Fico: Dovoz pracovníkov zo zahraničia je krajným riešením

, , 29.06.2017 16:03, aktualizované: 19:05
fico, šefčovič, richter
Rokovanie Rady solidarity a rozvoja pod vedenÃm predsedu vlády Robertom Ficom. Autor: ,

Výrazný prílev zamestnancov z cudziny na Slovensko nehrozí. Štát im zatiaľ len trochu pootvorí dvere, postupne bude znižovať administratívnu záťaž pri ich prijímaní. V prvom rade sa však bude snažiť zamestnať našincov.

Zamestnávatelia sa už dlhšie sťažujú, že nájsť kvalifikovanú pracovnú silu je čoraz väčší problém. Zápasí s ním asi 65 percent firiem. Najkritickejšia situácia je v automobilovom priemysle a v IT sektore. Doplniť stavy by firmy mohli z krajín mimo EÚ. Vláda tomu zatiaľ neplánuje dať úplnú zelenú. „Urobíme to až vtedy, keď zlyhajú všetky opatrenia na mobilizáciu tej časti nezamestnaných, ktorých na Slovensku ešte máme,“ zdôraznil premiér Robert Fico po zasadnutí Rady solidarity a rozvoja s tým, že dovoz pracovníkov zo zahraničia bude krajným riešením. Ku koncu mája úrady práce na Slovensku evidovali 200 391 ľudí, ktorí môžu nastúpiť do zamestnania.

Vláda má pre nich v pláne niekoľko opatrení. „Takmer 40 000 ľudí sa nechce zamestnať, lebo cítia tlak od exekútorov na svoju mzdu. Len čo by šli do pracovného pomeru, exekútori by na nich skočili,“ priblížil Fico. Na jeseň by preto chcel presadiť v parlamente amnestie na exekúcie.

V pláne je tiež zvýšenie príspevku pri cestovaní za prácou. Podľa ministra práce Jána Richtera by tento príspevok mohol stúpnuť z terajších 130 eur mesačne na 200 eur pre tých, ktorí dochádzajú denne. Pri zamestnaní vlastných ľudí má podľa premiéra pomôcť aj výstavba nájomných bytov či zintenzívnenie a skvalitnenie duálneho vzdelávania. „Štát musí viac vstúpiť do organizácie stredného aj vysokého školstva. Nie je možné, aby sme mali niekoľko tisíc politológov, ktorí musia nakoniec prejsť rekvalifikáciou alebo skončia tým, že vkladajú dosky do stroja,“ mieni premiér. Do intenzívnejšieho dialógu s mestami či s akademickou obcou sa chce Fico pustiť na jeseň.

Ľudí sa Slovensku niet, argumentuje Gregor

Pre firmy, kde pracovníkov potrebujú akútne, má Richter iné riešenie. „So zástupcami odborov a zamestnávateľov sme sa dohodli, že postupne by sa urýchlil proces prijímania cudzincov na slovenský trh,“ dodal minister práce. Znížiť by sa tak mala administratíva, ktorá prijatiu predchádza. Konkrétne opatrenia by mohli byť známe v septembri. Dnes trvá až šesť mesiacov, kým si záujemca z cudziny vybaví všetky povolenia pre zamestnanie na Slovensku.

„Máme praktickú skúsenosť, že od momentu, keď sa dohodol zamestnávateľ s pracovníkom na Ukrajine a kým fyzicky prišiel do firmy v Bratislave, prešiel rok,“ priblížil komplikovanú administratívu Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500. Na získanie modrej karty, ktorá cudzincovi zabezpečí právo na prechodný pobyt v EÚ, sú potrebné povolenia od úradu práce, cudzineckej polície či ministerstva práce. Skrátenie lehôt preto Gregor víta. „Ľudí sa Slovensku niet, jednak nie je disponibilná pracovná sila a absolventi škôl nie sú na súčasný pracovný trh pripravení. Ak má byť Slovensko konkurencieschopné, musí tu mať kto robiť,“ argumentuje Gregor.

