Rezort so smernicou, ktorá by zastavila ťažbu uhlia na hornej Nitre, nesúhlasí a upozorňuje pritom na to, že nárast podielu obnoviteľných zdrojov energie nesmie zvýšiť ceny energií a zároveň podpora na zelené zdroje má postupne klesať a nie rásť.
Brusel totiž navrhuje výrazné zmeny v návrhu novely smernice o vnútornom trhu s elektrinou. Po novom by mali dostať zelenú obnoviteľné zdroje (OZE). Do roku 2030 by podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov mal byť 27 percent.
Ministerstvo hospodárstva sa obáva takmer výlučnej orientácie na zabezpečenie lepších trhových podmienok pre ďalšie zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energií. Výhrady má k rozsahu výnimiek pre vybrané technológie výroby, najmä malé OZE. Zabojovať chce aj v Bruseli. „Zmena pri podpore OZE by mala byť v súlade s filozofiou postupného znižovania podpory, pričom priorita je zabezpečiť nákladovú efektívnosť a minimalizovať vplyv na koncové ceny energie pre všetkých odberateľov,“ povedal Juraj Rybanský z komunikačného odboru ministerstva hospodárstva.
„Dosiahnuť podiel obnoviteľných zdrojov na úrovni 27 percent do roku 2030 by nemusel byť až tak veľký skok,“ hovorí zase šéf spoločnosti Magna Energia Martin Ondko. Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) bol podiel zelenej elektriny v celkovej výrobe takmer 22 percent, v spotrebe takmer 20 percent.
Návrh smernice počíta aj so zrušením podpory výroby elektriny z domácich zdrojov do výšky 15 percent. Na Slovensku sa to týka jedine elektriny vyrábanej v elektrárni Nováky. Tá povinne odoberá hnedé uhlie od Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) od roku 2005 vo všeobecnom hospodárskom záujme. Ten chráni bane až do roku 2030.
Podľa stanoviska Hornonitrianskych baní Prievidza však ide zatiaľ len o návrh, ktorého schválenie je v nedohľadne. „Súčasné znenie napadli oficiálnymi uzneseniami parlamenty viacerých európskych krajín. K návrhom znenia direktív už existuje celá séria dodatkov od ich predkladateľov. Tie v niektorých bodoch celkom menia ich zmysel,“ vyjadril sa predseda predstavenstva a generálny riaditeľ HBP Peter Čičmanec.
Niekde sa pridá, inde uberie
Čím vyšší by mal byť podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, tým väčší tlak na rast cien sa dá očakávať, upozorňuje Ondko. Takto vyrobená elektrina je totiž súčasťou tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorú platí každý užívateľ v cene elektriny. V tomto roku má hodnotu 26,20 eura na megawatthodinu bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Z toho na výrobu zelenej elektriny ide 17,57 eura na megawatthodinu bez DPH. Ak domácnosť ročne minie 2,4 megawatthodiny elektriny, cez TPS na obnoviteľné zdroje a baníkov prispeje 63 eurami.
„Ak by sa vláda rozhodla ponechať podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov čisto z tejto tarify, je viac než pravdepodobné, že by došlo k jej ďalšiemu navyšovaniu,“ hovorí riaditeľ predaja Slovakia Energy Jiří Koudela. Tarifa stúpala posledné roky úmerne tomu, ako rástol podiel obnoviteľných zdrojov vo výrobe elektriny. Vlani bol podiel OZE vo výrobe elektriny 17,01 percenta. Tarifa pre OZE bola v roku 2016 vo výške 14,68 eura na megawatthodinu bez DPH.
Za posledné roky však stúpala aj podpora pre hnedé uhlie. Tá sa v minulosti začínala na sume 1,50 eura na megawatthodinu bez DPH a v súčasnosti je to už 4,3559 eura na megawatthodinu. Ak by stúpla podpora pre zelenú elektrinu, dá sa počítať, že v prípade, ak sa nezmení vzorec, tarifa narastie. To by sa mohlo premietnuť do konečných cien. „Takéto navýšenie podielu OZE by si vyžiadalo prehodnotenie súčasného systému podpory OZE,“ povedal hovorca ÚRSO Radoslav Igaz. A to tak, aby sa stlmil dosah na koncovú cenu elektriny pre odberateľov, dodal.
V prípade že by došlo súčasne aj k zrušeniu podpory pre hnedé uhlie, nebola by to až taká dramatická zmena. Na konečných účtoch by zvýšenie poplatku pre OZE negovalo vypadnutie poplatku za hnedé uhlie. Znemožnenie podpory pre domáce zdroje by podľa Koudelu znamenalo, že by sa „elektrina pre odberateľov na Slovensku zlacnila práve o túto čiastku“.
Cenový strop
V rámci navrhovanej smernica chce Európska komisia tiež minimalizovať reguláciu na trhu s elektrinou len na zraniteľných odberateľov. Na Slovensku zatiaľ patria do tejto skupiny takmer všetky domácnosti a malé podniky do odberu elektriny 30 megawatthodín ročne a plynu 100 megawatthodín ročne. Podľa európskej legislatívy by však mal byť zraniteľným odberateľom iba človek, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a elektrinu využíva na vykurovanie, prípadne sú jeho životné funkcie závislé od odberu elektriny. Pre všetkých ostatných by mali byť ceny za elektrinu trhové.
To sa regulačnému úradu nepáči. Riešením by podľa regulátora mohlo byť zavedenie cenového stropu pre zraniteľných odberateľov. ÚRSO považuje za nevyhnutné, aby bolo možné regulovať ceny elektriny „vo verejnom záujme vo všeobecnosti, nielen za určitých obmedzených výnimočných okolností“.
Nariadenie by tiež malo vytvoriť princípy pre distribučné a prenosové tarify a harmonizovať úpravu využitia kapacitných mechanizmov.
Táto smernica by mala byť jedným z pilierov novovznikajúcej Energetickej únie. Ak by ju Brusel odobril, tak do roka ju musí Slovensko preniesť do svojej legislatívy.
Čo navrhuje Brusel
* Zrušenie článku 15 smernice 2009/72/ES. Ten umožňoval členským štátom používať domáce primárne zdroje do 15 % celkovej primárnej energie z dôvodu bezpečnosti dodávky.
* Odstránenie zásahov do cenotvorby (cenovú reguláciu) v oblasti dodávky elektriny s výnimkou energeticky chudobných a zraniteľných odberateľov.
* Stanovenie cieľa EÚ vo výške aspoň 27 %, pokiaľ ide o podiel energie spotrebovanej z obnoviteľných zdrojov energie, a to do roku 2030.
* Zavedenie spoločnej európskej metodiky hodnotenia primeranosti výrobných kapacít a posilnenie postavenia zákazníkov.