Foto: Pravda, Ivan Majerský
Len na Slovensku sa každoročne spotrebuje približne 180-tisíc transfúznych jednotiek červených krviniek. Obete úrazov a nehôd, ľudia podstupujúci operácie, pacienti liečiaci sa na leukémiu a nádorové ochorenia, takisto na ochorenia krvných buniek – tí všetci potrebujú krv. Dopyt po krvi je preto veľký. „Dať krv je najjednoduchší spôsob, ako sa stať hrdinom,“ tvrdí docent MUDr. Viliam Dobiáš, prezident SČK, známy záchranár a tiež držiteľ Medaily prof. Jána Kňazovického za darovanie krvi. Muži toto prestížne ocenenie dostávajú za sto a viac odberov. „Nábor a výchova budúcich darcov krvi, organizovanie odberov krvi a tiež oceňovanie mnohonásobných darcov patrí medzi naše hlavné činnosti,“ objasňuje Viliam Dobiáš.
„Váš projekt je priam ukážkový, každý si uvedomí, ako ľahko môže pomôcť s tým najvzácnejším, čo máme,“ povedal pre Pravdu o darovaní krvi Matej Tóth. Populárny športovec je dôkazom, že krv môžu darovať aj vrcholoví športovci. Nemôže to však byť v období najtvrdšej prípravy a niekedy to znemožní aj cestovanie a následné karantény. „Poznám zopár športovcov, ktorí chodia krv darovať pravidelne,“ dodáva. Viliam Dobiáš a Matej Tóth publikáciu spoločne uviedli do života tým, že ju symbolicky pokvapkali červeno sfarbenou tekutinou z transfúzneho vaku.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Pred krstom publikácie generálny riaditeľ Dôvery Martin Kultan a zástupca šéfredaktorky denníka Pravda Jakub Prokeš odmenili zaslúžilých darcov krvi, ktorých príbehy počas uplynulých dvoch rokov Pravda zverejnila vo svojej zdravotníckej prílohe – mesačníku Dobré zdravie. Autorkou tejto prílohy a tiež spomínanej novej brožúry Kvapka po kvapke je redaktorka Pravdy Bianka Stuppacherová. Autorom ilustrácií v príručke je zasa známy výtvarník a priekopník animovaného filmu na Slovensku Ivan Popovič. Ten vymyslel aj symbol tejto osvetovej kampane – kvapku krvi ako chodkyňu v športovom oblečení.
„Darcovstvo krvi je nesmierne dôležité. Sme radi, že sme takýto projekt mohli podporiť,“ povedal Martin Kultan pred oceňovaním darcov.
Jednou z ocenených je aj držiteľka Kňazovického medaily z Bratislavy Ivana Bruncviková, ktorá čoskoro absolvuje stý odber. „Svojou krvou som sa chcela poďakovať osudu za to, že som ostala nažive,“ hovorí. Ako 36-ročná mala v tele nádor veľkosti hlavičky päťmesačného plodu. Dvestonásobný darca Zdenko Pavlů, ktorý už pre svoj vek darcovskú kariéru ukončil, je naďalej veľmi aktívny ako predseda Klubu darcov krvi v Ružomberku. „Ťažko povedať, koľkých ľudí som už nahovoril na darcovstvo. Prvodarcom by som však odkázal, aby sa nebáli, odber krvi nebolí. A pocit, že niekomu môžete zachrániť život, je na nezaplatenie.“
Margita Rozimantová zase dostala ocenenie za svoj školský projekt, ktorým pre darcovstvo krvi získala stovky nadšencov, hoci sama krv nikdy darovať nemohla. Dôvod bol prostý – darca krvi musí mať minimálne 50 kg. A takú hmotnosť jej drobná, útla postava nikdy nedosiahla.
„Púšťanie žilou môže ozdraviť aj omladiť,“ myslí si hematologička Klára Sviteková, ktorá je odbornou garantkou brožúry. Jej meno je v hematológii zárukou, že darcovstvu krvi „svitá“ na lepšie časy. „Generácia súčasných pravidelných darcov postupne starne alebo z darcovstva vypadávajú zo zdravotných dôvodov a kontinuálne ich musia nahrádzať mladí. O nových darcov treba neustále bojovať. Nie je to tak, že tento rok sme robili nábor, takže ten budúci máme voľno. Dá sa povedať, že 30–40 percent prvodarcov sa stáva trvalými darcami. Časť z nich sa nevráti nikdy, možno mali počas prvého odberu zlú skúsenosť, prišlo im nevoľno, pociťovali úzkosť, nesadla im atmosféra. Preto je veľmi dôležité, aby sa odbery krvi robili v príjemnom prostredí a darcovia cítili, že sú vítaní.“
Uvedenie brožúry do života moderovala ambasádorka projektu Dôvery www.mojakrvnaskupina.sk Aneta Parišková: "S darcovstvom krvi nikdy nie je neskoro začať. Darovanie krvi je pre mňa symbolom pomoci ľuďom, čo patrí k mojej životnej filozofii.