V súčasnosti napríklad platí, že ak zamestnávateľ chce prijať na pozíciu cudzinca, musí od úradu práce dostať potvrdenie, že miesto nie je obsaditeľné človekom z evidencie z daného regiónu. To trvá mesiac. Po novom by sa mohol tento krok pri akútne nedostatkových profesiách, ako sú lekári či IT odborníci, kde je jasné, že pozíciu nemá u nás kto obsadiť, vynechať.

Strach zo znižovania platov

„Dovozu chýbajúcich zamestnancov sa nebránime, využiť by sme však mali v prvom rade domáce možnosti,“ myslí si Emil Machyna, predseda odborového združenia KOVO, ktoré zastupuje pracovníkov strojárskeho, elektrotechnického, hutníckeho priemyslu či služieb. Práve v týchto oblastiach chýba najviac ľudí, asi 20 tisíc. „Najviac u nás pracuje Ukrajincov, Srbov, Rumunov a Bulharov, dokopy približne 8 000 ľudí,“ konkretizoval Machyna. Riešenie nedostatku skôr vidí v skvalitnení rekvalifikačných kurzov pre našich nezamestnaných. Lepšie sociálne a pracovné podmienky, ktoré by zase pritiahli Slovákov zo zahraničia. „Často pracujú v tých rezortoch, ktoré Slovensko práve potrebuje. Neodrádza ich však len nízka mzda, ale často aj iná kultúra práce,“ uzatvára Machyna.

Príchodu zahraničných pracovníkov sa však časť našej verejnosti obáva. Prevažuje najmä strach, že domácim zaberú pracovné miesta a vyvolajú zníženie platov, ľudia sú tiež neistí z toho, aké bude nažívanie v ich susedstve. Sociologička Zuzana Kusá zdôraznila, že tieto obavy sú často prehnané až neopodstatnené a nikto ich dlhodobo nekrotil.

Strach zo znižovania platov je podľa sociologičky skôr problémom nedostatočnej legislatívy, respektíve jej obchádzania. „Nemalo by sa stávať, že zamestnávatelia zaplatia za rovnakú prácu zahraničnému robotníkovi nižšiu mzdu ako domácemu zamestnancovi. Rozptýliť by to mali prísľuby vlády, že bude pracovať na legislatíve, ktorá to znemožní,“ podčiarkla.

Obavy

Cudzincov, ktorí k nám mieria za prácou, vnímajú ľudia na Slovensku ako nežiaducu konkurenciu, ktorá ich môže obrať o miesto na pracovnom trhu. „Slovensko je v rámci Európy krajinou, kde sa ľudia najviac boja o svoju prácu a cítia v tejto oblasti najväčšiu neistotu,“ pripomenula sociologička. Tento pocit je prítomný aj vtedy, ak prácu majú. „Kto je neistý, bojí sa a druhých ľudí vníma ako svojich potenciálnych nepriateľov. Inak to vníma ten, kto má dostatok sebadôvery a životných istôt,“ dodala.

Ďalšie obavy vyplývajú z veľkého počtu nových ľudí, ktorí sa zrazu ocitnú na jednom mieste, v ubytovniach či internátoch s kapacitou desiatok až stoviek miest. „Ubytovne im neposkytujú podmienky, ktoré im dávajú možnosť zmysluplne sa zapájať do sociálneho a kultúrneho života, zostanú tak akoby na okraji a domáci sa boja narušenia bežnej harmónie, v ktorej doteraz žili,“ priblížila Kusá.

Proti cudzincom, ktorí u nás hľadajú lepší plat ako vo svojej domovskej krajine, sa dvihla vlna nevôle vo viacerých mestách na južnom a západnom Slovensku. Petíciu proti prenájmu bývalého stredoškolského internátu spísali vo Voderadoch. Miestni sa obávajú, že dedina nezvládne avizovaný príchod 400 robotníkov. Aktivizovali sa aj Nitrania, ktorí protestovali proti ubytovaniu zahraničných pracovníkov v mestských objektoch. Ich masívneho príchodu sa obávajú v súvislosti s rozostavanou automobilkou Jaguar Land Rover.

Pôvodný agentúrny text sme nahradili článkom z denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Robert Fico #pracovníci #pracovné miesta
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk