Nový školský rok sa začína bez ministra školstva. Čo očakávajú učitelia a rodičia?

, , 04.09.2017 12:00
škola
Rodičia by privítali hlavne učiteľov, ktorí majú schopnosť motivovať deti, učitelia chcú najmä upokojenie politickej situácie v školstve. Autor:

Učitelia základných škôl sa zhodujú, že ustavičné zmeny a načaté reformy ich stresujú a prácu im neuľahčujú. Rodičia zase očakávajú motivovaných učiteľov a viac tvorivosti v učení. Tieto zistenia vyplynuli z ankety denníka Pravda po celom Slovensku. Pravda spolu oslovila 80 učiteľov a 80 rodičov, po desať v každom kraji, s otázkou, čo čakajú od nového školského roka.

Nový školský rok sa začína turbulentne, bez riadneho ministra školstva. Ten posledný, Peter Plavčan (nom. SNS), skončil vo funkcii po škandále s eurofondmi na konci prázdnin.

Rezort pripadol do dočasnej správy ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (nom. SNS), ktorá avizovala, že sa na ministerstve prelomové veci robiť nechystá. Plavčan bol osemnástym ministrom od roku 1990, meno toho nového zatiaľ známe nie je.

"Nie je to dobrý signál ani pre pedagogických zamestnancov, ani pre žiakov a vôbec nie pre verejnosť, lebo tu je vidieť, že školstvo nemá stabilitu. Časté striedanie na poste ministra školstva tak, ako je to v súčasnosti, spomaľuje priebeh reformy a odďaľuje očakávané reálne výsledky,“ okomentoval aktuálnu situáciu šéf školských odborárov Pavel Ondek.

Anketa Pravdy ukázala, že stabilizácia situácie v školstve je pre učiteľov životne dôležitá. Prialo si ju viac ako 66 percent opýtaných. Základom je podľa nich sebavedomý a skúsený minister.

„Želala by som si, aby učitelia mohli v pokoji pracovať a pomohlo by tiež, keby sa každú chvíľu niečo nemenilo, pretože nám to berie veľa energie,“ konštatuje Jarmila Cervová, učiteľka zo Základnej školy Komenského v Poprade.

„Potrebujeme ministra, ktorý bude kompetentný, vnímavý a dostatočne asertívny pri presadzovaní reformného dokumentu Učiace sa Slovensko, s dostatočne silným politickým mandátom,“ myslí si riaditeľ Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave Dušan Jaura. Reformu ešte minulý rok začal pripravovať tím expertov na ministerstve, stále nie je dokončená.

Výsledky ankety denníka Pravda

Očakávania učiteľov
Čo by privítali miera zhody
stabilizácia a upokojene politickej situácie v rezorte školstva; asertívny minister školstva; zavedenie poriadku do oblasti vzdelávania 66,6 %
lepšie financovanie škôl, vyššie platy 33,3 %
väčšia podpora školskej infraštruktúry a technického vybavenia škôl (rekonštrukci­a/výstavba telocviční, nové športoviská, dostatočné vybavenie počítačmi, zavedenie klimatizácie do škôl…) 16,6 %
dosiahnutie dobrých výsledkov žiakov pri Testovaní 5; 9, Pisa či pri prijímačkách na stredné školy 16,6 %
pochopenie a podporu zo strany rodičov 14,3 %
modernizácia školstva (elektronizácia testovania žiakov…) 14,3 %
väčšia voľnosť pri učení (vyučovanie mimo tried, v zmiešaných triedach, bloková výučba, slobodný výber učebníc…) 10 %
menej administratívnej a byrokratickej práce 10 %
navýšenie financií najmä pre nepedagogických zamestnancov (kuchárky, školníci, upratovačky…) 10 %
vyššia právna podpora a ochrana učiteľov 4,8 %

Ustavičné zmeny v praxi napríklad znamenali opakované dopĺňanie a menenie vyučovacích osnov či úpravu tém, ktoré sa v jednotlivých ročníkov preberajú. Podľa učiteľov každý minister začína odznova so svojimi víziami, chýba teda plynulosť a nadväznosť.

„Takto sa podarilo utopiť financie aj entuziazmus učiteľa,“ podotýka Iveta Šanderová, riaditeľka Gymnázia Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici.

Druhým najčastejším želaním učiteľov bolo viac peňazí do škôl a na platy učiteľov. Toto očakávanie má viac ako 33 percent opýtaných, ktorí dúfajú, že mzdy od septembra porastú. Septembrové zvýšenie o šesť percent majú isté, nie však lepšie platy v rokoch 2018 až 2020.

Pôvodne im prilepšenie na najbližšie tri roky zabezpečovalo nariadenie vlády, podmienkou však bol súhlas odborov s tým, že počas týchto rokov nebudú učitelia protestovať. Minulý týždeň odborári takúto ponuku odmietli s odôvodnením, že nechcú prísť o právo na štrajk. Rok bez protestov učiteľov by však podľa zistení denníka Pravda privítalo takmer päť percent oslovených rodičov.

Pedagógovia tiež upozorňujú, že prácu im v nemalej miere znepríjemňuje aj nedostatočné technické vybavenie škôl.

