Podľa riaditeľky odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu Zuzany Podmanickej sa síce vlani v krajine narodilo viac ako 57,5 tisíca živých detí, teda asi o dvetisíc viac ako v roku 2015, ale plodnosť, ktorá je momentálne na úrovni 1,48 dieťaťa na ženu, je aj tak na kritickej hranici. Na takzvanú záchovnú hodnotu pre reprodukciu by táto hodnota mala byť najmenej 2,1 dieťaťa na ženu, no takáto úroveň bola naposledy dosiahnutá v roku 1988.
„Úroveň reprodukcie je pre slovenskú populáciu nepostačujúca,“ zdôrazňuje Podmanická. Pripomína, že priemerný vek rodičiek sa stále zvyšuje. Vlani dosiahol takmer 30 rokov, pričom u prvorodičiek sa vyšplhal už na 27,8 roka. Zvýšený počet pôrodov v posledných niekoľkých rokoch pripisuje odborníčka úradu aj faktoru odkladania rodičovstva do vyššieho veku, z čoho však podľa nej plynú aj potenciálne zdravotné problémy, pre ktoré mnoho starších žien napokon vôbec neporodí. „Bude sa zvyšovať podiel žien s jedným dieťaťom a žien bezdetných, a to všetko na úkor žien s dvoma a viac deťmi,“ predpovedá.
Čoraz viac detí sa navyše rodí mimo manželstiev. Vlani ich bolo až 40 percent, kým do 90. rokov sa rodilo ročne len do 10 percent nemanželských detí. Pritom od roku 2014 opäť mierne rastie počet sobášov. Minulý rok prišlo k oltáru takmer 30-tisíc párov, no ako Podmanická opäť porovnáva, do 90.
rokov ich každoročne bolo okolo 40-tisíc. „Zároveň sa však výrazne zvýšil vek sobášených, vlani to bolo 34 rokov u ženíchov a 31 rokov u neviest,“ hodnotí ďalej. A dodáva, že napríklad vo vekovej kategórii 35– až 39-ročných sa za posledné desaťročie počet sobášov zdvojnásobil. Naopak, potešujúci je mierne klesajúci trend rozvodovosti. Za rok sa znížil asi o 500. Viac žiadostí o rozvod podávajú ženy.
„Do inštitúcie manželstva už mladí ľudia nie sú tak tlačení ako kedysi. Zároveň majú problémy so zabezpečením základných podmienok na spoločný život. Bývať so svokrou, keďže na byt niet peňazí, nie je práve ideálne. Výška materskej je síce už slušná, no pád na rodičovský príspevok bolestivý. A potom zase, kam dať dieťa do škôlky?“ zdôvodňuje príčiny Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Pripúšťa však, že detí sa menej ako v minulosti nerodí len z ekonomických dôvodov. „Určite je to tak aj preto, že mladí majú viac možností realizácie. Môžu cestovať, študovať, venovať sa pracovnej kariére,“ vymenúva.
Počet obyvateľov Slovenska napriek nepriaznivým štatistickým číslam ešte stále rastie. Keďže vlani zomrelo 52,3 tisíca obyvateľov, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhruba o dvetisíc menej, prirodzený prírastok slovenskej populácie bol kladný a dosiahol úroveň 5,2 tisíca ľudí, čo je asi o tri a pol tisíca viac ako v roku 2015.
Čo sa týka príčin úmrtí podľa Podmanickej pretrváva nadúmrtnosť mužov, keď najčastejšou príčinou sú srdcovo-cievne choroby. Tým vlani na Slovensku podľahlo až 48,2 percenta všetkých zomretých, nasledovali nádorové ochorenia (25,9 percenta) a choroby dýchacej sústavy (6,9 percenta). „Šokujúce je, že rovnaké príčiny smrti tu dominujú od roku 2007. A keďže počet úmrtí je stabilne okolo 51– až 54-tisíc ročne, zrejme sa veľmi s týmto problémom nepohlo,“ upozorňuje šéf Jednoty dôchodcov Ján Lipiansky.