S vypracovaným zámerom jedného bratislavského mestského súdu prišla ministerka v apríli. Ten uvažuje o presťahovaní piatich okresných súdov na jedno miesto. Keďže takú veľkú budovu štát nemá, navrhuje dlhodobý prenájom u súkromníka alebo kúpu. Denník Pravda má k dispozícii ministerský materiál, ktorý projekt opisuje, takisto aj reakcie sudcov naň.
Bratislavské súdy podľa Žitňanskej v súčasnosti nespĺňajú kritériá efektívneho a proklientskeho súdu, rozhodujú pomaly. Verí, že po zlúčení budú konania rýchlejšie a sudcovia sa budú viac špecializovať na určitý druh agendy. „V neposlednom rade potrebujeme riešiť priestorové problémy viacerých bratislavských súdov,“ avizuje ministerstvo.
V materiáli poukazuje na zlý stav budov súdov vo všetkých piatich okresoch. Ich rekonštrukcia je podľa rezortu neekonomická, odhadol ju na 20 až 25 miliónov eur. Stavba nových priestorov by vyšla na viac ako 20 miliónov eur. Dokument obsahuje aj znalecké ceny nehnuteľností, spolu majú hodnotu takmer 30 miliónov eur. Medzi nimi je aj komplex bývalej školy na Lazaretskej ulici, ktorý ministerstvo kúpilo pred štyrmi rokmi za 3,7 milióna eur. V čase rastúcich cien nehnuteľností má dom v lukratívnej časti v Starom Meste podľa posudku hodnotu len 3,2 milióna eur.
Podľa informácií Pravdy má ministerka uprednostňovať predaj budov okresných súdov a pre spoločný súd chce prenajať kancelárie v komplexe Business Centre VI na Plynárenskej ulici. Rezort to odmietol. „Nie je preferovaná žiadna budova. Otázku budovy možno riešiť vtedy, keď budeme mať schválený základný koncept,“ zdôraznil hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. Doplnil, že diskusia o tomto zámere sa v podstate ešte len začala a je otvorená. „Pani ministerka sa vyjadrila, že považuje za lepšie, aby súd sedel v štátnej budove a na tom sa nič nemení. Tie možnosti sú rôzne, od kúpy až po výstavbu aj cez využitie existujúcich budov v inom rozložení,“ dodal hovorca.
Nespokojní sudcovia
Podpredseda bratislavského krajského súdu Boris Tóth nazval vytvorenie mestského súdu spiatočníckym krokom. Prenájom u súkromníka považuje za nevýhodný pre štát, podľa neho by to bola „pumpa štátnych peňazí." „Vytvorenie jedného gigantického súdneho monštra, nezrovnateľného s ničím na území Slovenska, v sebe zahŕňa nepoznané, nemajúc nič spoločné so stabilizáciou,“ napísal v stanovisku pre ministerstvo, ktorého kópiu má Pravda k dispozícii.
So zámerom jedného mestského súdu nesúhlasia bratislavské okresné súdy II, IV, V. Pripojilo sa Združenie sudov Slovenska, ktoré kvôli tomu písalo aj premiérovi Robertovi Ficovi a v liste hovorí o nepriamej privatizácii štátneho majetku. Proti je aj Združenie za otvorenú justíciu. Všetci tvrdia, že spoločný mestský súd rýchlejšie rozhodovanie v konaniach nezabezpečí, keďže počet zamestnancov zostane rovnaký a rovnako aj počet sporov. Riešenie vidia v lepších platoch a nábore či už sudcov, súdnych úradníkov, alebo asistentov. Pripomínajú tiež, že ak sa raz majetok predá, pôjde o nezvratný stav.
Kritizujú, že ministerstvo nevyčíslilo náklady na rekonštrukciu budovy, ktorú si štát prenajme. Tá sa totiž bude musieť celá prebudovať na špeciálne požiadavky súdov. Prenájom u súkromníka vidia ako rizikový vzhľadom na nezávislosť súdnictva. „Pre sudcov je absolútne neprijateľné, aby nová budova mestského súdu bola zakúpená od silných finančných skupín alebo iných záujmových osôb, alebo bola v ich prenájme,“ ohradili sa sudcovia Okresného súdu Bratislava II. Sudcovia tiež nesúhlasia s tým, že ich budovy sú v zlom technickom stave, ako to tvrdí rezort. „Štyri z piatich okresných súdov sídliacich priamo v meste Bratislava majú vhodné súdne budovy vo vlastníctve štátu, ktoré si nevyžadujú rekonštrukciu,“ upozorňuje prezídium Združenia sudcov Slovenska.
Problém má len „jednotka" a pre ňu rezort pred štyrmi rokmi kúpil nehnuteľnosť v atraktívnom Starom Meste na Lazaretskej ulici. Nikto ju však neopravuje a stojí opustená. Podľa posudku ministerstva by jej oprava stála najmenej 15 miliónov eur. Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I Anna Kašajová priznala, že všetky ich snahy o financovanie tohto projektu sa skončili doteraz bez úspechu.
Spoločný mestský súd
Spoločný mestský súd by už nekopíroval okresy tak ako dnešné okresné súdy. Sudcovia by sa delili podľa agendy (trestná, občianska, obchodná, rodinná) a rozhodovali by vo veciach pre celú Bratislavu plus Senec.
Takýto kolos by mal 483 zamestnancov (152 sudcov a 331 ostatných zamestnancov), podľa rezortu by sa mali zmestiť na plochu vyše 14-tisíc m2. Ostatných zhruba 240 ľudí by pravdepodobne zostalo v budove Justičného paláca, kde by sa presunula trestná agenda, odvolací súd a justičná pokladnica. Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I Anna Kašajová však oponuje, že pre 483 zamestnancov vyplýva potreba až cez 18-tisíc m2.
Opraviť či predať?
Riaditeľ Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár hovorí, že rozhodnutie, či predávať a prenajímať, musí vyjsť z podrobného auditu všetkých nehnuteľností. „Je to o ekonomike. To znamená, že niektoré staršie budovy v štátnej správe sú naozaj v zlom technickom stave. Sú veľmi vysoko energeticky náročné. V nich by bolo treba urobiť audit,“ mieni Palenčár.
Pri prenájme kancelárskych priestorov v novej budove A štandardu by podľa súčasných cien začínal mesačný nájom od 10 eur za m2. Za prenájom 14-tisíc m2 by tak ministerstvo platilo odhadom 1,7 milióna eur ročne.
Materiál o reorganizácii bratislavských súdov pôjde po zapracovaní pripomienok predsedov súdov do pripomienkového konania a potom na rokovanie vlády. Ak ho tá schváli, bude na jeho základe spracovaný návrh zákona.