Nemci zmenili ústavu a politickým subjektom, ktoré ohrozujú demokratický poriadok a existenciu spolkovej republiky, bude možné zastaviť štátnu podporu. Doteraz zákon umožňoval siahnuť na štátne financie len stranám, ktoré boli zakázané.
Či sa Slovensko inšpiruje v boji s extrémistickými silami príkladom z Nemecka, nie je isté. V každom prípade o novele zákona o politických stranách, ktorá mala obmedziť fašistov a extrémistov v politike, je zatiaľ v slovenskom parlamente ticho. Zmenu avizovala SNS, konkrétny návrh chce predstaviť až na jeseň.
Podľa predstavy národniarov by mal zákon zakázať predstaviteľom rozpustených strán uchádzať sa o volené funkcie. Je otázne, či tento návrh zasiahne aj Kotlebovu ĽS NS, ktorú generálny prokurátor navrhol Najvyššiemu súdu rozpustiť. Mohlo by sa tak stať v prípade, že by parlament stihol takýto zákon prijať ešte predtým, ako Najvyšší súd kotlebovcom stranu zruší.
Ústavný právnik Eduard Bárány potvrdil, že rozhodnutiu Najvyššieho súdu musí predchádzať platnosť zákona, ktorý by zakázal predstaviteľom rozpustených strán kandidovať. „Na prvé počutie si myslím, že áno, zákon by mal byť platný v čase rozhodnutia Najvyššieho súdu, aby sa dal uplatniť už na prípadné rozpustenie ĽS NS. Zákony sa nemôžu uplatniť spätne, išlo by o zakázanú retroaktivitu,“ uviedol Bárány.
Kotlebovou alternatívou je Pevnosť
Generálna prokuratúra považuje ĽS NS za extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami, ktorá svojím programom a činnosťou porušuje slovenskú ústavu, zákony i medzinárodné zmluvy. Kotlebovci si však pripravili náhradný plán, ktorý môžu použiť v prípade rozpustenia ich strany, chcú sa presunúť do záložnej strany. Jej názov Pevnosť korešponduje s nacistickou ideológiou. Medzi jej štatutármi figuruje poslanec za ĽS NS Martin Beluský, a to od júla 2016.
V novembri 2016 sa k nemu pridal aj Rastislav Kysel, ktorý je okresným predsedom kotlebovcov v Žiari nad Hronom a v Žarnovici. Kotlebovci po zverejnení týchto informácií najprv tvrdili, že s novou stranou nemajú nič spoločné a správy o presune sú iba špekuláciami a dohadmi. Neskôr však niektorí svoje vyjadrenia zmenili, ich podpredseda Milan Uhrík priznal, že rozmýšľajú nad možnou alternatívou v prípade, že k rozpusteniu strany dôjde.
Čo sa týka nového zákona, otvorené zostáva, či v ňom bude nielen zákaz pre extrémistov kandidovať, ale aj presúvať sa do iných strán po tom, čo bol ich pôvodný subjekt zakázaný. V novele by však mali byť aj ustanovenia, ktoré nesúvisia s extrémizmom. Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) dávnejšie tvrdil, že každá strana by mala mať aspoň 500 členov, čím narážal na hnutie Igora Matoviča so štyrmi členmi.
Podľa šéfa poslaneckého klubu SNS Tibora Bernaťáka cieľom návrhu je aj „eliminácia extrémistických a fašistických vplyvov v parlamente“. „Hľadáme kroky, aby predstavitelia strany, ktorá bola raz zrušená, nemohli pod inou značkou kandidovať opäť,“ uviedol Bernaťák.
Kresák považuje diskusiu za predčasnú
Ústavný právnik a poslanec koaličného Mostu-Híd Peter Kresák považuje diskusiu o zákone, ktorý je zatiaľ neznámy, za predčasnú. Sám by však navrhol razantné opatrenie, aby nebolo umožnené štatutárom zrušenej strany opätovné pôsobenie v parlamente.
„Snažil by som sa dostať do zákona nejaké ustanovenie, ktoré by pojednávalo o pôsobení predstaviteľov strán, ktoré boli v minulosti zrušené. To je iba jedna z možností, ako čiastočne riešiť tento problém. Nevidel by som možno cestu v úplnom zákaze, pretože je to zložitá téma, ktorá si vyžaduje odbornú diskusiu,“ vyjadril sa Kresák. Možné riešenie vidí aj v čiastkových obmedzeniach ľudí pri výkone vrcholových funkcií v rámci politických subjektov.
Smer si chce najskôr počkať na názory koaličných partnerov, ako zmeniť zákon o politických stranách. „Pokiaľ ide o naše konkrétne návrhy, predpokladám, že to bude v rámci nášho klubu ešte len predmetom diskusie. Nemáme zatiaľ ťažiskové body, ktoré by mali byť v novele zakomponované,“ povedal šéf ústavnoprávneho výboru Róbert Madej zo Smeru.
Advokát a odborník na ústavné právo Peter Kubina vníma súčasné znenie zákona o politických stranách ako bezzubé. Legislatíva je podľa neho deravá, rieši iba zrušenie politických subjektov, o zákaze opätovnej kandidatúry prakticky neexistuje ani zmienka. „Považujem za nedomyslené, že takéto obmedzenia členov rozpustených strán náš právny poriadok zatiaľ nestanovuje, pretože bez nich je rozpustenie strany v podstate len bezzubým opatrením,“ povedal Kubina.
Podľa neho je logické uvažovať v prípade zrušenia strany aj o obmedzeniach pre jej predstaviteľov. „Domnievam sa, že je bez väčších ťažkostí možné nastaviť obmedzenia tak, aby spĺňali ústavné testy legitimity sledovaného cieľa, nevyhnutnosti a proporcionality,“ uviedol Kubina. Upozornil, že je potrebné stanoviť prísne pravidlá pre všetkých, nie iba pre fašistov a extrémistov. „Treba zdôrazniť, že toto nie je opatrenie, ktoré by malo smerovať voči konkrétnemu politickému subjektu, lebo právna úprava musí spĺňať podmienku všeobecnosti,“ uzavrel advokát.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal návrh na rozpustenie ĽS NS po tom, čo prokuratúra dostala 170 podnetov od občanov na protizákonnú činnosť kotlebovcov. Pokiaľ Najvyšší súd vyhovie podnetu prokuratúry, pôjde už o druhú politickú stranu Kotlebu, ktorá bola zrušená pre fašistickú ideológiu. V roku 2006 Najvyšší súd rozpustil Slovenskú pospolitosť – národnú stranu, ktorej Kotleba predsedal.
Čižnár poukázal na to, že v súčasnosti legislatíva nezakazuje opätovné pôsobenie predstaviteľov rozpustenej strany v inom politickom subjekte, čo hodnotí ako chybu. Podľa šéfa prokuratúry mali politici konať už dávno, pretože náznaky prítomnosti extrémizmu a fašizmu neprišli zo dňa na deň. Aj v prípade zrušenia Slovenskej pospolitosti už mohla byť podľa neho vypracovaná legislatíva, aby tí istí ľudia nemohli zakladať nové strany, minimálne na určité časové obdobie.