V roku 1993 nastúpil na post riaditeľa Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach. V rokoch 1997 až 2005 bol ústredným, neskôr generálnym riaditeľom SRo. Po prvý raz Rezníka zvolila do funkcie ústredného riaditeľa SRo Národná rada SR v októbri 1997, keď sa tejto funkcie v júni 1997 vzdal Ján Tužinský. Rezník nastúpil na tento post z funkcie šéfa regionálneho štúdia SRo v Košiciach. Za ústredného riaditeľa ho navrhla Rozhlasová rada a 27. júla 2001 ho opäť vybrala za šéfa SRo. Parlament ho 4. septembra 2001 v tajnom hlasovaní potvrdil vo funkcii na druhé funkčné obdobie. Rezník dostal 85 z platných 112 hlasov. Funkčné obdobie na čele rozhlasu sa mu skončilo 7. októbra 2005. Následne sa zúčastnil na ďalšej voľbe šéfa SRo, napokon sa však vo februári 2006 účasti v konkurze v Rozhlasovej rade vzdal. V rokoch 2000 až 2004 bol členom Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Od novembra 2005 do roku 2007 pracoval ako hlavný štátny radca na ministerstve kultúry vedenom v tom čase Marekom Maďaričom.
- Jednotka – má byť na princípe modelu britskej BBC, teda vzdelávať, informovať a zabávať.
- Dvojka – bude počas dňa určená pre detského diváka. Večer a v noci sa bude orientovať kultúrne. Má dať dôraz na informačnú gramotnosť a mediálnu výchovu ako možnú súčasť učebných osnov a má podnecovať verejné debaty na spoločensky významné témy.
- Trojka – bude mať športovo-publicistický obsah. Mala by sa spustiť od leta 2020, pri príležitosti začiatku letných olympijských hier v Tokiu.
- Plánuje vybudovať moderný verejnoprávny web. V spolupráci so študentskými televíziami a ďalšími médiami, školami a univerzitami sa musí reflektovať aktuálna realita. Súčasná mladá generácia už totiž takmer vôbec nevyužíva klasický typ rozhlasového a televízneho vysielania.
- Má sa spustiť vysielač v Rimavskej Sobote pre programový okruh národnostného vysielania Rádia Patria.
- Uvažuje o obnovení a revitalizovaní rozhlasových programových vlajkových lodí do pôvodných vysielacích časov na Rádiu Slovensko, konkrétne ide o relácie Pozor, zákruta! a Nedeľnú rozprávku pre deti.
- Mieni sa vrátiť k názvom Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) s jasným odlíšením týchto dvoch značiek pod jednou spoločnou korporátnou.
- Financovanie – takzvaný hybridný model počíta s príjmami z koncesionárskych poplatkov plus zo zdrojmi získanými na základe zmluvy so štátom.
Do funkcie generálneho riaditeľa TASR nastúpil 5. apríla 2007 po menovaní prvou vládou Roberta Fica. Nahradil bývalého šéfa agentúry Petra Nedavašku, ktorý na konci marca 2007 z TASR odišiel na vlastnú žiadosť. Po zmene TASR z príspevkovej organizácie štátu na verejnoprávnu od 1. januára 2009 sa Rezník ako jediný uchádzal o post jej generálneho riaditeľa. Do päťročnej funkcie ho zvolila Správna rada TASR v apríli 2009. Následne ho v januári 2014 Správna rada TASR opäť zvolila za generálneho riaditeľa TASR na ďalších päť rokov, od 30. apríla 2014. Po skončení tohto funkčného obdobia sa Rezník o funkciu nemôže uchádzať hneď. Podľa zákona o TASR totiž možno generálneho riaditeľa zvoliť opätovne najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Za Rezníkovho vedenia TASR medzi iným zdigitalizovala za eurofondy svoj archív, agentúra spustila spravodajský web Teraz.sk a online televíziu Tablet.tv a ďalšie služby.
Rezníka počas šéfovania SRo kritizovali za podpísanie mnohých nevýhodných zmlúv a straty. V roku 2005 dosiahol schodok rozhlasového hospodárenia 270,5 mil. slovenských korún (cca 9 mil. eur). Podpísal zmluvy so spoločnosťou BSP Lawyer Partners (neskôr Lawyer Partners). Spoločnosť poplatky žiadala aj od ľudí, ktorí koncesie zaplatili. Obrovské penále, ktoré hrozili mnohým koncesionárom, zrušil až parlament, keď v rokoch 2006 a 2007 prijal zákony o generálnom pardone za nevyplatené koncesie a penále. Rezník v tejto téme oponuje tým, že podpísal rámcovú zmluvu a nie zmluvy vykonávacie.
TASR sa tento rok spája s niekoľkými medializovanými témami, medzi iným so spoluprácou s ruskou provládnou agentúrou Sputnik, ktorú Rezník po mediálnom aj politickom tlaku zrušil. Denník N 2. marca v článku „Rezník dal polovicu verejnoprávneho portálu TASR firme blízkej Slavii Capital“ informoval o tom, že portál Teraz.sk aj televízia Tablet.tv. nie sú súčasťou verejnoprávnej agentúry TASR. V skutočnosti ich vlastní akciová spoločnosť Teraz Media, ktorej polovicu vlastní Miloš Juríček, podnikajúci so Slaviou Capital. Rezník 16. marca na rokovaní Výboru NR SR pre kultúru a médiá uviedol, že o založení akciovej spoločnosti informoval a o spojení Juríčka so Slaviou Capital nevedel. Podľa Rezníka investor nemá kompetenciu ovplyvňovať obsah portálov. O téme 14. marca hovorila i Správna rada TASR, podľa ktorej „mediálne výstupy a produkty Teraz Media zodpovedajú štandardom a princípom nezávislej žurnalistiky“.