Horský: SNS nemá inú cestu, iba konflikt ukončiť

, 16.08.2017 20:00

Premiér Robert Fico v hodine dvanástej ukončil štádium vládnych improvizácií žiadosťou, aby predseda SNS nominoval nového ministra školstva, povedal v rozhovore pre Pravdu politológ Michal Horský. Podľa neho, ak má koalícia pokračovať, SNS nič iné nezostáva, len navrhnúť nového ministra namiesto Petra Plavčana.

Zachoval sa premiér Fico správne, keď prišiel s návrhom na odvolanie ministra školstva Petra Plavčana?

Domnievam sa, že po kríze, ktorá v skutočnosti trvá viac ako mesiac, a, navyše, po vypovedaní koaličnej zmluvy a vzájomnej prestrelke politikov zo všetkých vládnych strán premiér v hodine dvanástej ukončil toto štádium vládnych improvizácií žiadosťou voči koaličnému partnerovi Dankovi, aby nominoval nového ministra školstva, čo bolo zo strany premiéra ústretové gesto.

Aké možnosti má teraz SNS, ako reagovať na kroky premiéra?

Predseda Danko vmanévroval stranu i samého seba do dilemy, ktorá pre neho nemá dobré riešenia. Buď kapituluje a odporučí premiérovi nového ministra školstva, alebo sa pokúsi o protiúder. Čaká na to časť verejnosti a predovšetkým opozícia, pretože možný protiúder znamená ďalšie rozvoľnenie vládnej koalície a predlžovanie stavu bezvládia.

Ak má však pokračovať koalícia ďalej, príde teda predseda SNS Andrej Danko s návrhom na nového ministra?

Ak má koalícia pokračovať, je nevyhnutné, aby SNS navrhla nového ministra školstva a ďalej sa nejatrila táto kauza.

S iniciatívou vyšiel prvý premiér. Prečo však nekonal skôr samotný Danko, ktorý Plavčana na post ministra nominoval?

Dankove argumenty od momentu, keď verejne oznámil, že ruší koaličnú dohodu, a potom cez diskusie a telefonáty lídrov koalície, sa toľkokrát posunuli, že predseda SNS strácal povedomie o politických reáliách, čo je a čo nie je možné, kam môže a kam nemôže vládna koalícia ustúpiť.

Snáď sa domnieval, že po uvažovanom návrhu opozície na odvolanie premiéra v parlamente zvýši autoritu SNS hlasmi svojho poslaneckého klubu. Zdá sa, že aj v tomto sa prerátal. Je zrejmé, že Bugár s Ficom sú skúsenejší politici, ktorí dokážu predvídať.

Poslankyňa SNS Magdaléna Kuciáňová uviedla v stredu, že Smer by mal zvážiť, či je na poste ministra práce správna osoba, lebo šéf tohto rezortu Ján Richter nesie zodpovednosť za kauzu resocializačného zariadenia Čistý deň. Je možné, že SNS bude požadovať Richterov odchod, prípadne iného ministra z vlády?

Nie preto, že to zverejnila pomerne neznáma poslankyňa, ale z povahových vlastností jej predsedu je pravdepodobné, že úplne nezloží zbrane z márneho boja, ktorý vyvolal a ustúpi bez požiadavky ďalších kompromisov. Je tiež možné, že jeho partneri mu vyhovejú a niektorý z ministrov zo strán vládnej koalície tiež bude musieť rezignovať na svoju stoličku.

Ak by teoreticky SNS z vlády odišla, myslíte si, že by sa parlamentné strany zhodli na pokračovaní menšinovej alebo úradníckej vlády?

V prípade, že SNS rozbije túto vládnu koalíciu, má mizivý predpoklad, aby zvyšní dvaja partneri súhlasili s menšinovou podporou vlády zo strany SNS. Jedine niektorá zo strán, ale nie z pofidérnych straničiek politického extrémizmu, by mohla zohrať svoju úlohu pri prípadnej podpore. Zatiaľ je to však predčasné. Zdá sa, že SNS nemá inú cestu, iba tento nezmyselný konflikt z vlastnej iniciatívy ukončiť odvolaním vlastného pešiaka – ministra školstva.

