Podobné opatrenia by mal obsahovať akčný plán boja proti suchu, ktorý ministerstvo životného prostredia plánuje predstaviť na jeseň. Zatiaľ nie je známe, či sa bude zaoberať aj nedostatkom závlahových systémov, ktoré sú pre poľnohospodárov životne dôležité. Práve oni tento rok najviac pociťujú nedostatok vlahy a hlásia podpriemerné úrody.
Dokument z dielne envirorezortu si kladie viacero cieľov – zaviesť opatrenia na zadržanie vody v krajine s cieľom minimalizovať sucho, zlepšiť monitoring sucha budovaním nových meracích staníc, ako aj systém krízového manažmentu sucha a určiť priority pri zásobovaní vodou počas dlhotrvajúceho sucha. Aké konkrétne opatrenia sa dostanú k slovu, zatiaľ nevedno. Podľa komunikačného odboru ministerstva je plán vo fáze prípravy, a preto je predčasné hovoriť o tom, čo všetko v ňom bude. Pripravuje ho pracovná skupina zložená z odborníkov rezortov životného prostredia a pôdohospodárstva, ale tiež akademickej obce či organizácie zodpovednej za zdieľanie vedomostí a posilňovanie partnerstiev vo svete bezpečných vodných zdrojov (Global Water Partnership).
Sucho sužuje tento rok podstatnú časť Európy
„Sucho je fenomén, s ktorým bojuje celý svet nielen v posledných rokoch. Preto pracujeme na pláne, ktorý má za cieľ pripraviť návrh opatrení na zmiernenie následkov sucha,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Rezort predstaví tento plán na konferencii o vodnom hospodárstve, ktorá sa bude konať na jeseň. Do konca roka by sa mal dokument dostať na rokovací stôl vlády.
Sucho sužuje tento rok podstatnú časť Európy. Výnimkou nie je ani Slovensko, podľa webu Intersucho.cz mala minulý týždeň pôda na takmer celom našom území nedostatok vlahy, priaznivá situácia bola len na severnom a čiastočne východnom Slovensku. Ministerstvo životného prostredia už v minulosti prijalo niekoľko dokumentov, ktoré reagovali na dosahy klimatických zmien. Jeden z nich, Stratégia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, aktuálne prebieha revíziou, keďže sa suchom zaoberal málo adresne, tvrdí rezort.
O každú kvapku vody bojujú aj poľnohospodári. Podľa hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej sa očakáva, že sa tento rok na slovenských poliach dopestuje približne o 20 percent menej hustosiatych obilnín ako minulý rok. Sucho navyše urýchlilo ich dozrievanie, žatva sa preto začala neobvykle skoro a poľnohospodári hlásili zníženú kvalitu obilia. Aj výsledky z oblastí, kde sa už žatva skončila, hovoria jasnou rečou. V nitrianskom regióne zaznamenali poľnohospodári o 27 percent menej pšenice ako vlani, jačmeňa je menej o 20 percent a repky o 15. Podpriemernú produkciu obilnín, repky a maku zaznamenali aj v Galantskom okrese. Nedostatok vlahy trápil toto leto aj chovateľov hospodárskych zvierat.
Problém so závlahovými systémami nie je žiadnou novinkou
Aj podľa klimatológa Pavla Nejedlíka z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied je sucho pre poľnohospodárov hrozba. Ako prízvukoval, detaily z pripravovaného dokumentu nepozná, no myslí si, že iba zadržiavanie vody nestačí. „Ak aj budeme mať dostupnú vodu v nádržiach, problém je v tom, že musíme mať aj dostatok závlahových systémov. A tie nemáme. Na sklonku socializmu sme mali viac ako 300-tisíc hektárov pozemkov pod závlahou. Teraz máme asi 60-tisíc. Súbežne s tým, že si naplánujeme, koľko vody musíme zadržať, je potrebné sa zaoberať aj tým, ako ju dopraviť tam, kde je potrebná,“ vysvetlil pre Pravdu odborník na problematiku klimatických zmien.
Problém so závlahovými systémami nie je žiadnou novinkou a na Slovensku pretrváva roky. Podľa Holéciovej viazne ich modernizácia a štát obnovu finančne nepodporuje. „Je teda len na pleciach samotných poľnohospodárov, či majú dostatok finančných prostriedkov, aby aspoň sčasti zmodernizovali, opravili závlahové sústavy. Príliš veľké zázraky sa však nedajú čakať, pretože je všeobecne známe, v akej finančnej kondícii je agropotravinársky sektor na Slovensku,“ mieni Holéciová.
Podľa nej majú v súčasnosti poľnohospodári prenajatých približne 170 závlahových systémov z celkového počtu 480 s prislúchajúcou výmerou 150-tisíc hektárov. „Pričom predpoklad zavlažovania je na asi 60-tisíc hektároch a skutočnosť je oveľa nižšia,“ vysvetľuje Holéciová a dodáva, že plocha, na ktorej sú závlahy vybudované, každoročne klesá. Ničí ich hrdza, vandali a zlodeji alebo sú jednoducho prestarnuté. Problém majú najmä poľnohospodárske firmy, v ktorých blízkosti sa nenachádza žiadny vodný zdroj – jazerá, rieky či vodné nádrže. „Musia sa spoliehať jedine na počasie, čo je momentálne naozaj veľmi riskantné,“ vysvetľuje hovorkyňa. S otázkou, či sa akčný plán bude zaoberať chýbajúcimi závlahovými systémami, sme sa obrátili na envirorezort. Ten odkázal, že ide o agendu ministerstva pôdohospodárstva. Z jeho tlačového odboru nám do uzávierky neodpovedali. Podľa Nejedlíka je však potrebné včas zareagovať na nárast teplôt, s ktorými súvisí aj fakt, že sa vyparuje viac vody. Zároveň si však myslí, že v najbližšej budúcnosti sa výskyt či intenzita meteorologického sucha – teda nedostatku zrážok – významne meniť nebude.„Stredná Európa je však vo všeobecnosti oblasť, kde sa očakáva zvýšený výskyt extrémnych javov – k nim patrí aj sucho. No všetko sa môže prekryť rokmi, aké boli napríklad 2010 a 2011. Rok 2010 bol suverénne najvlhší za posledných 130 rokov. Nasledoval rok 2011, ktorý patril k tým najsuchším, rovnako tak 2012. Takéto výkyvy možno očakávať aj do budúcnosti,“ myslí si Nejedlík a dodáva, že o pitnú vodu sa zatiaľ na Slovensku strachovať nemusíme.