Boj o nového riaditeľa RTVS sa začal grilovaním kandidátov

Zužuje sa výber štyroch horúcich kandidátov len na dvoch? Voľba nového riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu sa začala verejným vypočutím kandidátov, štyria majú reálnu šancu a ďalší štyria mizivú.

, 30.05.2017 10:11, aktualizované: 19:13
debata (138)

Parlament rozhodne v tajnej voľbe 22. júna, dnes je však zrejmé, že šéfom RTVS bude jedno z týchto mien – bývalá riaditeľka TV Markíza Zuzana Ťapáková, spolumajiteľ reklamnej agentúry Michal Ruttkay, riaditeľ agentúry TASR Jaroslav Rezník, súčasný šéf RTVS Václav Mika. Po utorku sa špekuluje, že boj sa zúži na dvojicu Ťapáková a Ruttkay.

Kto napokon získa potrebnú nadpolovičnú dôveru parlamentu môže byť do poslednej chvíle otvorené, pretože politické strany svoje karty neodkryli. Vládne strany, ktoré majú v snemovni 80 hlasov zo 150, hovoria, že koalícia nevie, koho vyberie. Čakali na verejné vypočutie a rovnako aj opozícia. V každom prípade je zrejmé, že koalícia sa bude chcieť do okamihu voľby zhodnúť na jednom mene. „Každý kandidát má rovnaké šance,“ hovoril ešte počas víkendu premiér a šéf najsilnejšej koaličnej strany Robert Fico v TA3.

Kandidáti na post šéfa RTVS (zľava): Zuzana... Foto: Robert Hüttner, Pravda
rtvs, verejne vypocutie kandidatov Kandidáti na post šéfa RTVS (zľava): Zuzana Ťapáková, Jaroslav Rezník, Fedor Flašík, Richard Dírer, Michal Ruttkay, Václav Mika a Peter Abrahám. Na fotografii chýba Stanislav Velitzky.

Zdá sa, že šance súčasného riaditeľa Miku klesli už dávnejšie, pretože za zmenu na čele RTVS sa vyslovili Smer aj SNS. Premiér Fico mal napríklad výhrady k objektivite spravodajstva, predseda SNS Andrej Danko vlani vyčítal RTVS výrobu relácií v externom prostredí a SNS tiež zastavila zvyšovanie koncesionárskych poplatkov zo 4,64 eura mesačne na 7 eur.

Pokiaľ ide o Rezníka, výhrady má k nemu Most-Híd a ukázalo sa to aj v utorok, keď proti nemu vystúpil s kritickými poznámkami poslanec Bugárovej strany František Šebej.

Rozdielom vo vystúpeniach štyroch hlavných kandidátov bolo, že Rezník a Ťapáková sa zhodli v tom, že by časom vybudovali tretí vysielací kanál, hoci sa úplne nestretli, čo by mal obsahovať. Ťapáková by sa zamerala na detského diváka v kombinácii so športom a s publicistikou. Rezník vidí tretí okruh so športom a zdravým životným štýlom. Pre deti a náročného diváka by bol určený existujúci druhý kanál. Naopak, Mika hovorí až o celkovo piatich vysielacích kanáloch a Ruttkay o štyroch.

Pohľad do sály počas verejného vypočutia... Foto: SITA, Marko Erd
RTVS, vypočutie kandidátov na šéfa RTVS Pohľad do sály počas verejného vypočutia kandidátov na post generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS).

Ťapáková aj Rezník sa chcú tiež vrátiť k pôvodným názvom STV a SRo, Ruttkay a Mika sa o tom nezmienili. Všetci štyria kľúčoví kandidáti sa tiež pridržiavajú súčasného modelu financovania RTVS, keď hlavným zdrojom príjmov sú koncesionárske poplatky.

„Najviac prienikov som našla v projekte pána Rezníka. Myslím, že obaja sme vychádzali z reálnej situácie,“ povedala Ťapáková. Má pocit, že Slovenská televízia je „možno viac komerčne orientovaná“. „Nezastávam sa preto veľmi komerčných programov, ktoré sa ocitli v Slovenskej televízii,“ poznamenala.

Dôraz chce klásť na vyvážené a objektívne spravodajstvo. Zamerať sa chce tiež na tvorbu kvalitných seriálov, ktoré by sa mohli predávať aj do zahraničia. Ťapáková je za súčasný model financovania RTVS formou koncesií, zmluvy so štátom a z príjmov z reklamy. „Momentálne nie som za navýšenie koncesií,“ poznamenala.

Favoriti na post šéfa RTVS

Václav Mika (54)
Súčasný generálny riaditeľ RTVS, do funkcie bol zvolený v roku 2012. V Slovenskej televízii (STV) zastával rôzne posty aj v rokoch 1986 až 1994. Bol riaditeľom kancelárie STV, v roku 1994 sa stal jedným z jej štatutárov, v tom istom roku odišiel. V rokoch 1998 a 1999 bol podpredsedom Rady STV. Od spustenia v roku 2002 viedol súkromné Rádio Expres. Od 1. februára 2006 vystriedal na poste generálneho riaditeľa TV Markíza Vladimíra Repčíka. Z Markízy odišiel na vlastnú žiadosť v septembri 2010 bez spresnenia dôvodov. Je aj honorárnym konzulom Mexika na Slovensku.