Myslíte si, že je krajina bližšie k predčasným voľbám?

Ak neuspeje súčasná vládna koalícia a ani prípadná vláda s menšinovou podporou, projekt úradníckej vlády, ktorý sa zvažoval po posledných parlamentných voľbách, má iba mizivú šancu na úspech. Potom však nastáva moment, keď pôvodca konfliktu SNS sa môže dostať na hranicu zvoliteľnosti a za radosti väčšiny opozície sa vládne duo politikov a ich strany budú rozhodovať medzi bezvládím a predčasnými voľbami.

Scenáre vývoja krízy

  • Napriek pretrvávajúcej kríze koalícia v zložení Smer, SNS, Most-Híd dovládne. Vzhľadom na to, že napätie ďalej pokračuje, treba povedať, že šance udržať súčasnú vládu sa znižujú. Zatiaľ je to však najistejší scenár vývoja. Aj keď sa dajú očakávať návraty menších či väčších kríz. Všetky ďalšie možnosti vývoja sú nateraz menej pravdepodobné.
  • Vládna koalícia sa rozpadne, 90 poslancov odhlasuje predčasné voľby. Takýchto situácií už Slovensko zažilo niekoľko. Naposledy sa konali v roku 2012, po páde pravicovej vlády Ivety Radičovej, ktorá kvôli SaS skončila po 18 mesiacoch. V roku 2006 rovnaký osud postihol druhú Dzurindovu vládu. V prípade trojnásobného premiéra Roberta Fica by išlo o prvú situáciu, keď by sa mu nepodarilo dovládnuť. SaS a OľaNO už vyhlásili, že predčasné voľby by podporili. Otázkou by bolo, kto na nových voľbách získa a kto stratí. Na predchádzajúcich predčasných pádoch vždy stratili rozbíjači koalície. V tomto prípade by to bola SNS. Tá by sa však mohla po voľbách dohodnúť na novej vláde so súčasnou opozíciou na čele so SaS. Novú koalíciu by však tvorilo päť, šesť, možno až sedem subjektov, čo by spôsobovalo jej nestabilitu. Povolebnú situáciu by mohli zamiešať nové subjekty, podľa toho, ku komu sa priklonia.
  • Menšinová vláda. Takáto situácia by mohla nastať, ak by SNS napriek deklaráciám, že neexistuje iná alternatíva ako súčasná vláda, vystúpila z koalície. Oslabená vláda by tak bola odkázaná do konania nových volieb na podporu opozície. Je však ťažké si predstaviť, že by Smer a Most-Híd s takouto situáciou dlhodobo súhlasili. Prichádzalo by to do úvahy, iba ak by vznikla dohoda o konaní predčasných volieb v čo najskoršom termíne. Na tie treba súhlas 90 poslancov. Ak by sa nenašiel, vznikla by ústavná kríza. Takýto stav rieši poistka v ústave. Ak by parlament nebol pol roka uznášaniaschopný, prezident vypíše nové voľby.
  • Dvojkoalícia Smer a Most-Híd s podporou časti poslancov SNS. Tento variant predpokladá, že po odchode SNS z vlády by sa národniarom rozpadol poslanecký klub a časť poslancov by zostala súčasťou koalície. Muselo by ich byť však najmenej sedem, aby si vláda udržala väčšinu.
  • Úradnícka vláda, čo je nereálny variant. Po rozpade koalície a strate väčšiny v parlamente by premiér podal demisiu, s ním by padla celá vláda. Kľúčovú úlohu by prevzal prezident Andrej Kiska. Po konzultáciách s jednotlivými stranami by vymenoval úradnícku vládu, kde by dosadil svojich nominantov. Vláda by sa do konania volieb opierala o dohodnutú väčšinu v parlamente.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Michal Horský #koaličná kríza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku