Bol to silný moment festivalu, spontánny potlesk divákov trval tak dlho, že ho po desiatich minútach prerušili. Komisár Slovenskej knihy rekordov divákom totiž chcel oznámiť, že práve oni vytvorili ustanovujúci rekord v najdlhšom potlesku účinkujúcim, ktorý sa dostane medzi slovenské rekordy.
Akordeón nie je taký rozšírený ako heligónka. A možno, že toto bol pokus urobiť ho prestížnejším, aby sa dostal viac do povedomia.pedagóg Peter Hrubý
„Je to úžasné, keď je šapito plné do posledného miesta a diváci spoločne s muzikantom spievajú Na Kráľovej holi a nechcú ho pustiť z pódia. To je atmosféra, ktorú zažijem len na folklórnom festivale,“ vyznala sa Katarína zo Žiliny. So stovkami ďalších si v sobotu podvečer vychutnávala predstavenie Michala Červienku. Keby sa mala zmerať sila potlesku, akou diváci odmenili tohto akordeónového virtuóza, možno by padol v Terchovej ďalší rekord.
Snaha dostať na festivalové pódium čo najviac spoločne hrajúcich muzikantov na klávesovej harmonike nebola úspešná. Prvenstvo si udržali Rajecké Teplice, v ktorých pred siedmimi rokmi zahralo naraz 108 akordeonistov. Do Terchovej prišlo len 61. „Takže počet bol podstatne nižší a žiaľbohu slovenský rekord nebol prekonaný,“ musel konštatovať Igor Svítok z Knihy slovenských rekordov.
Na harmonike hrá od detstva aj Žofia z Terchovej a stále má pre ňu veľké čaro. „Je to sólový hudobný nástroj, sám sebe vystačí,“ povedala. Aspoň z pohľadu čísel je medzi folkloristami v Terchovej rozšírenejšia heligónka. Vlani na ňu do Terchovej prišlo zahrať až 227 muzikantov, ktorí nový rekord vtedy aj vytvorili.
„Akordeón nie je taký rozšírený ako heligónka. A možno, že toto bol pokus urobiť ho prestížnejším, aby sa dostal viac do povedomia. Budem rád, keď sa budú takéto akcie organizovať častejšie, deti sa budú učiť hrať na akordeón a bude viacej súťaží či prehliadok,“ povedal pedagóg Peter Hrubý, ktorý učí hrať na klávesovú harmoniku.
Neúspešný pokus o chvíľu striedal úspech, keď komisár Knihy slovenských rekordov Igor Svítok vyzval divákov, aby odmenili muzikantov potleskom a skúsili vytvoriť ustanovujúci rekord v najdlhšom potlesku účinkujúcim. Tí sa tak roztlieskali až ich štípali dlane, potlesk trval 10 minút 13 sekúnd.
„Ľudia sa odviazali a okrem tlieskania začali aj spievať a ten čas stále pridávali a naťahovali. Čas 10 minút ma príjemne prekvapil. Čakal som tri, štyri minúty. Diváci si ozaj prišli na svoje a bola to veľká odmena tým, ktorí pripravili toto podujatie, aj tým, ktorí sa pokúsili o rekord,“ doplnil Svítok.
Festival Jánošíkove dni, jeho jubilejný 55. ročník sa začínal vo štvrtok. V nedeľu tri horúce festivalové dni, nielen čo sa týka počasia, ale aj programu, vystriedal štvrtý, záverečný a daždivý. Gazdovia aj napriek dažďu pripravili rebrinové vozy, zapriahli vyparádené kone. Však prípravy na slávnosť trvajú aj niekoľko týždňov.
„Gazda musí koňom žiť celý rok. To je životný štýl, neustála starostlivosť, opatera svojho krásavca. Človek musí vyznávať isté hodnoty, ktoré dnes už možno nie sú až také bežné. Venovať sa chovu a zároveň pôde je v dnešných časoch už svojím spôsobom unikát. Pred ľuďmi, ktorí to robia, máme hlbokú úctu a obdiv,“ podčiarkol šéfdramaturg festivalu Peter Cabadaj.
Konský vozový sprievod bol súčasťou festivalu už po 50. raz. Dedinou včera prešlo desať vozov a piati samostatní jazdci. Ocenili aj gazdov, bez ktorých by sa konský vozový sprievod toľké roky robiť nedal, 12 mužov vo veku od 67 do 92 rokov. „Všetko je postavené na ľuďoch, ktorí často nezištne a obetavo pomohli a prispeli k tomuto spoločnému dielu,“ uzavrel Cabadaj.