Michal Ruttkay (62)
Podnikateľ, televízny režisér, momentálne pracuje v súkromnej mediálnej sfére. Profesne začínal v Slovenskej televízii, v rokoch 1975 až 1977 na poste asistenta kamery a réžie. Následne 10 rokov pôsobil v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe ako pomocný režisér, režisér aj producent. Pre STV tvoril programy pre deti a mládež, neskôr spracoval aj s TV Markíza. V roku 1992 spoluzaložil spoločnosť Creos (od roku 2000 je známa pod označením Creo/Young&Rublikam Group) a stal sa jej konateľom a šéfom. Teraz pôsobí ako výkonný riaditeľ agentúry Young & Rubicam.

Jaroslav Rezník (51)
V médiách začínal v roku 1993 na pozícii riaditeľa regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach. V roku 1997 ho zvolili za ústredného riaditeľa SRo. Rozhlas riadil do roku 2005, v tomto roku nastúpil na ministerstvo kultúry ako štátny radca, o dva roky neskôr sa stal šéfom verejnoprávnej tlačovej agentúry TASR.

Zuzana Ťapáková (55)
Vyštudovala VŠMU, niekoľko rokov na škole pôsobila aj ako pedagogička. V SRo zastávala funkciu vedúcej programu dramatickej tvorby. Po vzniku súkromnej TV Markíza sa v roku 1996 stala jej marketingovou riaditeľkou a v roku 2010 generálnou riaditeľkou, keď vo funkcii vystriedala Václava Miku. V roku 2013 z Markízy odišla. Od jesene 2015 spolupracovala s ministerstvom zahraničných vecí ako externá poradkyňa pre kultúrnu a mediálnu sekciu slovenského predsedníctva v EÚ. V súčasnosti na ministerstve nepracuje.

Opozičná poslankyňa Viera Dubačová konfrontovala Ťapákovú s kauzou Evka, ktorá súvisela s údajne predraženými kultúrnymi akciami počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. „S agentúrou Evka som neprišla do styku, nemala som šancu zasahovať do žiadneho výberu. Neviem do dnešného dňa, prečo som bola istou slečnou obvinená,“ vyhlásila Ťapáková s tým, že celú vec rieši súdnou cestou.

Ruttkay nechcel svoje šance na zvolenie odhadovať, ale povedal, že je zo športovej rodiny a „vždy ideme víťaziť“. „Pacient vyzerá stabilizovaný, ale ak životný štýl nezmení, jeho život môže byť vo vážnom ohrození,“ uviedol Ruttkay. Veľkú pozornosť chce venovať inováciám a novým technológiám. Hovorí o vybudovaní ďalších televíznych kanálov. Tretí by mal byť venovaný športu a životnému štýlu. Štvrtý vysielací okruh má byť určený pre mladých, youtuberov či blogerov.

V rozhlase plánuje vytvoriť vysielaciu stanicu s 24-hodinovou službou, ktorá bude spravodajská a bude pokrytá obrazom. Ruttkay súhlasí so súčasným modelom financovania verejnoprávneho média. Rezník povedal, že základom sú projekty kandidátov a to, či ide o kompetentného kandidáta. Nemyslí si, že by sa kandidatúry uchádzačov o kreslo šéfa RTVS mali vnímať ako „koaličné a opozičné“. „Do hlasovania sú ešte tri týždne, nikto z nás nevie, čo bude o tri týždne,“ povedal Rezník.

Pokiaľ ide o financovanie televízie, položil si otázku, či koncesionárske poplatky zostanú ako hlavný zdroj príjmu RTVS. Súčasnú výšku poplatkov však nepovažuje za dostatočnú. Plánuje zaviesť multimediálny spravodajský portál a tiež vzdelávací portál.

Poslanec Mostu-Híd Šebej vyčítal Rezníkovi kontroverznú zmluvu na vymáhanie koncesionárskych poplatkov v čase, keď Rezník viedol Slovenský rozhlas. Takisto mu vyčítal, že za jeho pôsobenia klesala počúvanosť rozhlasu. Ďalšou výhradou Šebeja bola zmluva agentúry TASR, ktorú v súčasnosti Rezník vedie, s ruskou agentúrou Sputnik. Spýtal sa, ako chce byť riaditeľom, keď uzavrel zmluvu s ruskou propagandistickou agentúrou.

Rezník neskôr povedal, že by to neurobil znovu, ale nepovažuje to za chybu, ktorá by ho diskreditovala. „Neuverejnili sme od Sputnika ani jednu správu. Len takým ľahkým výlovom sme našli zhruba 40 výstupov veľkých svetových médií, ktoré Sputnik bez problémov uverejňujú,“ povedal.

