cieľom ochrániť pôdu ako neobnoviteľný prírodný zdroj má podporu naprieč všetkými samosprávnymi poľnohospodárskymi zväzmi. Napriek množstvu rozdielnych pohľadov na ďalší rozvoj poľnohospodárstva sa menší farmári, ako aj veľké poľnohospodárske podniky, teda družstvá a akciové spoločnosti zhodujú v jednom: pôda má slúžiť výrobe kvalitných potravín, zvýšeniu potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti krajiny, trvale udržateľnému životu na vidieku a nie špekulatívnym investíciám.

K veľkej stavovskej dohode došlo, ako konštatovala predsedníčka Vidieckeho parlamentu Lucia Galová, po prvý raz od roku 1990. Za necelých tridsať rokov sa slovenské poľnohospodárstvo výrazne zmenilo. Zachovalo si prevažne veľkovýrobný charakter, pričom sa stalo moderným agropriemyselným odvetvím. Na pôde však chcú hospodáriť malí aj mladí farmári a základným problémom je, ako sa dostať k pôde. O pôdu sa však obávajú aj družstvá, pretože sa z nej stala vynikajúca investičná príležitosť. Uchovať pôdu na zmysluplné hospodárenie dalo dovedna všetkých, ktorí poctivo gazdujú na pôde.

Zmena ústavy musí zohľadniť to, že Slovensko je členským štátom Európskej únie, kde každý jej občan má právo usadiť sa v inej krajine a mal by mať prístup aj k pôde. Posledná novela zákona o nadobúdaní vlastníctva k pôde z roku 2014 však priniesla spor s Európskou komisiou, ktorá zákonu vyčítala, že diskriminuje občanov ostatných členských krajín únie.

Zákonodarcovia hovoria, že teraz budú postupovať obozretnejšie. Následné novely a nový zákon o pôde, ktorý vyplynie zo zmeny ústavy, by nemali vyústiť do konfliktu s Bruselom, ktorý napríklad nesúhlasil s podmienkou, že cudzinec si môže na Slovensku kúpiť pôdu až keď tu desať rokov žije. Vysvitlo, že viaceré ustanovenia zákona obmedzovali nielen cudzincov, ale aj domácich farmárov. Keď si založili eseročku pred dvoma či troma rokmi, nemohli nakupovať pôdu, hoci bez nej sa hospodáriť jednoducho nedá.

„Pôda by mala zabezpečiť Slovensku potravinovú bezpečnosť. Ak oprieme ochranu pôdy pred špekulačnými nákupmi o takúto definíciu, potom by s tým nemal mať problém ani Brusel,“ povedal jeden z iniciátorov zmeny ústavy Tibor Bernaťák, poslanec za SNS.

Slovensko zo zákona o nadobúdaní pôdy vypustí sporné ustanovenie o desaťročnom pobyte a nebude brániť cudzincom v prístupe k pôde. Uvažuje sa však, že bude určený strop povedzme v rozsahu maximálne do jedného hektára a taxatívne sa určia aj ďalšie podmienky. Takýmto spôsobom riešia citlivú otázku pôdnej držby viaceré členské krajiny EÚ a Slovensko, ako povedal štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Gabriel Csicsai (Most-Híd), využije ich prax.

Koalícia sa chystá zmeniť aj súčasnú podobu, povedané slovami Gabriela Csicsaia, priemyselného poľnohospodárstva. Na pôde hospodári vyše 15-tisíc poľnohospodárskych podnikov. Mikrofarmy, malé a stredné podniky majú síce na tomto počte 80-percentný podiel, ale na poľnohospodárskej produkcii sa podieľajú necelými 20 percentami. Zato veľké podniky s výmerou 1¤000 až 2¤000 či aj viac hektárov zabezpečujú 80 percent produkcie. Tá je síce, pokiaľ ide o produktivitu práce a efektívnosť na svetovej špičke, a to pri pestovaní obilnín, kukurice či olejnín, ale výsledkom je, že supermoderné podniky zamestnávajú minimum ľudí. Navyše obilie sa vyváža a mäso sa dováža.

„Nemáme nič proti veľkým podnikom, potrebujeme však poľnohospodárstvo, ktoré dá ľuďom na vidieku prácu. Model, keď na 60 hektárov pripadá jeden človek, potrebujeme zmeniť a dosiahnuť, aby jeden pracujúci v poľnohospodárstve pripadol na 20 až 40 hektárov, aby sme zdvojnásobili súčasný počet 45-tisíc ľudí pracujúcich v poľnohospodár­stve,“ povedal Csicsai. Zmeny by mali viesť k spestreniu pestovaných plodín a poskytnutiu podnikateľskej príležitosti mladým a malým farmárom.

Vláda s týmto cieľom pripravuje viacero noviel zákona, ktoré majú, ako povedal Tibor Bernaťák, urobiť vzťahy medzi poľnohospodármi a vlastníkmi vyvážené. Má sa doriešiť otázka náhradných pozemkov a tiež len slimačím tempom pokračujúce pozemkové úpravy.

Pozemkové úpravy prinesú férovosť

Pozemkové úpravy môžu nastaviť férové vzťahy s užívateľmi, vlastníkmi a aj ich vzájomný vzťah voči štátu, hovorí Jozef Kožár zo spoločnosti Geo Kod, ktorá vykonáva na Slovensku sceľovanie a úpravy roztrieštených pozemkov.

Čo prinesú pozemkové úpravy vlastníkom a užívateľom pôdy?
Vlastníci nebudú mať pocit, že sú v područí užívateľov a užívatelia zasa, že ťahajú za kratší koniec povrazu ako vlastníci. Profitovať by sme mali všetci ako občania.

Aký je súčasný stav v pozemkových úpravách?
Tempo je pomalé. Z tritisíc katastrálnych území prebehli projekty pozemkových úprav len v 500 katastrálnych územiach. Keby to malo pokračovať týmto tempom, budeme hotoví najskôr o 50 rokov.

Ako je to s financovaním pozemkových úprav?
Financovanie sa opiera o jeden zdroj, a tým sú eurofondy. Balík peňazí je nedostatočný. Príklad ako postupovať nám ukázal prvý československý prezident T. G. Masaryk. Nešetril na peniazoch do evidencie pozemkov. Po roku 1948 sa evidencia pozemkov dostala na druhú koľaj a nepodarilo sa tento proces úplne oživiť ani po roku 1990. Urobili sa síce registre evidencie obnovených pozemkov, neskôr sa rozbehli projekty pozemkových úprav, ale za vynaložené peniaze sa dalo urobiť viac. Ak chce mať štát kvalitný pozemkový kataster, musí dať doň peniaze.

Sú peniaze jediný problém?
Pôdu by sme mali mať správne zaevidovanú, nie virtuálne. Štátna evidencia je, žiaľ, neraz presným súčtom nereálnych údajov. Neznámi vlastníci sú len špičkou ľadovca.

© Autorské práva vyhradené

111 debata chyba
Viac na túto tému: #pôda #poľnohospodárstvo #farmári