Tlačový referent prešovskej samosprávy Milan Grejták hovorí, že ručne kreslený rodokmeň má rozmery 300-krát 130 centimetrov a spotrebovalo sa naň 45 gramov 24-karátového zlata. Mesto stál 1 855 eur, v tejto sume je zahrnuté spracovanie odborníkmi, grafický návrh, veľkoplošná tlač, pozlátenie aj zarámovanie.
V priebehu dvoch mesiacov dielo vytvárala trojica autorov: Martin Kudla, vizuálny umelec a kultúrny aktivista pôsobí na Akadémii umenia v Banskej Bystrici, Martina Blaščáková vedie kreatívny ateliér Kreslených rodokmeňov a Michal Rázus je výskumník, člen Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti.
Rodokmeň zachytáva udalosti od roku 1247 až po prelom 19. a 20. storočia – 1247: prvá písomná zmienka o Prešove, 1299: udelenie mestských práv uhorským kráľom Ondrejom III., 1384: Prešov sa stal slobodným kráľovským mestom, či 1412, keď bol Prešov zaradený do Pentapolitany, spoločenstva piatich kráľovských miest, kde boli aj Košice, Bardejov, Levoča a Sabinov.
Súčasťou rodokmeňa je aj rok 1453, v ktorom bol predstavený prvý erb mesta, roky 1502 až 1505, keď sa začal stavať Dóm sv. Mikuláša, ale aj takzvané Caraffove jatky v roku 1687 – poprava 24 mešťanov, či rok 1896, keď sa na Sigorde aj v Prešove zastavila cisárovná Alžbeta Bavorská, známa ako Sissi.
Dielo okrem týchto míľnikov zachytáva aj viaceré cirkevné erby, keďže v Prešove je zastúpených niekoľko cirkevných obcí, a tiež dvanásť erbov remeselníckych cechov v meste. Súčasťou rodokmeňa sú aj maľované pohľady na Hlavnú ulicu z rokov 1913 a 1945.
Rodokmeň verejnosti predstavili ešte minulý mesiac v rámci Dní mesta Prešov, ktoré boli súčasťou série podujatí pripomínajúcich okrúhlu prvú písomnú zmienku o meste. Grejták prezrádza, že erb odhalila primátorka Andrea Turčanová spolu s miestnym rodákom, známym hercom Jurajom Kukurom. Podľa Turčanovej sú mestá tiež organizmami, ktoré sa rozvíjajú – a majú svoje vlastné príbehy. „V Prešove sme sa rozhodli spracovať jeden do podoby rodokmeňa,“ zdôraznila.
Prešovská radnica našla svojmu novovytvorenému dielu dôstojné miesto. Podľa Grejtáka je rodokmeň umiestnený v malej radnej miestnosti a bude tvoriť kulisu pri rokovaniach či prijatiach rôznych delegácií. V prípade záujmu si ho budú môcť prísť pozrieť aj obyvatelia alebo turisti. Stačí o to len v dostatočnom predstihu požiadať.