Prečo takéto ocenenie vzniklo a akých vedných oblastí sa týka?
Cena je určená učiteľom, ale aj nepedagogickým pracovníkom, ktorí v rámci mimoškolskej činnosti pracujú s mladými talentmi v štyroch oblastiach: matematika, informatika, fyzika a chémia. A prečo práve teraz? Nuž, povedal by som skôr – konečne. Všetci tvrdia, že pre popularizáciu prírodovedných predmetov treba čosi robiť. Pritom aj o špičkových žiakov a študentov v tejto oblasti sa starajú učitelia a vedúci krúžkov, ktorým sa za ich prácu dosiaľ žiadneho ocenenia nedostalo. Preto som rád, že sa spojilo niekoľko organizácií aj súkromných firiem, aby sa v tom čosi zmenilo.
Ako sa dá do súťaže prihlásiť?
Cena je navrhnutá spôsobom nominácií. Ktokoľvek, či už rodič, kolegovia alebo samotní študenti, nás môže o človeku, ktorý by si cenu zaslúžil, informovať prostredníctvom webovej stránky cenadi.sk. Stačí nám napísať zopár údajov o jeho činnosti, a to najneskôr do konca augusta. V priebehu septembra ich naša odborná porota s medzinárodnou účasťou dvoch renomovaných českých kolegov posúdi. Začiatkom októbra vyberieme finalistov a v novembri slávnostne vyhlásime jediného víťaza. Celkovo finalistom aj víťazovi rozdelíme pripravených 6 000 eur.
Ocenenie sa obmedzuje len na štyri predmety. Prečo? Čo napríklad biológia a ďalšie prírodovedné vedy?
Dohodnutý rozsah bol konzultovaný s odborníkmi, bolo treba niekde urobiť rez. Firmy v zásade najviac podporujú informatikov, ale aj matematici, fyzici a chemici majú výborné exaktné myslenie, vedia koncepčne pracovať. A práve o tieto odvetvia je najväčšií dopyt na trhu práce. Zároveň sme museli mať objektívne kritériá na porovnanie finalistov, keďže zvíťazí iba jeden.
Aké teda budú kritériá posudzovania?
V zásade uvediem štyri. Dvoma najhlavnejšími sú kvalita a výsledky, teda na akej úrovni posudzovaný účastník vyvíja činnosť, akých súťaží sa so zverencami zúčastňuje a s akými výsledkami. Tretím kritériom je trvanie jeho činnosti, štvrtým počet študentov, ktorým sa venuje, pretože aj od neho závisí, či je z čoho vyberať „čerešničky“. A možno by som ešte spomenul jedno vedľajšie kritérium – inovatívny prístup k riešeniam vedeckých problémov. Čo však neznamená, že štandardné postupy by nemali šancu.
Prečo ste cenu pomenovali práve po profesorovi Ilkovičovi?
Pretože aj doménou tohto významného slovenského vedca bola fyzika a chémia. Matematika k nim patrí už akosi samozrejme, a informatika sa k nim priradila ako dnešná moderná a veľmi potrebná veda. Ilkovič bol špičkový vedec, ako po jedinom zo slovenských vedcov je štandardne pomenovaná využívaná Ilkovičova rovnica. Zároveň bol aj veľmi obľúbeným pedagógom. Vedel úžasne prednášať, mal neuveriteľnú radosť z úspechov svojich študentov, čo nie sú bežné vlastnosti každého špičkového vedca. Ilkovič stelesňuje idey tejto ceny.
Koľko ľudí na Slovensku sa dnes venuje mimoškolskej činnosti v týchto exaktných oblastiach?
Ťažko povedať, ale určite sú ich stovky. O tých, ktorí majú celoslovenský dosah, vieme. Okrem nich je tu však aj mnoho bezmenných nadšencov, ktorých nepoznáme. V organizovaných súťažiach totiž získavajú prestíž len školy ako také, nesleduje sa, kto súťažiacich priamo pripravoval z pozície učiteľa a kto konkrétne za ich úspechmi stojí. Dúfame, že práve táto súťaž nám pomôže „zmapovať terén“.
Nemal by sa o odmeňovanie ľudí, ktorí sa venujú takémuto vzdelávaniu, starať štát?
Štát si musí vymedziť, čo robiť bude – ale potom to aj naozaj robiť. Dnes sa síce zodpovednosti za vzdelávanie nevyhýba, no zároveň ju reálne nenapĺňa, vraj pre nedostatok financií. Rodičia už chápu, že ak chcú mať špičkového hokejistu, musia do jeho výchovy vložiť aj vlastné peniaze a voľný čas. No pri výchove špičkového informatika sa automaticky predpokladá, že dieťa stačí posunúť do školského krúžku a ostatné je vybavené. Aj na túto činnosť však treba peniaze: na ubytovanie či stravu na súťažiach, na materiál, na lektora a podobne. Vedúci krúžkov zatiaľ robia svoju prácu vo voľnom čase, zadarmo, koľkokrát na ňu venujú aj vlastné peniaze či dovolenku. Naša cena je istou formou, ako ich aspoň morálne odmeniť.
Aká dôležitá je mimoškolská činnosť v porovnaní s klasickým vzdelávaním na vyučovacích hodinách?
Pár školských hodín na predmet rozhodne nestačí. Rovnako, ako špičkovému hokejistovi nestačia tri školské hodiny telocviku týždenne. Talentovaný mladý človek musí pracovať aj nad rámec rozvrhu hodín, a to pod priamym odborným vedením a s individuálnym prístupom.
Čo by ste odkázali rodičom, ktorí rozmýšľajú nad budúcnosťou svojich detí? Je pre ne štúdium exaktných vied perspektívne?
Každý by sa mal zamerať na to, čo ho baví. Nemusí preto ísť na vysokú školu, aj automechanik môže byť šťastný a výborne zarábať. Ak však niekoho bavia tieto prírodné exaktné smery, netreba sa ich báť. Uplatnenie je výborné aj pre toho, kto počas štúdia zistí, že nechce vedecky pracovať. Títo absolventi sú žiadaní aj v iných profesiách, v bankovníctve či v iných sektoroch. Nepoznám nikoho, kto by si s takýmto vzdelaním nielenže nenašiel prácu, ale ktorý by v nej navyše nebol spokojný a nechodil do nej rád.