Do pedálov upraveného bicykla šliapali naozaj poctivo, pravidelne sa striedali a výsledok sa prejavil takmer okamžite.
Z medových plástov rozkrútených v uzavretom kovovom valci sa cez dolný výstup pripomínajúci vodovodný kohútik rýchlo začal do podloženého zberača rinúť zlatý včelí produkt. Malí ochutnávači, ktorí práve neobstarávali „ľudský pohon“, si ho opatrne naberali na malé lyžičky, ovoniavali, pochvaľovali jeho chuť. Ďalší si zo stolíka povedľa brali zdobené medovníčky, pexesá s problematikou včelárstva alebo na podobnom „bicyklovom mixéri“ pripravovali zdravé ovocné kokteily z úrody, za ktorú ľudstvo vďačí práve včelám.
„Som rád, keď vidím takéto zážitkové vyučovanie. Deti sa pri ňom nielen veľa naučia, ale zároveň majú veľkú radosť,“ pochvaľoval si Juraj Hipš z občianskeho združenia Živica, ktoré už štvrtý rok realizuje zaujímavý projekt Mestské včely. V rámci neho Živica v Bratislave zriadila dve mestské včelnice, vo Vodárenskom múzeu a na streche staromestskej Starej tržnice. Ďalšie sú už aj vo Zvolene, v Žiline, Lučenci a Kežmarku. „V hlavnom meste sme zatiaľ do spolupráce zapojili tri mestské časti – Nové Mesto, Ružinov a Karlovu Ves. Budeme radi, ak sa ostatné pridajú,“ dodal Hipš.
Ako spresnila manažérka projektu Zuzana Dovalová, med, ktorý stáčali žiaci z Českej, pochádza z komunitnej záhrady Vodárenského múzea. Cieľ celej akcie bol však podľa Dovalovej omnoho širší, než samotné vybicyklovanie najznámejšieho včelieho daru. „Chceli sme najmä poukázať na základný význam včiel a opeľujúceho hmyzu pre ľudí. A dosiahnuť, aby si už aj deti uvedomili, že včely nechováme len na med, ale že ich primárnym významom pre človeka je úroda, ktorú sprostredkujú opeľovaním,“ zdôraznila.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Školáci si ako účastníci projektu pred časom na školskom dvore zriadili záhradu, v ktorej pod odborným dohľadom vysadili kvetenu „priateľskú k opeľovačom“. „Už niekoľko rokov v nej chovajú aj motýle, ktoré na jar do záhrady vypúšťajú. Teraz v nej vytvorili ešte prívetivejšie prostredie pre opeľujúci hmyz,“ uviedla riaditeľka školy Iveta Kopásková. Súčasťou záhrady je aj čmelín či presklený kompostér.
Dovalová odmietla názory, že mestský med je vplyvom škodlivých exhalátov „nezdravý“. Je to podľa nej omyl, tento med považuje za zdravší než ten vidiecky, ktorého kvalitu negatívne ovplyvňuje intenzívne poľnohospodárstvo, hojne využívajúce hnojivá či pesticídy. „Toto v meste nie je, tam je dokonca bohatšia skladba rastlín ako pri monokultúrnom pestovaní,“ zdôvodnila. Pripomenula, že aj v mestskom prostredí je prítomnosť opeľovačov nevyhnutná, pretože aj tam si obyvatelia v záhradkách a predzáhradkách pestujú vlastné plodiny. Dodala, že neškodnosť mestského medu, ba dokonca jeho vyšší obsah imunoaktívnych látok potvrdili aj testy urobené v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského.
Viac priblížiť projekt pomôže záujemcom aj Živicou vydaná brožúrka Prírode blízka údržba mestskej zelene, ktorou by sa mohli inšpirovať predovšetkým samosprávy.