Rekreačné poukážky môžu pomôcť najmä strednej triede

Zároveň iba asi tretina našincov si za cieľ oddychu vyberá domáce destinácie. Čím viac by ich pribudlo, na čo potenciál rozhodne je, tým viac by to prospelo nielen samotným dovolenkujúcim, ale aj rozvoju tunajšieho cestovného ruchu a rastu zamestnanosti v oblasti služieb.

Cieľom ministerstva dopravy je preto podporiť a umocniť trend dovolenkovania na Slovensku. Z balíka ním pripravených opatrení zatiaľ najviac zaujali rekreačné poukážky s maximálnou hodnotou 500 eur, účelovo viazané len na domáce pobyty.

Podľa predstáv rezortu by ich zamestnávatelia dávali každoročne ako benefit svojim zamestnancom. Z hodnoty poukážky by im uhradili 55 percent, čiže najviac 275 eur, za čo by získali isté daňové výhody. Zamestnanec by za poukaz doplatil zvyšných 45 percent, teda 225 eur. Podobne ako si dnes hradí časť stravného.

„Našej rodine by to rozhodne pomohlo,“ tvrdí Ivana (39) zo Žarnovice, matka dvoch školákov vo veku 12 a 10 rokov. Vysvetlila, že hoci aj s manželom obaja pracujú približne za priemernú mzdu, z ich príjmu veľkú časť zhltne hypotéka a ďalšie pravidelné výdavky.

Foto: Ivan Majerský, Pravda

Vysoke Tatry, turistika, cestovny ruch, navstevnik, turista, Takmer polovica Slovákov si dnes nemôže dovoliť ani týždenný dovolenkový pobyt.

„Ako rodina sme si dovolenku už tri roky nedopriali, snažíme sa hospodáriť zodpovedne. Ak by nám však zamestnávateľ prispel sumou dokopy 550 eur, iste by sme sa na nejakú vybrali, najradšej do kúpeľov či do Vysokých Tatier,“ uvažuje Ivana. A dodá, že kým jej rodičia dodnes spomínajú, ako kedysi so svojimi rodičmi takmer zadarmo jazdili na podnikové chaty, jej deti chodia v lete akurát k svojim starkým do blízkej dediny.

Rekreačnú poukážku schvaľujú aj firmy, ale s podmienkou. „Vítame možnosť, pokiaľ by rekreačné poukazy prešli v navrhovanom modeli. Teda, že zamestnávatelia z nich nebudú musieť platiť dane a odvody a môžu si ich zároveň uznať ako daňový náklad. Sme však toho názoru, že rekreačné poukazy by nemali byť pre zamestnávateľov povinné, ale dobrovoľné," informoval predseda Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský.

Navrhuje zvolať najprv na túto tému spoločné rokovania s ministerstvom a ďalšími partnermi – ktoré sa dosiaľ nekonali – kde by sa dohodli detaily plánu. Navyše, zdôraznil Malatinský, samotným zavedením poukážok sa kvalita cestovného ruchu nezvýši, treba sa sústrediť aj na vyššiu atraktivitu služieb.

Návrh balíka podlieha ešte schváleniu vlády a parlamentu. „Cestovný ruch je pre veľa obcí aj mikroregiónov jediným významným zamestnávateľom aj investorom. Myslíme si, že si zaslúži väčšiu podporu,“ zdôvodnil potrebu prijať návrh štátny tajomník ministerstva dopravy Peter Ďurček (SNS), ktorý s ním prišiel.

Národniari zároveň potvrdzujú dobrovoľnosť systému. Firma by sa podľa nich sama mohla rozhodnúť, či ľuďom na dovolenku prispeje, alebo nie. Rovnako by to malo platiť nielen pre súkromníkov, ale aj pre zamestnávateľov zo štátneho a z verejného sektora.

Poukážky podľa Ďurčeka zvýšia záujem Slovákov dovolenkovať vo vlasti, keďže v súčasnosti ich až 67 percent uprednostňuje dovolenku v zahraničí. Podobný systém, dodal, už dlhodobo úspešne funguje napríklad vo Francúzsku, v Taliansku, ale aj v Maďarsku. A čo sa týka príjmov zo spotreby v súvislosti s poukážkami, skúsenosti zo zahraničia podľa ministerstva dokazujú, že sú dvoj- až trojnásobné v porovnaní s celkovou sumou do nich investovanou.

Podľa sociológa Stanislava Buchtu zrejme poukážky nebudú veľkým prínosom pre slabo zarábajúcich zamestnancov, napríklad ľudí s minimálnou mzdou, pre ktorých je aj doplatok príliš vysoký. „Je však pravda, že 500 eur má byť maximom hodnoty, cena a tým aj príspevok zamestnanca môžu byť aj nižšie, dostupné sú dnes aj lacnejšie dovolenkové pobyty,“ mieni Buchta.

Podľa neho je súčasná štruktúra zamestnancov široká, a najmä strednej triede už 500-eurová dovolenková poukážka významne pomôže. Za logické tiež považuje, že poukaz bude využiteľný len na Slovensku, hoci sa to, prirodzene, nemusí páčiť majiteľom cestovných kancelárií zameraných na zahraničie.

„Práve ten sekundárny efekt je dôležitý – v našich hoteloch a penziónoch sa zvýši návštevnosť, ľudia minú doma viac peňazí, zvýši sa zamestnanosť v službách a podobne,“ vymenúva. Všeobecne si však myslí, že poukazy by boli zbytočné, ak by firmy svojim pracovníkom výraznejšie dvíhali mzdy. „Vtedy by iste mali aj na dovolenky,“ uzatvára sociológ.

Z ďalších súvisiacich opatrení dopravný rezort napríklad navrhuje zvýšiť rozpočet v kapitole na podporu cestovného ruchu zo zhruba siedmich na vyše 10 miliónov eur. „Takisto chceme zvýšiť rozsah podpory cyklodopravy a inštitucionálne posilniť kapacity ministerstva v tejto oblasti,“ doplnila hovorkyňa Karolína Ducká. Rezort plánuje otvoriť aj rokovania o skrátení dĺžky odpisovania hmotného investičného majetku pre subjekty podnikajúce v cestovnom ruchu a o viazaní výnosu daní z ubytovania na spätné použitie v cestovnom ruchu.