Vedie Klub vojenskej histórie Tyrnau na Čiernom Balogu koordinoval ukážky povstaleckých bojov za účasti členov dvoch desiatok obdobných občianskych združení zo všetkých krajov Slovenska i z Česka.
Ako sa dá zladiť účinkovanie približne 150 po zuby vyzbrojených amatérskych hercov? „Tu sme sa zišli iba včera, takže nám veľa času na nácvik neostávalo, no dobre sa poznáme zo spoločných manévrov,“ vysvetľuje Devát. Potom už len skonkretizuje jednotlivé akcie na miestne podmienky a podľa zachovaných popisov udalostí v časoch Povstania a oslobodzovacích bojov. Bez úcty k historickým faktom by to nešlo.
Hoci sme sa na povstalecké dni pozerali detskými očami, navždy sa nám zapísali do pamäti. Mnohým poznačili ich životné rozhodnutia.čiernobalocký rodák, spisovateľ a dramatik Peter Kováčik
Stovky divákov si v prekrásnom prostredí areálu Lesníckeho skanzenu postupne pozreli scénky lúčenia matiek a dievčat s mládencami, ktorí sa koncom augusta 1944 hlásili do povstaleckej armády, nástup nacistických jednotiek, protiakcie partizánov, pričom na zdramatizovanie využívali čiernohorskú úzkokoľajku s parnými rušňami.
Milovníci vojenskej histórie vychádzali z Jilemnického Kroniky, z viacerých memoárov a rozhovorov s pamätníkmi uverejnenými aj v denníku Pravda. Reálny predobraz románového Janka Giertliho zďaleka nebol jediným tunajším hrdinom. Ďalší Čiernobaločania bojovali so zbraňou v ruke, mnohí nezištne pomáhali potichu.
Foto: Martin Krno, Pravda
Celkovo padlo vyše 80 slovenských vojakov a partizánov, nacisti tu zaživa upálili približne 60 Rómov. V chotári našlo istú smrť aj 170 Nemcov, ktorí poslušne plnili Hitlerovu výzvu, že vojak nemá svedomie a musí len mechanicky počúvať rozkazy veliteľov.
„Sme už posledná generácia, ktorá to prežila,“ zdôrazňuje čiernobalocký rodák, spisovateľ a dramatik Peter Kováčik. „Hoci sme sa na povstalecké dni pozerali detskými očami, navždy sa nám zapísali do pamäti. Mnohým poznačili ich životné rozhodnutia. Sám som si všimol, ako Nemci vedú skupinu Cigánov. O niekoľko hodín som sa dozvedel, že všetkých povraždili. Náš sused videl na mieste tragédie zuhoľnatené ženské telo, ako ešte stále v náručí zviera deti.“
Ťažký život a práca uprostred hôr aj s prisťahovanými odborníkmi z Nemecka, Talianska či dokonca z Grécka, ako i skúsenosti z pohnutých rokov najnovšej histórie viedli podľa Kováčika obyvateľov Čiernohronskej doliny k presvedčeniu, že iba vo vzájomnej spolupráci, solidarite a láske môžu žiť dôstojne.
Na výstavných paneloch v obci bol na historickej fotografii aj veliteľ partizánskej čaty Martin Vránsky. Preto nám jeho syn Jozef nemusel vysvetľovať, prečo už po tretí raz i s obecným úradom organizuje a spolufinancuje toto podujatie. Okrem spomienok na SNP ho venovali aj 410. výročiu prvej písomnej zmienky o stálej usadlosti Krám v chotári dnešného Čierneho Balogu.