Pokiaľ ide o zmluvu na vymáhanie koncesionárskych poplatkov, Rezník uviedol, že on podpisoval len rámcovú zmluvu, nie vykonávacie. Pripomenul, že v tom čase bola miera výberu koncesionárskych poplatkov len 55 percent. V prípade poklesu počúvanosti konštatoval, že do roku 2002 bolo Rádio Slovensko najpočúvanejšie, ale po dotvorení privátneho sektora vznikom Rádia Expres začala počúvanosť klesať.

Ako chcú kandidáti zmeniť RTVS do roku 2022?

Václav Mika

  • v roku 2022 by mala mať televízia štyri kanály a piaty online, rozhlas bude mať 15 programových služieb, z toho sedem sa bude šíriť digitálne a online.
  • financovanie RTVS vidí v troch možnostiach – zvýšenie koncesionárskych poplatkov na 7 eur, garantovanie pevného percenta z HDP, uvoľnenie obmedzenia reklamy. Mika uprednostňuje vyššie koncesie.

Michal Ruttkay

  • tvrdí, že v RTVS chýba názorová pluralita. Sľubuje nestranné a vyvážené spravodajstvo, vzor verejnoprávnosti vidí v Českej televízii. Do regiónov treba podľa neho vrátiť kreativitu.
  • v roku 2002 by televízia mala mať tretí športovo-lifestylový kanál, štvrtý bude v online priestore. Ten bude určený pre youtuberov a mladú generáciu. Rozhlas by mal mať nový okruh s hovoreným slovom.

Jaroslav Rezník

  • Jednotka by mala mať podľa neho plnoformátový okruh, Dvojka by sa mala počas dňa zamerať na deti a školy, večer by to bola televízia artového typu, priestor v tomto čase by dostali aj národnostné menšiny. Vzniknúť by mal multimediálny spravodajský portál a vzdelávaci portál EDO. Pri príležitosti letných olympijských hier v roku 2020 by spustil športovú Trojku aj s publicistickými presahmi.
  • za najefektívnejší model financovania RTVS považuje ten dnešný, čiže koncesie – zmluva so štátom – príjmy z reklamy.

Zuzana Ťapáková

  • najväčšie rezervy vidí v obsahovom zameraní televíznych kanálov, podľa nej by sa televízia dala budovať viac verejnoprávne.
  • je za zachovanie dvoch televíznych kanálov. Do budúcnosti nevylúčila vznik tretieho, ktorý by mal byť venovaný deťom, športu a publicistike. Rozhodnutie o tom sa však podľa nej nedá urobiť bez znalostí archívu, nakúpených práv a tiež zmeny financovania RTVS, ktorá však musí byť výsledkom verejnej diskusie.
  • dnešný zmiešaný model financovania, čiže koncesie – zmluva so štátom – príjmy z reklamy, považuje za vhodný. Nie je za zvýšenie koncesionárskych poplatkov.

Zdroj: Vybraté návrhy z vypočutia kandidátov v NRSR

Štvrtý z hlavných kandidátov Mika nehodnotil svoje šance na zvolenie ako stratené. Mika ponúkol 4 televízne kanály. Jednotka sa má podobať na súčasný kanál, na dvojke by boli verejnoprávne programy, trojka by sa zamerala napríklad na detského diváka, štvorka by prinášala šport či publicistiku a spravodajstvo. Piaty kanál má byť určený pre mladých divákov od 12 do 25 rokov.

Poslanec Smeru Miroslav Číž sa Miku spýtal, do akej miery vytvára RTVS priestor na pluralitu, či sú redaktori partnermi na diskusiu a či sprostredkúvajú hodnotové nebulvárne riešenie problémov. Nezaradený poslanec Peter Marček vyčítal Mikovi nedávno zverejnené informácie o vysokých odmenách pre manažérov RTVS, ktoré v prípade jedného z manažérov mali byť takmer 8 200 eur.

Osobitne za nehorázne Marček považuje odmenu pre šéfa spravodajstva Lukáša Dika. Od novembra do januára mal dostávať 7 594 eur mesačne, bolo to v čase, keď sa prešetrovala kauza SMS správ s opozičným politikom Gáborom Grendelom. Mika však odmietol, že by Diko čerpal odmeny, keď mal pracovné voľno.

Na zverejnenie vysokých platov ešte minulý týždeň Mika reagoval, že ide o jeho diskreditáciu pred opätovnou kandidatúrou. Podľa neho všetky mzdy aj odmeny manažérom boli vyplatené v súlade so zákonom. Miku sa zastal počas vypočutia šéf Sme rodina Boris Kollár. Tvrdil, že platy vrcholového manažmentu sú poddimenzované.

Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

138 debata chyba
Viac na túto tému: #poslanci #RTVS #NR SR #výbor pre kultúru a médiá #generálny riaditeľ RTVS
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy