Vládne strany sa zatiaľ nedohodli, koho v parlamente podporia. Šéf výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek zo Smeru hovorí, že je čas na dohodu. „Oficiálne sme sa o tom na poslaneckom klube nebavili. Veď vypočutie kandidátov je ešte pred nami a sú tam veľmi zaujímavé mená,“ poznamenal Jarjabek.
Most-Híd podľa našich informácií nechce podporiť kandidáta Rezníka. Dôvodom má byť, že v minulosti chcel ako šéf Slovenského rozhlasu zrušiť Rádio Patria, ktoré vysiela pre národnostné menšiny.
Predseda klubu Mostu-Híd Gábor Gál to nechcel oficiálne potvrdiť. „Ku konkrétnym kandidátom sa neviem vyjadriť, lebo sme ešte o tom v klube nerokovali. Ale je pravdou, že osobne si neviem predstaviť pána Rezníka,“ vysvetlil Gál. Podľa podpredsedu SNS Antona Hrnka je predčasné hovoriť, kto by mohol byť šéfom RTVS. Práve SNS mala presadzovať Rezníka. Hrnko nechcel komentovať reakciu Mostu-Híd.
Opozícia je tiež zatiaľ zdržanlivá pri pomenovaní kandidátov, ktorých by mohla podporiť, doteraz sa však Miku zastávala. Poslanec opozičného OĽaNO Jozef Viskupič tvrdí, že preňho bude dôležité, aby si najskôr preštudoval projekty kandidátov a položil im otázky na verejnom vypočutí.
Foto: SITA, Nina Bednáriková
Faktom je, že časť vládnych politikov už vyhlásila, že chcú Miku nahradiť. O zmene hovoril premiér Robert Fico. „Nemáme povinnosť ho automaticky voliť znovu,“ povedal nedávno v rozhovore pre Pravdu. Rovnako aj líder SNS Andrej Danko sa vyjadril, že k zmene musí dôjsť „v každom prípade“.
Ak by teda z hry vypadli Mika a zrejme aj Rezník, favoritmi môžu byť Ťapáková a Ruttkay. Svoje šance Ťapáková nechcela vo štvrtok hodnotiť. „Nie som fanúšikom tipovania, ale verím, že rozhodovacím kritériom bude prax a skúsenosti kandidátov z mediálnej oblasti,“ podotkla. Za prioritu považuje posilnenie verejnoprávnosti RTVS, jej budovanie ako silnej alternatívy ku komerčným staniciam, rozšírenie vekovej kategórie od najmenších po najstarších a väčší dôraz na rozhlasové služby.
Foto: SITA
Ruttkay mieni, že počas profesijnej kariéry stále pôsobil v kultúre či médiách, preto je z jeho pohľadu logickým krokom snaha o zlepšenie a modernizáciu RTVS. Na otázku, či má blízko k Smeru, ktorému jeho agentúra Creo/Young & Rubicam robila kampaň do eurovolieb v roku 2014, odpovedal, že počas svojej kariéry zrealizoval stovky mediálnych kampaní rôzneho charakteru, preto takáto spojitosť nemá výpovednú hodnotu.
„Inak povedané, pri tomto rozsahu skúseností by ste mi mohli dať takmer akúkoľvek nálepku. Všetky projekty som vždy realizoval maximálne profesionálne a bez emócií, čo je prístup, ktorý potrebuje aj nová RTVS,“ zdôraznil Ruttkay.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Rezník hovorí, že do procesu voľby vstupuje v snahe ponúknuť svoje 25-ročné skúsenosti pri budovaní verejnoprávnych médií. „So všetkými mediálne známymi osobnosťami sa dlhé roky poznám. Bude to zaujímavý a vyrovnaný súboj,“ poznamenal.
K tomu, že ho Most-Híd odmieta podporiť, lebo chcel v minulosti zrušiť Rádio Patria, namietol, že to bol jeho manažment, s ktorým už v roku 1999 vytvoril a zrealizoval koncepciu samostatného okruhu pre národnostné vysielanie.
„Vznikol odčlenením od okruhu Rádio Regina. Pod názvom Rádio Patria sa začalo vysielať presne 1. septembra 2000. Autorom názvu okruhu Rádio Patria som ja osobne. Jeho názov symbolizuje, že Slovensko je vlasťou nás všetkých,“ dodal Rezník.
Foto: SITA, Marko Erd
Václav Mika uviedol, že po zverejnení zoznamu kandidátov sa na hodnotení jeho šancí na zvolenie nič nezmenilo, lebo mal informácie o potenciálnych kandidátoch. Vychádza z toho, že voľba generálneho riaditeľa „bude súťaž projektov a práve na túto vec som aktuálne najviac koncentrovaný“.
Mika bol zvolený do funkcie za jednofarebnej vlády Smeru v roku 2012. V tejto pozícii ako jediný z riaditeľov vydržal celé funkčné obdobie päť rokov. Po minuloročných parlamentných voľbách však zosilnela kritika RTVS najmä zo strany Smeru a SNS. Témou výhrad bolo hlavne spravodajstvo. Podľa premiéra Fica nie je objektívne, „je opozičné“.
Odlišný postoj prezentoval minister kultúry a podpredseda Smeru Marek Maďarič. Zdupľoval, že RTVS by sa nemala hodnotiť len cez spravodajstvo. V každom prípade vlani sa prevalila kauza uniknutej SMS komunikácie medzi opozičným politikom a šéfom spravodajstva, kde sa dohovárali o obsahu spravodajstva.
Kľúčoví kandidáti na post riaditeľa RTVS
- Zuzana Ťapáková – Pôsobila ako marketingová riaditeľka TV Markíza, neskôr sa stala generálnou riaditeľkou televízie. Na tomto poste vystriedala práve Václava Miku. V roku 2013 z Markízy odišla. Od jesene 2015 spolupracovala s ministerstvom zahraničných vecí ako externá poradkyňa pre kultúrnu a mediálnu sekciu slovenského predsedníctva v EÚ. Bývalá zamestnankyňa ministerstva ju však obvinila, že po jej príchode sa navýšili rozpočty projektov. Ťapáková to označila za nezmysly a oznámila, že svoje meno bude chrániť právnou cestou. V súčasnosti už Ťapáková na ministerstve nepracuje.
- Michal Ruttkay – Pôvodne sa venoval filmovej réžii, po revolúcii vstúpil do reklamného biznisu. Je spolumajiteľom reklamnej agentúry Creo/Young & Rubicam. Pre ministerstvo financií jeho agentúra robila informačnú kampaň o zavedení eura na Slovensku. Za bývalej vlády zabezpečovala reklamné a marketingové služby, ktoré súviseli s projektmi financovanými z európskych fondov.
- Jaroslav Rezník – V súčasnosti šéfuje agentúre TASR. V rokoch 1997 až 2005 viedol Slovenský rozhlas. To znamená počas vlády Vladimíra Mečiara a obdobia takmer dvoch vlád Mikuláša Dzurindu. Potom istý čas pracoval na ministerstve kultúry v sekcii médií a audiovízie. Na čele TASR je od roku 2007.
- Václav Mika – Je vyštudovaný ekonóm, pracovnú kariéru začal v Slovenskej televízii. Za prvej vlády Mikuláša Dzurindu dva roky pôsobil v Rade STV. Od roku 1999 viedol komerčné Rádio Expres, v roku 2006 sa stal generálnym riaditeľom TV Markíza, ktorej šéfoval štyri roky. Za druhej vlády Roberta Fica v roku 2012 ho parlament zvolil za riaditeľa RTVS. Mika jeho honorárnym konzulom Mexika na Slovensku.
Šéf SNS Danko odmietol vlani podporiť zvyšovanie koncesionárskych poplatkov z dielne ministra Maďariča a vyhlásil, že televízia míňa „šialené milióny na relácie, ktoré nakupuje v externom prostredí.
„Takmer nič netvoríme, všetko dávame externe vyrábať,“ vravel. Ako už Pravda minulý rok v júni informovala, RTVS podpísala nové zmluvy na zábavné programy, ktoré jej na kľúč vyrábajú externé firmy. Najviac zmlúv podpísala s eseročkou goodtv. Za tri zábavné projekty – Slovensko chutí, Naj dedinka Slovenska a Milujem Slovensko zaplatí tejto firme vyše 1,3 milióna eur.
RTVS argumentuje, že náklady na vlastnú výrobu napríklad v roku 2015 boli 33,2 mil. eur bez DPH, objednávková výroba bola 3,7 mil. eur. Podľa RTVS z celkového rozpočtu na výrobu v roku 2015 predstavovalo čerpanie na externú spoluprácu, koprodukčné projekty vrátane spolupráce s Audiovizuálnym fondom iba 11 percent. „Dnes vyrába RTVS viac ako dvojnásobok vlastných programov ako pred piatimi rokmi a to je odpoveď,“ reagoval vo štvrtok Mika.
Celkový rozpočet televízie je niečo vyše 100 mil. eur. Hlavným zdrojom príjmu sú koncesionárske poplatky vo výške 75 mil. eur, okolo 6 mil. eur predstavujú príjmy z reklamy a zvyšok príjmu zabezpečuje zmluva so štátom. Pokiaľ ide o náklady, tak len na mzdy roku 2015 boli 20 mil. eur a náklady na vysielacie služby 20,4 mil. eur.
Pokiaľ ide o ďalších kandidátov na šéfa RTVS Petra Abraháma, Margitu Bencovú, Richarda Dírera, Fedora Flašíka, Janku Lastovicovú, Norberta Majera, Aleša Reháka a Stanislava Velitzkého, veľké šance sa im nedávajú. Poslanci budú rozhodovať o riaditeľovi RTVS v tajnom hlasovaní.