Zrušenie Mečiarových amnestií je pred finále

Ústavnému súdu sa kráti čas. Zostáva mu posledných 11 pracovných dní, aby rozhodol o osude Mečiarových amnestií. Ide o jeden z najvážnejších a najočakávanejších verdiktov od jeho vzniku.

22.05.2017 12:00
Ústavný súd Foto:
Ústavnému súdu zostáva už len jedenásť dní, aby rozhodol o osude Mečiarových amnestií.
debata (58)

Dátum pojednávania si súd zatiaľ neurčil. Presne 5. júna uplynie 60-dňová lehota, dokedy tak má urobiť. V prípade, že sa dovtedy nevyjadrí, zrušenie amnestií bude platiť. Viaceré okolnosti však nasvedčujú tomu, že súd v stanovenej lehote zaujme stanovisko.

„Ústavný súd vynakladá maximálne úsilie, aby vo veci meritórne rozhodol,“ vyhlásil nedávno súd. Podľa jeho hovorkyne Martiny Ferencovej termín konania ešte vytýčený nebol. Plénum súdu sa stretáva zvyčajne v stredu. Znamená to, že by mohlo rozhodnúť už 24. mája alebo skôr 31. mája. O tom, že Ústavný súd chce v otázke amnestií rozhodnúť, sú presvedčení aj advokát Peter Kubina a ústavný právnik a poslanec Mostu-Híd Peter Kresák. Obaja zastupujú v konaní pred Ústavným súdom parlament.

Bývalý ústavný sudca Eduard Bárány, ktorý je poradcom premiéra Roberta Fica, hovorí, že nechce veštiť výsledok. „Podľa niektorých náznakov zvonka sa dá usúdiť, že to skôr smeruje k potvrdeniu zrušenia amnestií,“ uviedol Bárány, ktorý je od začiatku odporcom zrušenia amnestií. „Moja osobná predstava je, že amnestie sa nedajú rušiť,“ hovorí. Argumentuje retroaktivitou a narušením princípu právnej istoty.

Parlament 5. apríla tohto roka schválil uznesenie, ktorým zrušil Mečiarove amnestie z marca a z júla 1998. Zároveň zrušil aj milosť prezidenta Michala Kováča z decembra 1997 pre jeho syna v kauze Technopol. Len pár dní predtým poslanci odsúhlasili zmenu ústavy, ktorá dala parlamentu právomoc rušiť amnestie a milosti hlavy štátu, ak tieto odporujú princípom demokratického a právneho štátu.

Ústavnosť bude posudzovať desať sudcov

Ústavnosť zrušenia Mečiarových amnestií bude posudzovať desať sudcov, medzi nimi aj dvaja sudcovia, ktorí boli v minulosti poslancami parlamentu a vyjadrovali sa k nim. Ide o Petra Brňáka, ten zastupoval v poslaneckej snemovni HZDS a poslancom Mečiarovho hnutia bol aj v čase, keď sa stal únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. Sudca Ladislav Orosz bol zase poslancom za SDĽ a šéfom ústavnoprávneho výboru parlamentu.

Keď parlament v decembri 2000 hlasoval o návrhu ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií, Brňák bol proti a Orosz sa zdržal. Pravdou tiež je, že nešlo o také ústavné riešenie, s akým teraz prišla vládna koalícia. Vtedy zrušenie Mečiarových amnestií presadzovalo KDH priamo ústavným zákonom. Poslanec Orosz chcel však návrh KDH zmeniť tak, aby sa rozhodnutie o ústavnosti amnestií zverilo Ústavnému súdu.

„Tento prístup je v súlade s princípom deľby moci ako jedným z princípov právneho štátu. Pri riešení, ktoré navrhujú poslanci za KDH, sa tradičná právomoc orgánu súdneho typu presúva na parlament,“ vyjadril sa v tom čase v snemovni Orosz. Na jeho slová zakrátko reagoval v pléne Brňák, ktorý povedal, že „civilizovaný právny poriadok Európy a v rámci celého sveta hovorí, že jednoducho amnestie nie je možné zrušiť ani nie je možné zmeniť". Oroszovi tiež povedal, že ani jeho pozmeňujúci návrh nemôže riešiť situáciu, ktorá bola v minulosti.

Sudcovia Brňák aj Orosz nedávno sami upozornili, že by mohli byť považovaní za zaujatých, pretože sa k amnestiám v minulosti vyjadrovali. Plénum Ústavného súdu však konštatovalo, že nie sú vylúčení z rozhodovania. Orosz je sudcom spravodajcom. Pripraví podklady na rozhodnutie, predloží ich na samotnom zasadnutí pléna všetkých desiatich sudcov a navrhne tiež, ako má súd rozhodnúť.

Advokát Kubina nemá dôvod pochybovať, že Ústavný súd chce vo veci amnestií rozhodnúť, „pretože v rozhodnutí o nevylúčení dvoch sudcov Brňáka a Orosza plénum Ústavného súdu napísalo, že chce rozhodnúť“. Súd podľa Kubinu pomerne presvedčivo odôvodnil, prečo má ústavný sudca Brňák amnestie posudzovať. „Plénum ako dôvod jeho nevylúčenia uviedlo, že sa významne zmenil právny stav oproti dobe, keď sa Brňák vyjadroval k zrušeniu amnestií, čo bolo pred 17 rokmi. Je to aj v záujme zachovania funkčnosti pléna, lebo chce meritórne rozhodnúť,“ podotkol pre Pravdu Kubina. Podobnú argumentáciu plénum uviedlo aj v prípade sudcu Orosza.

Zatiaľ nie je jasné, či konanie na Ústavnom súde bude verejné, alebo neverejné. V prípade, že by bolo verejné, sudcovia by mohli klásť účastníkom konania otázky.

Situáciu ohľadom prijatia verdiktu o amnestiách sťažuje skutočnosť, že Ústavný súd je nekompletný. Namiesto trinástich má len desať sudcov. Troch kandidátov prezident Andrej Kiska odmietol vymenovať. Na prijatí rozhodnutia sa musia zhodnúť aspoň siedmi sudcovia z desiatich, teda nadpolovičná väčšina z trinástich sudcov.

Štyri možné rozhodnutia

Aké možnosti rozhodnutia Ústavného súdu prichádzajú do úvahy? Prvá je, že súd odobrí uznesenie Národnej rady o zrušení Mečiarových amnestií. Druhá možnosť je, že uznesenie parlamentu označí za protiústavné. Tretia možnosť je, že sa nenájde sedem hlasov a konanie na Ústavnom súde sa zastaví. Vylúčené nie je – aj keď táto štvrtá možnosť je najmenej pravdepodobná – že súd nestihne rozhodnúť. V treťom a vo štvrtom prípade by tak uznesenie parlamentu bolo účinné.

Ak teda ústavní sudcovia v Košiciach zrušenie amnestií nezastavia, na rad príde Okresný súd Bratislava III. Už sa vyjadril, že si počká na verdikt Ústavného súdu a potom začne konať vo veci zavlečenia Kováča juniora do Rakúska. Spis s obžalobou na trinásť ľudí vrátane vtedajšieho riaditeľa SIS Ivana Lexu podal prokurátor Michal Serbin na súd ešte v roku 2000. Pojednávanie sa však nezačalo kvôli amnestiám, ktoré udelil premiér Mečiar v pozícii zastupujúceho prezidenta. Možní páchatelia sa vďaka tomu súdnemu pojednávaniu vyhli.

© Autorské práva vyhradené

58 debata chyba
Viac na túto tému: #Ústavny súd #zrušenie Mečiarových amnestií