Kameňom úrazu je ťažba dreva aj poľovanie v tejto oblasti. Problémom sa už zaoberá pracovná skupina, ktorá vznikla na podnet ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (Smer).
Na rozhodnutie výboru upozornilo médiá Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktorého zástupcovia sa priamo zúčastnili diania v Krakove. Na demonštráciu pred zasadaním výboru tam prišlo približne tisíc ľudí, Slovensko zastupovala asi dvadsiatka aktivistov.
O slovenských oblastiach ani nehlasovali
„Pre stredoeurópsku prírodu to bolo mimoriadne dôležité zasadanie, pretože sa riešili dva veľké problémy – rúbanie v prírodnom dedičstve UNESCO v Poľsku, v Bielovežskom pralese. Aj druhý bod sa týkal rúbania v prírodnom dedičstve, a to v Karpatských bukových pralesoch,“ vysvetlil pre denník Pravda náčelník zoskupenia VLK Juraj Lukáč.
„Aj v jednom, aj v druhom prípade sa podarilo pomerne veľkou dvojdňovou demonštráciou pred rokovaním výboru ovplyvniť delegátov tak, že sa uzniesli na tom, že situácia je veľmi zlá. Do Bielovežského pralesa posielajú misiu, my sme dostali ešte tvrdšie vyjadrenie. Priamo nás žiadajú, aby sme zastavili ťažbu v oblastiach, ktoré sú označené ako prírodné dedičstvo,“ doplnil Lukáč s tým, že uznesenie, ktoré sa týkalo slovenských oblastí, prijali delegáti jednomyseľne. „Dokonca o ňom ani nehlasovali. Považovali to za úplne jasnú vec, zhodli sa bez diskusie,“ dodal aktivista.
Problémom je najmä ťažba dreva a poľovanie
Unikátna lokalita Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka pozostáva z pätnástich samostatných lokalít pralesov. Štyri z nich – Stužica, Havešová, Rožok (všetky tri sú súčasťou Národného parku Poloniny, pozn. red.) a Vihorlat – sa rozprestierajú na slovenskom území. Ďalších šesť sa nachádza na Ukrajine a päť v Nemecku. Výbor UNESCO si posvietil na slovenské pralesy. Výsledkom bolo uznesenie, podľa ktorého sa o naše prírodné bohatstvo dostatočne nestaráme.
Problémom je okrem ťažby dreva aj poľovanie v týchto lokalitách, ale tiež chýbajúci plán starostlivosti o územie. Slovensko dostalo za úlohu vypracovať ho tak, aby nebola v tejto oblasti žiadna ťažba dreva. Slovensko tiež musí do 1. februára 2018 poskytnúť Centru svetového dedičstva aktualizovanú správu o stave ochrany územia. Výbor ju potom posúdi na svojom 42. zasadaní v roku 2018.
Foto: Pravda
Ochranár Lukáč upozornil aj na to, že je nevyhnutné podniknúť rázne kroky. Ak by nám UNESCO odobralo certifikát, znamenalo by to pre Slovensko veľký problém. „Bola by to nielen neskutočná medzinárodná hanba, lebo ešte sa to v histórii UNESCO nikdy nestalo, ale tiež by sme nemohli dvadsať rokov žiadať o zaradenie akejkoľvek lokality do kultúrneho alebo prírodného svetového dedičstva,“ zdôraznil Lukáč.
Na ministerstve evidujú listy od občanov
Predsedom Slovenskej komisie pre UNESCO je minister zahraničia Lajčák. Zoskupenie VLK preto vyzvalo ľudí, aby posielali svoje otázky týkajúce sa tejto problematiky priamo jemu. Hovorca rezortu diplomacie Peter Susko potvrdil, že korešpondencia skutočne chodí. „Takéto listy občanov evidujeme, zatiaľ približne desiatku,“ odpovedal na otázku Pravdy. Zdupľoval, že ministerstvo sa otázke slovenskej časti Karpatských bukových pralesov dlhodobo venuje. „Nedávno bola k uvedenej problematike zriadená medzirezortná pracovná skupina, ktorej členmi sú okrem iných splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov a zástupcovia viacerých rezortov a ďalších relevantných inštitúcií,“ vysvetlil Susko.
Podľa jeho slov je jednou z úloh pracovnej skupiny využitie značky UNESCO na zabezpečenie udržateľného rozvoja príslušných regiónov na Slovensku prostredníctvom projektov cestovného ruchu. „Obyvateľom dotknutých oblastí by sa tak ponúkli alternatívne možnosti zamestnania. Tento proces odštartovala v máji 2017 medzinárodná konferencia v Bardejove, usporiadaná ako spoločný projekt Slovenska a UNESCO po predchádzajúcej dohode ministra Lajčáka a generálnej riaditeľky UNESCO Iriny Bokovovej,“ priblížil hovorca Susko.
K povinnosti odovzdať správu o stave ochrany územia pristupuje rezort zodpovedne a v záujme starostlivosti o prírodu, dodal Susko. Pripomenul, že výbor UNESCO v Krakove schválil rozšírenie chránenej pamiatky Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka o oblasti v ďalších desiatich krajinách. „Výbor v tejto súvislosti ocenil jedinečnú spoluprácu veľkého množstva krajín a vzájomnú medzinárodnú solidaritu všetkých partnerov,“ uzavrel Susko.
Bukové pralesy v zozname UNESCO
Slovenské a ukrajinské bukové pralesy boli zapísané do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO v roku 2007, v roku 2011 sa pridala aj nemecká časť územia. Lokalita má rozlohu viac ako 33-tisíc hektárov, slovenská časť predstavuje takmer 5 770 hektárov. Oblasť je domovom vzácnych živočíchov – zubra, vlka, rysa či medveďa, ale tiež sa tam nachádzajú unikátne buky. Niektoré z nich sú dvesto rokov staré.