Rebéliu v strane, ktorá mohla prerásť do väčšieho konfliktu, zadusili hneď v zárodku. Na mimoriadnom pondelkovom stretnutí vedenie strany zbavilo „rebelanta“ Eduarda Markoviča funkcie šéfa strany v Prešovskom kraji. To všetko preto, že sa tento dlhoročný člen SNS odmietol zmieriť s faktom, že na ústredí ho nepotvrdili za kandidáta na župana v jesenných voľbách, hoci to bola vôľa prešovského krajského orgánu.
Markoviča na poste nahradil Ján Krišanda, ktorý sa však k okolnostiam výmeny v stredu odmietol vyjadriť. „Informácie žiadajte výhradne od ústredia,“ povedal nový prešovský krajský šéf Pravde. Odvolanie vzápätí potvrdil podpredseda strany Anton Hrnko.
„Áno, je to tak, k výmene došlo na pondelkovom predsedníctve a záležitosť nemienime ďalej rozpitvávať. Všetko je už v poriadku,“ tvrdil. Podobne zareagoval aj ďalší člen najvyššieho straníckeho orgánu Štefan Zelník.
„Pán Markovič sa ako člen predsedníctva mal vyjadriť pred týmto orgánom, tam predniesť svoje výhrady, nie riešiť celú záležitosť cez médiá. Konal jednoducho v rozpore s tým, ako sa naši členovia majú správať,“ uviedol. Z internetovej stránky SNS zároveň okamžite zmizli všetky Markovičove údaje, telefonické kontakty, fotografia a iné.
Odvolanie cez telefón
Ostrý spor medzi najvyšším vedením SNS a štruktúrami strany v Prešovskom kraji vznikol po tom, čo krajská rada síce odsúhlasila za kandidáta na prešovského župana práve Markoviča, no predsedníctvo návrh nerešpektovalo a schválilo kandidatúru Miroslava Škvareka, primátora Svitu.
Markovič sa proti „bratislavskému“ rozhodnutiu ohradil, pričom argumentoval porušením straníckych stanov. Nespokojní členovia SNS z východu sa dokonca kvôli porušeniu stanov obrátili na ministerstvo vnútra a sťažovali sa na svojho predsedu Danka.
Pravda v stredu oslovila aj rezort vnútra, ktorý tvrdí, že oficiálny podnet ministerstvo od SNS nedostalo. „V prípade, že sa tak stane, bude postúpený príslušnému úradu, ktorý bude postupovať v zmysle zákona,“ odpísal Petar Lazarov z tlačového oddelenia.
Minister vnútra Robert Kaliňák spresnil, že úlohou rezortu vnútra je predovšetkým skúmať, či strany neporušujú ústavnosť, napríklad nabádaním na extrémizmus, a nie, koho si chcú nominovať na župana. To je podľa neho výhradne vnútrostranícka záležitosť a prípadné sporné rozhodnutia musia riešiť na to určené orgány ako stranícke súdy či rozhodcovské komisie. „Navonok s ministerstvom môže komunikovať len štatutár strany, čiže v tomto prípade jej predseda Danko,“ povedal Kaliňák.
Podľa Hrnka nemal Markovič žiadny dôvod poukazovať na porušenie stanov, pretože podľa nich môžu regionálne štruktúry iba „navrhovať“ volebných kandidátov. V stanovách SNS, ktoré sú na jej oficiálnom webe, sa však jasne píše, že krajské štruktúry majú právomoc „schvaľovať kandidátov na poslancov do VÚC a na predsedu VÚC“, ako aj „schvaľovať krajské politické a volebné koalície“.
Čo znamená, že Markovičovu voľbu malo predsedníctvo akceptovať. „Opakujem, na rokovaní predsedníctva 30. júna bol pán Markovič prítomný a nijaké pripomienky vtedy nemal, so všetkými rozhodnutiami súhlasil,“ dôvodil Hrnko.
„O odvolaní mojom, ale aj ďalších členov vedenia kraja som sa dozvedel v pondelok, cez telefón, keďže z pondelkového mimoriadneho predsedníctva som sa ospravedlnil,“ povedal v stredu Pravde Markovič. Vysvetlil, že na predsedníctve 30. júna síce sedel, ale „tam sa o ničom nehlasovalo, keďže po tom, čo predseda Danko predčasne odišiel, sa ostatní zaujímali už len o ponuku občerstvenia na švédskych stoloch“. Dodal, že krajská organizácia sa rozhodla otvorene prejaviť svoju nespokojnosť preto, že „hoci sa všetkých trinásť okresov kraja postavilo za meno Markovič, zrazu sa do hry dostalo meno celkom iné“.
Otáľanie pri štyroch krajoch
Politológ Michal Horský v súvislosti s napätím v SNS pripomenul už pomaly nepísané pravidlo slovenskej politickej scény, kde sa podľa neho pravidelne dostáva do protirečenia legalita s legitimitou.
„Úplne legálne bolo oprávnenie predsedu krajskej štruktúry Markoviča hájiť v zmysle straníckych stanov rozhodnutia na krajskej úrovni,“ komentoval politológ. Lenže, ako dodal, legitimitu našej scény nateraz predstavujú len dva typy strán. Buď tie organizované na princípe politického podnikania, takzvané továrne, síce bez členov, ale so silnými lídrami – pozri subjekty vedené Sulíkom, Matovičom či Kollárom.
„Alebo sú to strany, ktoré stoja a padajú so svojím vodcom – ako Ficova, Dankova či Bugárova. A straníci na nižších úrovniach si z tohto dôvodu nemôžu dovoliť spochybňovať autoritu vodcu,“ uzavrel Horský.
Verdikt predsedníctva, že SNS pôjde do krajských volieb samostatne a nepomôže tak ani vzniku širokej koalície, ktorá by v Banskobystrickom kraji dokázala poraziť extrémistu Mariana Kotlebu, sám šéf SNS Andrej Danko pred časom obhajoval tvrdením, že ani koaličná zmluva s politickými partnermi zo Smeru a Mostu-Híd národniarov k nijakým koalíciám na regionálnej či komunálnej úrovni nezaväzuje. „Postoj SNS je nemenný, strana odmieta účelovú kandidatúru koalícií v jednotlivých krajoch, a tým aj heroizovanie jednotlivcov ako kandidátov,“ vyhlásil Danko.
Čas na uzavretie kandidátok do župných volieb však uplynie koncom prázdnin a volebná kampaň už beží, no SNS napriek tomu zatiaľ oznámila mená kandidátov na županov okrem Prešova iba v troch krajoch: v Košickom kraji by jej farby mala reprezentovať Jarmila Tkáčová, v Trenčianskom Silvia Siváková Nemcová, v Žilinskom exminister školstva Ján Mikolaj.
Z týchto troch krajov Pravde potvrdili, že s nomináciou nemali problémy, schválili ju krajské rady a potom aj ústredie. Čo sa týka Banskobystrického kraja, podpredseda SNS Jaroslav Paška sa pred pár dňami pre Pravdu vyjadril, že „kandidáta už majú, len kandidovať nechce“. Adepti na županské kreslo v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji sú stále úplnou neznámou. „O kandidátoch do ostatných krajov sa stále rokuje,“ stroho k téme v stredu dodal Hrnko.