Sestry s vysokým školami priniesla reforma exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca pred viac ako desiatimi rokmi. Dovtedy im stačila stredná zdravotná škola, po novom takmer všetky musia mať tituly.
O tom, že by sa vzdelávanie zdravotnej sestry malo vrátiť k pôvodnému modelu, rokovala vo štvrtok v parlamente komisia. Vznikla asi pred dvoma mesiacmi a viedol ju predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Štefan Zelník (SNS). Komisia má za úlohu vymyslieť, ako zlepšiť starostlivosť o pacientov tak, aby im personál poskytol kvalitné ošetrenie ako previazanie rany či odobranie krvi.
Zelník si myslí, že plnohodnotnú prácu dokážu robiť najmä absolventi stredných zdravotných škôl. Myslí si, že vysokoškolské štúdium toto človeka nenaučí. „Nie je možné, aby sestru robil človek, ktorý skončí poľnohospodársku školu s maturitou a sesterské vzdelanie dokončí na univerzite ako sestra. Viete si predstaviť, ako taký človek môže ošetrovať pacienta?“ kladie si otázku šéf zdravotníckeho výboru.
Poslanec pripomenul, že aj Česko sa tento rok vrátilo späť k bývalému systému, kde zdravotnej sestre stačilo stredoškolské vzdelanie. Českí poslanci ho schválili v apríli, platiť by mal od septembra. Sestričky u našich susedov budú potrebovať štyri roky strednej zdravotníckej školy a rok vyššej odbornej školy, tzv. model 4+1.
Šéf chirurgickej kliniky v bratislavskej nemocnici na Mickiewiczovej ulici profesor Peter Labaš tvrdí, že nikdy u nich nemali lepšie sestry, ako tie so strednou zdravotníckou školou. "Vedeli sa o pacienta postarať, lebo ich to naučili. Dnešné vzdelané magisterky nevedia ošetriť ani previazať ranu " povedal Labaš s tým, že súhlasí s pôvodným modelom.
Komora zdravotných sestier a pôrodných asistentiek má iný názor. Jej prezidentka Iveta Lazorová pripomenula, že Slovensko má jeden z najlepších systémov vzdelávania sestier v Európe a bolo by bolo chybou vrátiť ho z vysokých škôl späť na stredné. Problém podľa nej nie je vo výučbe, ale v tom, že sestry potrebujú lepšie podmienky na vykonávanie ich práce.
„Zásadne odmietame tvrdenia niektorých politikov o tom, že vysokoškolské vzdelávania sestier je neefektívne a zbytočné, a to nielen preto, že tento názor odporuje európskej legislatíve, ale aj preto, že sa vzďaľuje vzdelávaniu sestier a pôrodných asistentiek vo vyspelých krajinách," povedala Lazorová. Viaceré zahraničné výskumy podľa nej dokazujú, že zvyšujúcou sa vzdelanostnou úrovňou sestier dochádza k znižovaniu úmrtnosti pacientov.
Lazorová tiež kritizovala, že ich na zasadnutie komisie do parlamentu nik nepozval. „Komora je v súčasnosti jediná samosprávna stavovská organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave, združujúca sestry a pôrodné asistentky. S kým chcú rokovať o budúcnosti sestier, keď nie s nami?“ podčiarkla prezidentka komory s tým, že jej to pripomína "Mníchovskú zradu“.
Pripomenula, že komora registruje vyše 40-tisíc sestier a pôrodných asistentiek a má vyše 26-tisíc členov. Požiadala preto predsedu Národnej rady Andreja Danka (SNS), aby na pôde parlamentu zabezpečil názorovú pluralitu a umožnil sestrám, aby sa k tejto téme mohli vyjadriť.
Na výzvu reagovalo aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré pre agentúru Sita pripomenulo, že na stretnutí bolo prítomných viacero odborníkov, za rezort zdravotníctva sa zúčastnila riaditeľka odboru ošetrovateľstva, takzvaná ministerská sestra.
„Ministerstvo zdravotníctva je pripravené diskutovať o tejto problematike so všetkými relevantnými subjektmi vrátane zástupcov Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek,“ uzavrel rezort.