K nehode došlo vlani v septembri na Vajnorskej ulici v Bratislave na priechode pre chodcov. Politik zrazil 72-ročného Emila Kalábera, ktorý zraneniam v nemocnici podľahol. Podľa polície sa Lipšic šoférovaniu nevenoval dostatočne, prekročil povolenú päťdesiatku a nedal chodcovi na priechode prednosť. Vtedajší poslanec parlamentu bol obvinený z trestného činu usmrtenia, sadzba za tento čin je 2 až 5 rokov väzenia.
Nakoniec sa rozhodol uzavrieť dohodu o vine a treste. Generálna prokuratúra konanie o nej zastavila. Trestnú vec vrátila bratislavskej krajskej prokuratúre, ktorá má pokračovať v prípravnom konaní.
„Generálna prokuratúra po preskúmaní trestnej veci prijala právny záver o tom, že zatiaľ neboli splnené zákonné podmienky na konanie o dohode o vine a treste – obvinený sa k spáchaniu skutku nepriznal a neuznal vinu. O ďalšom postupe v prípravnom konaní vrátane opakovaného začatia konania o dohode o vine a treste po splnení zákonných podmienok má právomoc rozhodnúť výlučne prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave,“ potvrdila pre Pravdu hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.
Priznanie znamená, že Lipšic by mal opísať, ako sa celý skutok stal, a uznať, že jeho vlastným zavinením došlo k smrti Emila Kalábera. Toto podľa Generálnej prokuratúry doteraz neurobil. Politik na tlačovej konferencii ešte v septembri vyjadril ľútosť nad tým, že k nehode prišlo a že sa skončila takto tragicky. Vyjadrenie ľútosti ešte neznamená uznanie viny.
O reakciu na rozhodnutie sme požiadali aj opozičného politika, ktorý nás odkázal na svoju obhajkyňu Evu Mišíkovú. Tá nám do uzávierky na otázky neodpovedala.
Odborníčka na trestné právo a rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská nechce rozhodnutie Generálnej prokuratúry hodnotiť, ale pripomína, že na to má právo. „Generálna prokuratúra si môže vyžiadať ktorúkoľvek trestnú vec. Obvinený sa musí priznať. Keď chýbal tento aspekt, naozaj neboli splnené podmienky,“ pripomína Kurilovská, podľa ktorej by malo v blízkom čase nasledovať podanie obžaloby.
„V zásade by malo nasledovať podanie obžaloby. Keď nastala táto situácia, musia byť dôkazy na to, aby vo veci mohla byť podaná obžaloba. Je možné, že prokurátor nariadi doplnenie dokazovania v prípravnom konaní, aby mohol bez dôvodných pochybností podať obžalobu,“ vysvetlila Kurilovská.
Ak aj Lipšica obžalujú, stále bude mať možnosť uzavrieť dohodu o vine a treste. Súd sa na začiatku verejného procesu prokurátora opýta, či chce k takejto dohode pristúpiť. Ak to prokurátor odmietne, pojednávanie bude pokračovať svedeckými výpoveďami.
V prípade nehody mali znalci potvrdiť, že Lipšic šiel rýchlosťou medzi 56,4 a 62,4 km za hodinu. Takáto rýchlosť mu podľa znalca znemožnila dať chodcovi na priechode prednosť. Ak by dodržal päťdesiatku, k zrážke by podľa polície nedošlo. Telefonovanie alebo písanie správy z Lipšicovho mobilného telefónu v čase nehody znalecké dokazovanie vyvrátilo. V krvi dôchodcu bolo nameraných 2,19 promile alkoholu. U Lipšica alkohol zistený nebol. Politik pár dní po nehode oznámil, že sa vzdáva poslaneckého mandátu za hnutie OĽaNO-Nova. Lipšic má mať viacero záznamov prekročenia povolenej rýchlosti.