Podľa Trestného zákona platného v tom čase bola premlčacia doba desať rokov. Mečiar udelil amnestie na skutok zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny a skutok zmareného referenda, ktoré Národná rada tento rok v apríli zrušila. Ústavný súd rozhodnutie v máji potvrdil.
„Zdá sa, že je to premlčané,“ povedal bývalý šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor. Advokát, ktorý nechcel byť menovaný, tiež uviedol, že tento prípad pravdepodobne skončí kvôli premlčaniu. Generálna prokuratúra dala minulý týždeň krajskej prokuratúre pokyn, aby skúmala naplnenie skutkovej podstaty trestného činu súvisiaceho s podozrením zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Prokuratúra tak reagovala na zverejnenie nálezu Ústavného súdu o zrušení Mečiarových amnestií. Zatiaľ nie je jasné, kedy bude známe rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Bratislave. Jej hovorca začiatkom tohto týždňa povedal, že „až po naštudovaní predmetného nálezu Ústavného súdu, ako aj ďalších s tým súvisiacich skutočností, bude možné rozhodnúť o ďalšom zákonnom postupe“.
Ústavný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predseda vlády sa „požiadavkou zdržanlivosti pri výkone právomoci udeľovať amnestiu či milosť v čase, keď zastupoval prezidenta, neriadil, naopak, zásadným spôsobom ju zneužil bezprostredne po ujatí sa jej výkonu“.
Podľa odborníčky na trestného právo Lucie Kurilovskej sa nemôžu nad takýmto konštatovaním zatvárať oči a prokuratúra ho musí preveriť. „Keď takto niečo konštatuje Ústavný súd, musí sa preveriť, či neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu a či by sa nemalo začať trestné stíhanie. Musí sa to skúmať vo všetkých súvislostiach a aj otázka premlčania,“ uviedla Kurilovská.
Bývalý šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor upozornil, že zneužitie právomoci sa objavilo v zdôvodnení Ústavného súdu ako úvaha a nebolo v samotnom výroku Ústavného súdu. Ivor poukázal tiež na to, že vtedajší premiér ako zastupujúci prezident konal na základe oprávnenia, o ktorom hovorí ústava.
„Toto právo udeľovať amnestie alebo milosť je neohraničené, nie je tam podmienka alebo výnimka. Ak sa v odôvodnení Ústavného súdu hovorí o nejakej zdržanlivosti, to predsa nie je záväzná podmienka, ale len pomocná barlička pri rozhodovaní,“ povedal Ivor. Z jeho slov tak vyplývajú pochybnosti o tom, že dôjde k stíhaniu Mečiara.
Ako ďalej vysvetlil, skutková podstata trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa je náročná v tom, že predpokladá tri rôzne konania. Buď konanie v rozpore so zákonom, buď konanie nad rámec zákona, alebo nekonanie vôbec. Zároveň sa musí podľa Ivora preukázať spôsobenie škody inému alebo získanie prospechu. „Je to náročná skutková podstata a na stíhanie musia byť splnené všetky zákonné predpoklady,“ dodal Ivor.
O tom, že Mečiar zneužil svoje právomoci, sa v odôvodnení Ústavného súdu hovorí na niekoľkých miestach. Súd okrem iného povedal, že výkon verejnej moci v demokratickom a právnom štáte nemôže byť svojvoľný a ničím neobmedzený, čo sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na výkon právomoci prezidenta udeľovať milosť a vyhlasovať amnestiu. Naopak, v odlišnom stanovisku k výroku Ústavného súdu ústavní sudcovia Milan Ľalík a Peter Brňák uviedli, že formálne žiadna právna norma neobmedzovala právomoc zastupujúceho prezidenta udeliť amnestiu.
Faktom je, že Mečiar nebol doteraz v súvislosti s kauzou zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. stíhaný. Mečiar sa dosiaľ vyjadroval tak, že nemá ani obavy, že by sa mu niečo také mohlo prihodiť. „Ja som si vedomý toho, že mne sa absolútne nič nestane,“ vyhlásil Mečiar tento rok v marci v televízii TA3.
Ku škandalóznemu únosu prezidentovho syna do Rakúska došlo v auguste 1995. Spáchali ho príslušníci SIS, prokurátor Michal Serbin neskôr podal obžalobu na trinásť osôb vrátane vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu. V roku 1997 zase došlo k zmareniu referenda, ktoré sa malo udiať so štyrmi otázkami. Tri súviseli so vstupom do NATO a jedna s priamou voľbou hlavy štátu.
V marci 1998, keď skončil vo funkcii prezident Michal Kováč, prešli právomoci hlavy štátu na vládu a na premiéra. Hneď nato Mečiar udelil na skutok zavlečenia a zmarené referendum amnestiu. Vtedajšia vláda a premiér tvrdili, že amnestia má prispieť k občianskemu zmieru. Podľa odôvodnenia Ústavného súdu však bývalý premiér dosiahol pravý opak a „zmierujúci účinok tzv. Mečiarových amnestií sa vôbec nedal rozumne očakávať, naopak, dalo sa už v tom období reálne predpokladať, že amnestie neodstránia zdroj napätia, ale zdroj napätia vytvoria“.