S nápadom prišiel minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smeru). Niektorí odborníci na urgentnú medicínu hovoria, že zlá myšlienka to nie je, ale horšie to bude s jej uskutočnením. V minulosti u nás totiž takáto služba fungovala, nevydržala však ani tri roky.
„Máme pripravený pilotný projekt, takzvanú lekársku podporu pacientov cez operačné stredisko, chceme tam mať väčšie zastúpenie odborníkov, pediatra, niektoré typy špecializácii tak, aby pacienti, ktorí zavolajú na linku 112 a 155, mohli v prípade potreby svoj zdravotný stav odkonzultovať so špecializovaným tímom,“ vysvetlil minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Tento druh pomoci podľa neho nemá nahrádzať záchrannú zdravotnú službu. „Mnohokrát pacienti nevedia, čo majú robiť, preto zavádzame väčšiu podporu pre nich, veríme, že sa týmto zredukuje aj počet výjazdov,“ doplnil.
Dnes pracuje na operačných strediskách linky 155 približne 60 zdravotníckych operátorov, ktorí majú v nevyhnutných prípadoch k dispozícii troch až štyroch lekárov. Tí však radia posádkam sanitiek, ktoré vyrážajú za pacientom a nemajú so sebou lekára. Podľa Druckerovej vízie by k nim mali pribudnúť ďalší. O aký počet pôjde, minister nespresnil.
Dlhoroční záchranári Karol Jarábek a Viliam Dobiáš spomínajú, že lekári cez telefón dávali rady aj v minulosti, projekt však skrachoval. „Niečo podobné tu už bolo pred asi 10 či 15 rokmi za Zajaca ( exminister zdravotníctva Rudolf Zajac, pozn. red.), investovali sa do toho tisíce korún a fungovalo to len dva či tri roky. Skončilo sa to tým, že lekári na linke pacientovi aj tak odkázali, aby si volal záchranku,“ reagoval Jarábek.
Dobiáš upresnil, že linku vtedy obsluhovali anestéziológovia, väčšinou z Ružinovskej nemocnice v Bratislave. „Neviem, ako to fungovalo na začiatku, ale potom sa to zvrhlo tak, že aj keď niekto zavolal, tak mu odporučili záchranárov,“ doplnil. Podľa neho po telefóne by sa dalo vybaviť množstvo ľudí a mohli by to robiť operátori na tiesňových linkách. Tí by mali byť skúsení odborníci, ktorí by rozpoznali, či človeku hrozí nebezpečenstvo. „Dnes sú operátori školení tak, že aj keď niekto zavolá, že ho bolí zub, tak mu treba poslať záchranku, pretože aj pri infarkte môže bolesť vyžarovať do zuba, čo je, samozrejme, pravda pri jednom z päťsto infarktov,“ poznamenal s nadsádzkou Dobiáš a skonštatoval, že Druckerov nápad je dobrý, horšia bude jeho realizácia. Problém bude nájsť ľudí, keďže záchranárov je nedostatok.
Jarábek si myslí, že ministerský projekt sa skončí tak, že naberú možstvo lekárov s ktovie akým vzdelaním. „Musia mať však super prax, aby cez telefón rozhodli o zdravotnom stave človeka, pretože ten do telefónu môže povedať čokoľvek. Stačí povedať, že má silné bolesti v hrudníku a musíte tam poslať lekára, aj keby neviem čo bolo,“ vysvetlil.
Rady cez telefón majú podľa Jarábka skôr vyjsť v ústrety takým záchrankám, s ktorými nejazdí lekár. Pripomenul, že v Anglicku vypočítali, že výhodnejšie to vyjde, ak na výjazd ide hneď aj doktor. Do roku 2006 sanitky chodili do terénu bez nich. „Po prepočítaní im vyšlo, že keď za pacientom pošlú aj lekára, ušetria. O rok neskôr mali úsporu 4 miliardy libier. Lekár hneď na mieste rozhoduje, či chorého stačí nechať doma, alebo zobrať do nemocnice, čo je efektívnejšie, pretože záchranár musí pacienta vždy zobrať do nemocnice,“ dodal Jarábek.
V Nemecku to zase funguje tak, že poisťovňou zazmluvnený lekár dostane auto a brašnu a jazdí k ľahším prípadom sám. V minulosti podobný systém bol aj u nás. „Ako mladí lekári sme si tak privyrábali, že sme chodili k pacientom, ktorí neboli vo vážnom stave. Boli sme taká pohotovosť na kolesách,“ uzavrel Jarábek.
Hovorca Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (155) Boris Chmel tvrdí, že už aj dnes operátori radia cez telefón. „Ročne vybavíme asi stotisíc volaní telefonickou konzultáciou, odporúčaním návštevy pohotovosti alebo všeobecného lekára,“ uviedol Chmel. Posádky celkovo absolvujú približne 500-tisíc výjazdov za rok.
Podľa Chmela je pochopiteľné, že ľudia nevedia sami zhodnotiť závažnosť zdravotného stavu. „Často neriešia svoje zdravotné problémy počas pracovného dňa a keď sa vo večerných hodinách ich zdravotný stav zhorší, vytáčajú 155 a dožadujú sa záchrannej zdravotnej služby,“ poukázal hovorca tiesňovej linky. Podľa Chmela je dôležité zdôrazniť, že zdravotnícki záchranári zasahujú pri udalostiach, pri ktorých došlo k náhlemu ohrozeniu ľudského života a zdravia, tam, kde treba poskytnúť neodkladnú, urgentnú zdravotnú starostlivosť. „Nechodia k zvýšeným teplotám, záchranná služba neslúži ani ako taxík, keď sa ľudia nemajú ako dopraviť do nemocnice,“ zdôraznil Chmel s tým, že väčšina zdravotníckych operátorov na ich linke má vysokoškolské vzdelanie zamerané na urgentnú medicínu a každý rok všetci absolvujú týždenné školenie.
Integrovaná linka 112, ide o európske číslo tiesňového volania, slúži tiež v prípadoch, ak má človek zdravotný problém, ale možno na ňu volať aj vtedy, keď horí alebo pri dopravnej nehode. Patrí pod ministerstvo vnútra. Hovorca Petar Lazarov k Druckerovmu projektu tvrdí, že vítajú každú iniciatívu, ktorej cieľom je skvalitňovanie služieb. „Nakoľko integrovaný záchranný systém zabezpečuje komplexné poskytovanie pomoci občanom v tiesni,“ uviedol. Na číslo 112 ročne zavolá okolo 1,5 milióna ľudí.
Minister Drucker uviedol, že zvýšiť efektivitu záchrannej zdravotnej služby, nielen z pohľadu dostupnosti, vyťaženosti, ale aj vo väzbe na následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť, je jedným z cieľov jeho rezortu. Samotná realizácia projektu je podľa neho v štádiu príprav a zatiaľ je predčasné hovoriť o konkrétnych detailoch. Odhaduje, že celý projekt by mal byť hotový v polovici tohto roka.