Chod SAV je v súčasnosti financovaný zo štátneho rozpočtu. Nový zákon ju má zmeniť na verejnú výskumnú inštitúciu, ktorá by si časť svojho rozpočtu mohla zarobiť vlastným podnikaním. Peniaze budú prúdiť z viacerých zdrojov, akadémia sa otvorí priemyslu a podnikateľom.
„Začleníme sa do prostredia, v ktorom inštitúcie tohto typu vo vyspelých krajinách dávno fungujú. Umožní nám to na jednej strane oveľa jednoduchšiu komunikáciu s týmito inštitúciami na európskych projektoch, na druhej strane nám to otvorí možnosť užšej spolupráce s hospodárskou praxou,“ hovorí predseda SAV Šajgalík.
Foto: Katarína Filová, Pravda
Podľa ministra školstva Petra Plavčana (nom. SNS) sa výskumné inštitúcie dočkajú lepších možností. „Je to podobný zákon, ako bol v roku 2004 zákon o vysokých školách, ktorý ich zmenil na verejné. Takisto sa im otvorili dvere k externému prostrediu,“ priblížil Plavčan. „Pevne verím, že návrh zákona odobria aj poslanci v Národnej rade,“ pridal.
Akadémia v súčasnosti spravuje štátny majetok. Ten by mal podľa návrhu zákona prejsť na verejnú výskumnú inštitúciu, ktorá ho bude môcť predať alebo inak zhodnocovať. Na toto konanie však bude dohliadať štát. Pri nakladaní s majetkom do 25-tisíc eur bude inštitúcia potrebovať súhlas ministerstva financií. Ak hodnota majetku túto sumu prekročí, súhlas bude vydávať aj vláda.
Šajgalík tiež upozornil, že zákon sa netýka iba Slovenskej akadémie vied, ale aj všetkých ostatných výskumných inštitúcií na Slovensku – napríklad výskumných ústavov ministerstiev. „SAV je s týmto zákonom spojená len preto, lebo sme pilotný projekt, ktorý ukáže, ako to bude fungovať,“ zdôraznil s tým, že na jeho vzniku sa SAV aktívne podieľala. Pripomenul tiež, že možnosť podnikať neznamená odstrihnutie ústavov od financií zo štátneho rozpočtu.
„Rozpočtová kapitola Slovenskej akadémie vied sa nemení, máme stabilizačnú zmluvu, ktorú podpísali minister školstva a minister financií. Rozpočet SAV by v tomto nemal byť ovplyvnený, skôr naopak, otvára to možnosti na ďalšie viaczdrojové financovanie pre všetky typy inštitúcií, ktoré v akadémii máme,“ skonštatoval Šajgalík.
Ako konkrétne si slovenská veda prilepší, je však podľa neho ťažké odhadnúť, no uviedol, že zahraničné univerzity si dokážu takýmto spôsobom zarobiť približne štvrtinu svojho rozpočtu. „Netvrdím, že sa to SAV stane okamžite, ani by som si netrúfol povedať, v akom horizonte. No v každom prípade táto možnosť tu je,“ uzavrel Šajgalík.
Vylúčiť sa však nedá to, že s príchodom novinky zaniknú menšie ústavy SAV alebo sa niektoré zlúčia. Ako pre Pravdu objasnila hovorkyňa SAV Monika Hucáková, pravdepodobne k tomu dôjde, no zatiaľ je predčasné určiť, ako a kedy sa tak stane. Pod akadémiu dnes spadá 50 ústavov.
Podľa Zuzany Kusej zo Sociologického ústavu SAV nový zákon žiadne veľké zmeny neprinesie. „Ešte nikto nevie, ako presne to bude vyzerať, keďže návrh ide do parlamentu a tam sa s ním môžu udiať nečakané veci. Z môjho pohľadu je to neutrálny zákon voči SAV, nevidím zásadnú zmenu. Nemám pocit, že súčasný zákon by nám nejakým spôsobom zväzoval ruky,“ myslí si sociologička.
Návrh zákona o verejnej výskumnej inštitúcii sa začal pripravovať na jeseň 2014, vláda ho mala na stole už v septembri 2016. Rokovanie o ňom však bolo prerušené. Ak prejde parlamentom, nadobudne účinnosť 1. januára 2018. Jednotlivé ústavy akadémie by sa potom mali od 1. júla toho istého roka zmeniť na nový typ právnickej osoby, ktorá sa bude pohybovať na rozhraní medzi verejnoprávnou a neziskovou organizáciou.