Štátni ochranári len krútia hlavou a zdôrazňujú – šeliem je v našich lesoch oveľa menej, ako tvrdia lesníci či poľovníci. Ochranárom dáva za pravdu aj ministerstvo životného prostredia. Rozdiely v počtoch zvierat, ktoré rezorty uvádzajú, sú obrovské a môže byť za tým aj snaha zvýšiť ich lov.
Ministerstvo pôdohospodárstva v tzv. Zelenej správe konštatuje potrebu regulácie veľkých šeliem v lesoch. Odhad lesníkov hovorí o tom, že k marcu 2016 žilo na Slovensku 2 235 medveďov a 2 540 vlkov. Rezort životného prostredia a Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR to však vidia inak. Údaje označujú za vysoko nadhodnotené. „Na základe genetického výskumu máme na Slovensku v súčasnosti približne 1 200 jedincov medveďa hnedého,“ povedal pre Pravdu Vladimír Antal, vedúci Odboru územnej a druhovej ochrany ŠOP SR. „V pravidelných sedemročných intervaloch reportujeme Európskej komisii aj početnosť u vlka. Na Slovensku žije podľa odborného odhadu 300 až 600 jedincov,“ oponuje Antal lesníkom. Rovnaké čísla ako on uvádza aj envirorezort.
Počet medveďov zisťoval rezort životného prostredia v roku 2013
Otázkou teda zostáva, prečo sa údaje tak veľmi líšia. Ako pre Pravdu vysvetlil hovorca agrorezortu Vladimír Machalík, údaje zverejnené v Zelenej správe pochádzajú z rezortnej poľovníckej štatistiky. Užívatelia poľovných revírov sú povinní celoročne zisťovať stav zveri, zistené údaje spracúva Národné lesnícke centrum. Pri sčítaní údajov za jednotlivé poľovné revíry je výsledný údaj o početnosti veľkých šeliem podľa Machalíka zaťažený chybou z dôvodu, že jeden jedinec sa môže pohybovať na území viacerých poľovných revírov, a teda môže byť zaznamenaný a vykázaný viackrát.
Počet medveďov zisťoval rezort životného prostredia v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene pomocou rozboru DNA zo vzoriek trusu. Čísla pochádzajú z roku 2013. „Vzhľadom k nízkemu ročnému úbytku medveďov aj vlkov sa dá logicky predpokladať, že početnosť vlka a najmä medveďa sa odvtedy každoročne zvyšuje,“ povedal Machalík. Ako dodal, údaje z genetického výskumu sú spoločný expertný odhad ministerstiev pôdohospodárstva a životného prostredia a mimovládok.
Podľa prezidenta Slovenskej aliancie ochrancov zvierat Juraja Eliáša sú rozdiely obrovské. „Nerozprávame sa tu o zopár kusoch. No ja sa tomu ani nečudujem. Loby poľovníkov je obrovská, veď veľa z nich sedí aj v parlamente a medveď je celkom dobrá trofej, okolo ktorej sa točia obrovské peniaze,“ naznačil Eliáš.
Ministerstvo rozhoduje o povolení výnimky na odstrel v správnom konaní
Na základe štatistík v Zelenej správe lesníci požadujú reguláciu zvierat, ktorých je však v skutočnosti oveľa menej. Ako by mala regulácia vyzerať, nie je jasné. Ministerstvo životného prostredia zdôrazňuje, že žiadne kvóty na odstrel medveďa udeľovať nemôže. „Medveď hnedý je celoročne chránený nielen slovenskou, ale aj európskou legislatívou. Ministerstvo rozhoduje o povolení výnimky na odstrel v správnom konaní. Výnimku na odstrel smie povoliť len v odôvodnených prípadoch. Tieto výnimky sú pritom plne v súlade s európskou smernicou o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, resp. s ustanoveniami Bernského dohovoru.“ uviedol tlačový odbor envirorezortu.
Čo tvrdia o počte šeliem obe strany
| Ochranári a envirorezort | Lesníci a poľovníci | |
| Medvede | 1 200 kusov | 2 235 kusov |
| Vlky | 300 až 600 kusov | 2 540 kusov |
Znenie legislatívy si uvedomuje aj ministerstvo pôdohospodárstva. „Nakoľko podľa našich informácií o odchytené jedince nie je zo strany iných krajín, prípadne zoologických záhrad a podobných zariadení záujem, regulácia početnosti medveďa formou odchytu nie je podľa nášho názoru reálna,“ povedal Machalík. Konkrétne formy regulácie, ktoré by sa dali zrealizovať, neupresnil.
Štátni ochranári súhlasia iba s elimináciou problémových medveďov. No zákon chráni aj vlka. Legislatíva určuje lokality, kde je celoročne zakázané chytať, zraňovať, usmrcovať ho či ničiť jeho obydlie. Platí to napríklad pre územia hraničiace s Poľskom a Českom, spresnilo ministerstvo životného prostredia. „V ostatných lokalitách platia jasné podmienky. Vlka je tu možné loviť len na základe geografickej výnimky, lov je obmedzený časovo i kvótou maximálneho možného počtu,“ dodal envirirezort. Výška kvóty sa stanovuje každoročne tak, aby neprekročila výšku ročného prírastku populácie, zníženého o predpokladané prirodzené straty, aby nebola ohrozená populácia vlka.
Zelenej správa: Zastrelili 18 medveďov, ďalších 16 uhynulo
Po odstrele medvedice Ingy, ktorá sa v máji potulovala s dvoma medvieďatami blízko ľudských obydlí, navrhli aktivisti z aliancie ochrancov zvierat, aby sa začalo uvažovať o sterilizácii medveďov. Tak ako v prípade psov či mačiek by to pomohlo regulovať ich počet, myslí si Eliáš. Ochranári však takúto možnosť zavrhli, Antal ju považuje za nehumánnu. „V praxi to absolútne nerieši problém zmeny správania sa týchto šeliem. Tie totiž zostanú v neprirodzenom prostredí aj naďalej, nebudú sa iba rozmnožovať,“ povedal ochranár. Aktivista Eliáš s takýmto vyjadrením nesúhlasí. „Humánne je, keď zachránime život. Ako potom máme vnímať odstrel medvedice Ingy?“ spýtal sa. „Malo by sa to aspoň vyskúšať. Nemám pocit, že je situácia až tak vyhrotená, že by sa muselo strieľať. Streľba je posledné riešenie, tú už neviete zvrátiť,“ dodal Eliáš. O sterilizácii šeliem však neuvažuje ani ministerstvo pôdohospodárstva.
Podľa Zelenej správy poľovníci vlani zastrelili 18 medveďov, ďalších 16 uhynulo. Vlkov odstrelili 47, uhynulo ich šesť. Útokov medveďa na človeka bolo minulý rok 38, ale len v dvoch prípadoch došlo aj k fyzickému kontaktu medzi medveďom a človekom. V ostatných prípadoch medvede vykazovali agresívne správanie či náznaky útoku, no v konečnom dôsledku nedošlo k fyzickému napadnutiu a zraneniu človeka.