Nehodu mala spôsobiť kolízia vrtuľníka so stromom. „Pilot po vzlete nenastúpal bezpečnú výšku nad okolitým terénom. Posádka počas klesania nevenovala pozornosť rádiovýškomeru, ktorý ju musel upozorňovať na približujúci sa terén pod ním,“ uvádza záverečná správa Leteckého a námorného vyšetrovacieho útvaru.
Podľa jej autorov mohla byť za chybami psychická záťaž a málo skúseností pilota s týmto typom vrtuľníka pri nočných letoch. Pilot mal dlhoročnú prax na vrtuľníku typu Agusta, na ktorom absolvoval vyše 15-tisíc letov, čo je viac ako 4 600 hodín. Na stroji Bell, ktorý riadil v osudnú noc, strávil len necelých 18 hodín a iba dve hodiny pri dvoch nočných letoch.
Zuzana Hopjaková, hovorkyňa spoločnosti Air Transport Europe, ktorá leteckú záchranku prevádzkuje, tvrdí, že závery vyšetrovania rešpektujú a budú ich analyzovať. „Opatrenia, ktoré nám zo správy boli odporučené prijať, zapracujeme v čo najkratšom možnom čase do našej prevádzky a postupov,“ reagovala Hopjaková.
Komisia spoločnosti odporučila vykonať dodatočný výcvik pilotov pre mimoriadne nočné situácie. „Naša spoločnosť prijala aj ďalšie vlastné opatrenia. Okrem iného piloti absolvujú do konca roka 2017 dodatočné výcviky na špecializovaných pracoviskách v Prahe a španielskej Valencii,“ doplnila Hopjaková.
Vrtuľník záchrannej služby Air Transport Europe vyštartoval po zraneného pacienta neďaleko Banskej Bystrice z popradského letiska. Krátko po vyzdvihnutí pacienta havaroval. „Po necelej minúte počuli hasiči a záchranári prítomní na mieste vzletu zvuky podobné výbuchom, ktoré boli spôsobené zrážkou vrtuľníka so stromovým porastom a jeho následným dopadom na zem. Posádka vrtuľníka aj prevážaný pacient pri leteckej udalosti utrpeli smrteľné zranenia. Vrtuľník bol zničený,“ konštatuje v prehľade tragickej udalosti bezpečnostná komisia.
Podľa bývalého pilota sú výsledky vyšetrovania zvláštne. „Tento záver som neočakával. Podľa správy to vyzerá tak, že to vyšetrovali len slovenskí vyšetrovatelia. To je pre mňa dosť prekvapujúce,“ povedal s tým, že očakával aj zahraničných expertov, ktorí by zabezpečili väčšiu objektivitu hodnotenia.
„Videl som reakcie kolegov toho pilota, ktorí lietajú aj na tomto type vrtuľníka, a často sa pýtali na priebeh vyšetrovania. Ich reakcie na závery boli negatívne. Tá správa údajne nebola spravená objektívne,“ prezradil muž, ktorý chcel zostať v anonymite.
GPS zariadenie, z ktorého záznamu vychádzali vyšetrovatelia, nezaznamenalo celú trasu od vzletu po kolíziu. Z asi minútového letu mohla bezpečnostná komisia pracovať len s približne 40-sekundovým záznamom, preto priznáva, že nemohla vyhodnotiť ďalší priebeh letu až do pádu.
K nárazu do kmeňa vysokého stromu prišlo v čase 20.30 h, stroj mal byť v tom čase naklonený doľava. „Strom v mieste o priemere cca 20 cm bol preťatý pod uhlom 60°,“ uvádzajú vyšetrovatelia. Vrtuľník začal po páde horieť. Ak by pilot z neznámych príčin so strojom neklesal a zostal na výške, ktorú dosiahol po vzlete, podľa komisie by do stromu nenarazil.
Podľa zistení netrpel zdravotnými problémami, ktoré by mohli mať vplyv na nehodu. „Technický stav vrtuľníka pred nehodou a ani počas letu nebol príčinou vzniku leteckej udalosti,“ konštatuje správa, ktorá dodáva, že oba motory fungovali normálne.
„Podľa vyšetrovateľov bola technika v absolútnej kondícii a pilot mal urobiť zásadnú a nepochopiteľnú chybu. On sa už brániť nemôže, ale o to smutnejšie je, že padla celá chyba na stranu ľudského faktora. Prikláňam sa k názoru, že tá správa bola buď neúplná, alebo neboli spomenuté všetky faktory. Údajne sa tam často spomína výkon motora, ale nehovorí sa o tom, či ten výkon bol adekvátny. V tej správe to chýbalo,“ uzatvoril bývalý pilot.
Obeťami tragickej nehody boli 51-ročný pilot Ján Rušin, 46-ročná lekárka Patrícia Krajňáková a 32-ročný záchranár František Bartoš. Zahynul aj prevážaný pacient Ján M. zo Strelník.