Pomôcť má aj séria konferencií, z nich prvá sa začala včera v Žiline. „Budeme zbierať podnety, aby sme na rozhraní rokov 2017 a 2018 prijali naozaj účinné opatrenia,“ hovorí štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák.
Testovanie PISA v roku 2015 ukázalo zhoršenie. Top žiaci sa približujú k priemeru a priemerní žiaci padajú. Deti síce v školách dostávajú veľa informácií, vyučovanie je však už menej orientované na praktické, tvorivé a bádateľské vzdelávanie. „Už dávno sme za obdobím, keď informácie potreboval študent nasávať v školských laviciach. Informácie si vyhľadá. Potrebuje im rozumieť, teda kladieme dôraz na vyššie poznávacie funkcie, a to je problém, na ktorý asi nie sme dostatočne pripravení v školách,“ mieni Marián Kireš z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Praktické experimenty sa snaží už päť rokov začleniť do vyučovania Alžbeta Slavkovská, učiteľka chémie a biológie zo Základnej školy Vagonárska Poprad – Spišská Sobota. Kým niekde praktické hodiny žiaci nemajú vôbec, inde len občas, na Slavkovskej vyučovaní bádateľské aktivity predstavujú asi štvrtinu z celého vyučovacieho roka. „Mám taký pocit, že majú tie vedomosti trvácne. Nie sú to len naučené fakty, ale sú to vedomosti, ktoré naozaj v živote využijú,“ dodala Slavkovská.
Pozitívne príklady a osvedčené metódy majú pomôcť učiteľom, ako zaviesť do škôl bádateľské vyučovanie. „Nemusíme čakať na veľké reformy, pretože školy majú dnes dosť veľký priestor na disponibilitu hodín, kde si môžu vytvárať bloky laboratórnych hodín. Pospájať dve-tri hodiny dohromady a nechať žiakov tvorivo pracovať. Lenže je to náročné, pretože učiteľ musí mať osvojené iné metódy, musí byť tvorivý,“ uviedla riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská.