Vysokoškolský pedagóg sa ich už štvrtý rok snaží na Pekinskej univerzite zahraničných štúdií naučiť slovenčinu a dokázať im, že naša a čínska kultúra vôbec nie sú až také vzdialené.
Hlásil sa na univerzitu v srbskom Belehrade, ponúkli mu Čínu. „Slovensko má v rámci Eurázie viac ako dvadsať lektorátov a ja som skončil v tom jedinom neeurópskom a najvzdialenejšom,“ smeje sa Macho, odborný asistent z Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre.
Pred štyrmi rokmi zareagoval na výzvu ministerstva školstva, ktoré pravidelne hľadá na zahraničné univerzity lektorov slovenského jazyka a kultúry. „Moje rozhodovanie bolo ťažké, nikdy som sa na Áziu neorientoval, nevedel som, čo ma čaká, ani to, či som pripravený prezentovať náš jazyk a kultúru v takom exotickom prostredí,“ opisuje svoje prvotné obavy.
Moje študentky sú nespokojné, keď z testov získajú 92 percent, lebo iné získali 97 percent. Slovenskí študenti boli spokojní s tým, že získali z testu 65 percent a vyhoveli.lektor Marián Macho
Napokon sa výzvu predsa len rozhodol prijať. „Situácia bola vtedy paradoxná, lebo v tom čase sa na lektorské miesto hlásila aj moja manželka Renáta, ktorá bola odporučená na univerzitu v nemeckom Kolíne nad Rýnom,“ približuje Macho. Každý z manželov tak odrazu skončil na opačnej strane sveta. „Malo to byť na rok, nakoniec tam manželka bola tri roky a ja som dokonca v Číne už štvrtý rok,“ ráta Macho, ktorý vyštudoval slovenčinu a politológiu.
Cudzincov učil po slovensky v Česku či v Nórsku, ale skúsenosti zbieral tiež pri riešení medzinárodných projektov. „Keď som prišiel do Pekingu, zistil som, že ázijskí študenti sa učia a pripravujú úplne odlišným štýlom ako európski žiaci,“ vysvetľuje lektor.
Čínsky študent podľa neho vníma učiteľa ako autoritu, z čoho vplýva, že akceptuje všetko, čo mu pedagóg povie – a naučí sa to. „Žiaci sa radi učia naspamäť, čo pri výučbe cudzích jazykov nie je veľmi efektívne. Preto je mojou úlohou skĺbiť ich očakávanie s kreativitou,“ pridáva Macho.
Foto: ARCHÍV M. M.
Na katedre slovakistiky v Pekingu teraz učí v rámci štvorročného bakalárskeho štúdia skupinu 23 žiačok. Na začiatku ho prekvapila ich veľká ambicióznosť. „Moje študentky sú nespokojné, keď z testov získajú 92 percent, lebo iné získali 97 percent. Slovenskí študenti boli spokojní s tým, že získali z testu 65 percent a vyhoveli. Čínski žiaci, pokiaľ nezískajú aspoň 90 percent, to považujú za svoj osobný neúspech,“ tvrdí Macho.
Za obrovskou snahou mladých dievčat má stáť moderná čínska spoločnosť, ktorá je veľmi súťaživá. Zaujímavá je však aj ich predstava o strate tváre pred spoločnosťou. „Človek ju podľa nich stratí, keď niečo nevie, keď si nesplní svoje povinnosti, keď pred ostatnými ukáže, že mal niečo urobiť, no neurobil to. Čínske študentky to rešpektujú a keďže nechcú stratiť svoju tvár pred spolužiačkami, pred rodičmi či predo mnou, sú vždy dokonale pripravené,“ vysvetľuje učiteľ.
Štúdiom sa mladé ženy snažia zabezpečiť si čo najlepšiu budúcnosť. „Nedávno som sa študentky pýtal, koľko vyučovacích hodín má týždenne. Kým slovenský vysokoškolák ich má do dvadsať, ona mi povedala, že ich má až päťdesiat. To znamená, že má priemerne desať hodín denne, teda trávi celé dni v škole. Pýtal som sa jej, či to nie je náročné. Odpovedala mi, že je to pre ňu omnoho výhodnejšie, ako nečinne sedieť v izbe. Získavanie informácií ju údajne posúva vpred,“ tvrdí lektor.
