Je to nezvyčajný dar, zrejme však preto práve strom, že v Budatínskom parku sa pri revitalizácii pred siedmimi rokmi vyrúbalo dosť stromov, ktoré boli choré či pre návštevníkov nebezpečné.
„Chceli sme nejaký dlhoveký strom, ktorý tu bude 100 až 200 rokov a s pamiatkarmi sme sa dohodli, že to bude dub červený,“ poznamenal Juraj Seidl, jeden z arboristov, ktorí strom sadili. Múzeu ho darovalo združenie ISA Slovensko, ktoré sadí a ošetruje stromy.
Pri prevoze museli byť obzvlášť opatrní, preto sa rozhodli pre nákladné auto. „Keby sa zlomil čo i len jeden kostrový konár, strom by už nevyzeral tak, ako ho záhradník vypestoval,“ dodal arborista.
Pre strom bude dôležité okrem pravidelného polievania a občasného prihnojovania najmä to, aby ho nik nepoškodil. „Vyvarovať sa treba poškodzovaniu kmeňa a zbytočnému lámaniu konárov,“ podotkol Pavol Chabada, správca Budatínskeho parku.
Aj keď je to dub červený, listy má ešte stále zelené. Do červena sa sfarbia na jeseň. „Je to dlhoveký strom, ktorý rastie pomaly. Uvidíme, ako sa aklimatizuje. Keď sa mu tu bude veľmi páčiť, porastie rýchlejšie,“ doplnila botanička Považského múzea Květa Kicková.
Múzeum vzácny dar potešil, dub červený medzi tridsiatimi druhmi stromov, ktoré v parku rastú, ešte nemajú. Bude tam rásť aj niekoľko storočí. „Niekomu sa môže zdať, že sadiť stromy z pohľadu jednej ľudskej generácie je ekonomicky nezaujímavá činnosť, lebo z neho nebude ani drevo, ani úžitok, ale ekologické funkcie, ktoré spĺňa ako strom, budú robiť radosť ešte niekoľko storočí,“ zdôraznila botanička.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
V Budatínskom parku to v piatok vyzeralo, akoby bol deň stromov. Okrem nového stromu sa odborníci venovali aj tým starším a oveľa statnejším, čo do šírky aj výšky. Ošetrovali víťaza tohtoročnej ankety Strom roka – platan javorolistý, ktorý je v parku už 270 rokov. Upútal príbehom, košatý a mohutný, rastie vedno s malým, chorým a bútľavým bratom. Hoci sú stromy koreňmi neoddeliteľne previazané a navzájom sa podporujú v dobrom i zlom, sú vraj úplne odlišné.
Arboristi venovali pozornosť obom. Liezli vysoko do výšky, do vnútra koruny, aby mohli odstrániť odumreté, prasknuté či suché časti, ktoré by mohli byť pre návštevníkov parku nebezpečné. „Riešime len to, čo nie je samonosné, alebo predpokladáme, že už časom nebude,“ vysvetlil arborista Michal Kuzma. Chorý a bútľavý brat môže po ošetrení v parku zostať.
„Môže pokojne zostať tak, ako je, je to pekná ukážka mŕtveho dreva, aj toho, že strom niekedy skončí takto. Vidíme, že má kadejaké stratégie na prežitie. Má stále nejaké zásobné látky. V dreve, v koreňovom systéme a vie z nich stále čerpať životnú energiu,“ zdupľoval Kuzma.
Budatínsky park je rozľahlý areál na sútoku Váhu a Kysuce. História najstaršieho parku v okolí Žiliny siaha do polovice 17. storočia. Aj s Budatínskym hradom sú od roku 1963 národnými kultúrnymi pamiatkami.