Žigová zdôrazňuje, že svojou prácou nechce proti ničomu bojovať, len aktívne reagovať na súčasný stav v spoločnosti. Dielami nastoľuje otázky a hľadá na ne odpovede. Výstava je súčasťou projektu Super pocit, ktorý vznikal dva roky.
Impulzom bol autorkin šok, ako sa nevyriešená fašistická minulosť Slovenska vracia späť, ako sa spoločnosť radikalizuje a extrémistické myšlienky sa šíria takým spôsobom, že zákony sú bezmocné. Projekt umelkyňa poňala vo dvoch rovinách – ako spustenie verejnej diskusie, ale aj ako vizualizáciu svojich pocitov vo forme umeleckých diel. Názov projektu odôvodnila tým, že každý človek má super pocit z niečo iného.
„Pre mňa je to, keď viem, že nenásilnosť je možnosť, že super pocit nie je len taká povrchná vec. Niekedy je veľmi ťažké ho dosiahnuť, a vtedy je dobré naň myslieť a hľadať ho,“ tvrdí Žigová, ktorá tvorí diela netradične, z 24– a 13-karátového zlata. Materiál si zvolila iracionálne a sama si dodnes nevie vysvetliť, prečo pracuje práve so zlatom. Témou si je však celkom istá.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
„Po rokoch života v New Yorku som si ju našla doma na Slovensku. Cítila som potrebu vyjadriť nesúhlas s radikalizáciou našej krajiny, s aktivitami extrémistických skupín, ktoré tu dokonca získali politickú moc a manipulujú verejnosť. Som pešiak, umelkyňa, snažiaca sa o niečo pozitívne, aj preto, že mám osobnú skúsenosť s tým, ako nevyriešená minulosť zasahuje človeka a traumatizuje rodinu. Vybrať si dobro a nenásilie je výhra, to je ten super pocit. Vrátiť sa mentálne späť do minulosti, niekam do tridsiatych rokov, by bolo v období, keď máme konečne v rukách vlastnú slobodu, obrovským zlyhaním a prehrou,“ vysvetľuje Žigová.
Jej pozornosti neunikol ani vplyv dezinformácií, ktoré striehnu na ľudí na každom kroku. Aj preto umiestnila svoje kresby symbolicky v Univerzitnej knižnici. „Práve ona je tou inštitúciou, ktorá háji prístup k informáciám a ich zdrojom. Dezinformácie sú veľmi silnou zbraňou extrémistov, odzbrojiť ich môžeme spoločne, overenými tvrdeniami a aktívnym odolávaním akémukoľvek prejavu násilia,“ myslí si Žigová.
Jej snahu podporil aj známy herec Robert Roth, ktorý má s extrémistami vlastné skúsenosti. „Nie je to vôbec príjemné, mám strach o svoje dieťa, ale aj o seba. A to len preto, že mám tetovanie a náušnice?“ pýta sa.
Radikáli si ho vzali na mušku po tom, čo v divadelnej hre stvárnil Ľudovíta Štúra. „Začali sa ozývať ,prihnedlé' hlasy, prečo ho hrá tento onáušnicovaný a potetovaný feťák. Ako mám vysvetliť svojmu osemročnému dieťaťu, čo znamenajú všetky tie vulgárne slová, ktorými ma nazývajú?“ dopĺňa.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Roth však zdôrazňuje, že v čase, keď sa zo spoločnosti vytráca elementárna slušnosť, je potrebné sa o tomto probléme s ratolesťami rozprávať, aby mu porozumeli. „Druhá svetová vojna sa neskončila tak dávno. A to, že to tu opäť bujnie, je len preto, lebo sa to môže? To tak nesmie byť!“ nazdáva sa.
Do projektu sa zapojil aj 17-ročný študent zo Spišskej Belej Ján Vojtaššák. Aj napriek nízkemu veku už na vlastnej koži pocítil, čoho sú pravicoví radikáli schopní. Na sociálnej sieti zdieľal článok o extrémistovi, ktorý pochádzal z rovnakého mesta, a ten sa mu začal vyhrážať. „Zistil si moje telefónne číslo a začal mi vyvolávať, dokonca ma aj sledoval. Dospelo to až do bodu, že som musel podať trestné oznámenie,“ dodáva.
Žigovej diela budú do 7. septembra vystavené aj v antikvariáte Steiner, ktorý sa nachádza v centre Bratislavy. Umelkyňa sa však nechce zamerať len na metropolu. Na budúci rok plánuje expozíciu v Nitre, tá by sa potom mohla dostať aj do ďalších slovenských miest. Ponuky na vystavovanie dostala aj v Prahe či v New Yorku.