Študentkám sa najviac páčilo, že na Veľkonočný pondelok ich budem polievať a šibať ja, no na druhý deň môžu vyšibať ony mňa. Tejto úlohy sa zhostili veľmi rady a naučili sa aj krátku riekanku, ktorú pri tom majú hovoriť.
Čínski študenti sú individualisti v tom, že sa snažia byť najlepší. Vedia však pracovať aj ako kolektív. „Stávalo sa mi, že počas hodiny písania som im zadal tému. Nikto však nič nepísal. Keď to trvalo niekoľko minút, nevedel som, či nerozumeli mojej inštrukcii, alebo ju len ignorujú. Potom odrazu chytil pero jeden študent, potom ho vzali aj ostatní a začali písať. Vraj potrebovali rovnaký čas na premýšľanie,“ spomína lektor.
Spôsob a organizácia vyučovania na univerzite sú podobné ako na Slovensku. Čínski študenti tak majú zimný a letný semester, počas ktorých absolvujú prednášky aj skúšky. „Vyučujem doobeda, poobede mávam konzultácie a veľa času zaberá aj príprava na samotné vyučovanie,“ bilancuje bežný deň učiteľa slovenčiny v Číne Macho. „Nemôžete stagnovať, lebo žiaci to veľmi rýchlo zistia a dajú vám to najavo. Oni sa stopercentne pripravujú a to isté očakávajú aj od vás,“ prízvukuje.
Na Pekinskej univerzite zahraničných štúdií sa vyučujú všetky oficiálne jazyky Európskej únie. Každý z nich má svoju katedru s čínskym vedúcim a lektorom z danej krajiny. Študentov najviac láka angličtina, španielčina, francúzština, taliančina či nemčina. Ustanovizeň je financovaná štátom, preto berie len tých najlepších. Tí, ktorí nemajú výsledky na to, aby študovali tzv. veľký jazyk, dostanú na výber niektorý z menších. To znamená, že si môžu vybrať napríklad medzi srbčinou, maďarčinou či práve slovenčinou.
„Keďže v krajine je zakotvená veľká úcta k názoru rodičov, práve tí si pozrú, aké sú to krajiny, najmä skúmajú ich ekonomické parametre. Zistia, že Srbsko nie je v EÚ, alebo že Slovensko používa euro, teda je to finančne stabilná krajina. Preto si ho vyberú. Iní môžu mať zasa ďalšie kritériá a dôvody. Vždy však ide o pragmatickú motiváciu,“ podotýka Macho.
Počas 50-minútovej vyučovacej hodiny sa snaží svojim zverencom priblížiť aj slovenskú kultúru. Vysvetľuje im, prečo Slováci ráno pijú kávu a nie čaj, ako organizujú oslavy či ako slávia sviatky. „Snažím sa hľadať analógie medzi našou a čínskou kultúrou. Obdobou našej Pamiatky zosnulých je v Číne Sviatok čistenia hrobov. My chodíme zapaľovať sviečky, oni chodia na hroby páliť imitácie bankoviek, pretože veria, že tak od zosnulých získajú pomoc,“ hovorí Macho.
Vždy ich zaujmú najmä veľkonočné zvyky. „Je to pre nich zvláštne, ale veľmi rýchlo si to osvoja. Študentkám sa najviac páčilo, že na Veľkonočný pondelok ich budem polievať a šibať ja, no na druhý deň môžu vyšibať ony mňa. Tejto úlohy sa zhostili veľmi rady a naučili sa aj krátku riekanku, ktorú pri tom majú hovoriť,“ uškŕňa sa Macho.
Na slovenčinu prijímajú žiakov každé štyri roky. Nikdy sa nestalo, že by o náš jazyk nebol dostatočný záujem. „Už absolvovanie tejto univerzity zaručuje študentom dobrú prácu v štátnej správe, vo firmách, no najmä v diplomacii,“ dopĺňa Macho.
Znalosť slovenčiny zabezpečí študentkám podľa lektora aj istú exkluzivitu. Po absolvovaní štvorročného bakalárskeho štúdia totiž môžu na magisterskom stupni študovať stredoeurópske štúdiá či zamerať sa na históriu alebo obchod v strednej Európe. „Mám žiačku, ktorá takto pokračovala na medzinárodnej žurnalistike,“ dodáva Macho.
Za katedru v Pekingu sa opäť postaví v septembri. „Budúci rok by už mal byť mojím posledným,“ uzatvára pedagóg, ktorý by rád učil cudzincov slovenčinu aj po návrate na Slovensko.