„Môj kabinet je jedna veľká katastrofa. Starý nábytok, gumená podlaha a namiesto poličky na knihy len drevená doska zavesená na šnúrke a podopretá klincom,“ približuje mladá učiteľka Alena z Martina po prvom roku učiteľskej praxe. Viac peňazí do technického rozvoja škôl či budovania telocviční a športovísk podľa nášho prieskumu chce 16,6 percenta pedagógov.

V Bratislave mali problém s rekonštrukciou

Rozdielnu technickú úroveň vybavenia škôl si uvedomuje aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré sa podieľa na spolufinancovaní škôl. Pod rozdiely sa podľa jeho hovorcu Michala Kaliňáka podpisuje napríklad výška rozpočtu obce.

„Taktiež je dôležité, či ide o základné školy umiestnené v obciach v Bratislavskom kraji, alebo v ostatných krajoch,“ vysvetlil Kaliňák. V hlavnom meste a v okolí bol podľa neho problém najmä so zabezpečením rekonštrukcie školských budov z európskych fondov. Tie sú určené pre celé územie krajiny okrem hlavného mesta.

„Paradoxne tak vznikla situácia, že mnoho škôl v iných krajoch je na tom lepšie ako v Bratislavskom kraji,“ skonštatoval. V zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí je 1 927 základných škôl.

Kaliňák pripomína, že za materiálno-technické vybavenie základných škôl zodpovedá najmä štát. Základné školy na tento účel dostávajú peniaze v rámci normatívu na žiaka.

„Normatív sa v základe člení na dve časti – mzdový a prevádzkový. V rámci prevádzkového normatívu sa hradia, okrem nákladov na samotnú prevádzku ako energie, vodné, stočné, upratovanie či údržba, aj náklady na samotný výchovno-vzdelávací proces,“ spresnil Kaliňák. Podľa neho ide o nízku sumu. „Momentálne sa prevádzkový normatív rovná asi len 15 percentám celkového normatívu na žiaka,“ priblížil Kaliňák.

Kvalitnejšiu výučbu by podľa desiatich percent oslovených pedagógov uľahčila aj väčšia sloboda vo vyučovaní, ktorú by mohla zabezpečiť aj liberalizácia trhu s učebnicami.

„Privítala by som voľný výber učebníc a nie dotovaný a povinný ministerstvom,“ hovorí Monika Maljačková, učiteľka zo Základnej školy Lietava pri Žiline.

Učiteľovi by sa tak umožnilo vybrať si akúkoľvek publikáciu na trhu, ktorá by najviac zodpovedala metóde jeho vyučovania. V súčasnosti štát urobí konkurz na napísanie učebnice. Po napísaní knihu vydá a školy si ju môžu bez možnosti výberu inej učebnice objednať.

Výsledky ankety denníka Pravda

Očakávania rodičov

Čo by privítali miera zhody
schopnosť učiteľa motivovať žiaka a vzbudiť uňho záujem o školu a učenie sa; chodenie detí do škôl bez stresu 33,3 %
kvalitných učiteľov s osobnou motiváciou učiť, trpezlivých, nápomocných pedagógov s radosťou z práce 31 %
viac tvorivosti vo vyučovaní aj v myslení či rozšírenie vedomostí žiakov 31 %
bezproblémový prechod detí zo škôlky do školy; z prvého na druhý stupeň základnej školy; zo základnej na strednú školu 28,6 %
aktivitu škôl pre žiakov vo forme exkurzií, výletov, diskusií či projektov 12 %
menej platenia rôznych poplatkov, učebníc, výletov či cestovného 10 %
kvalitné a zjednotené učebnice 7,2 %
jasnú koncepciu a systém vzdelávania 7,2 %
rok bez štrajku učiteľov 4,8 %

S liberalizáciou súhlasí aj historik zo Slovenskej akadémie vied a autor učebníc dejepisu Dušan Kováč. Pripomenul, že je nevyhnutné, aby knihy, ktoré by sa na trh dostali, boli po odbornej stránke správne.

„Mali by ich zhodnotiť odborníci a učitelia, aby sa do nich nedostali nezmysly, vo význame tvrdenia ,Zem je plochá',“ zdôraznil Kováč.

Ministerstvo školstva tvrdí, že takmer všetky požiadavky učiteľov by mali byť zapracované do pripravovaného reformného dokumentu Učiace sa Slovensko. Otázne je, či nový rezortný šéf reformu podporí a dokončí. Viac ako 220-stranový materiál by sa mal na rokovanie vlády dostať tento rok.

Reforma by podľa jedného z jej autorov Milana Ftáčnika mohla pomôcť aj pri zvýšení motivácie učiteľov. „Plánujeme zaviesť pre nich nefinančné benefity,“ konkretizoval Ftáčnik. Išlo by tak napríklad o bezplatnú alebo dotovanú zdravotnú starostlivosť, poskytnutie učiteľských bytov či ich bezplatný vstup do múzeí a galérií.

Práve motivovaných učiteľov očakáva viac ako tretina oslovených rodičov. Dúfajú, že v škole ich deti nájdu pedagógov, ktorí budú pri svojej práci zanietení a schopní podnietiť žiaka vzdelávať sa.

Zmeny v regionálnom školstve v novom školskom roku

  • Žiaci 9. ročníkov základných škôl budú mať o jednu vyučovaciu hodinu dejepisu v rozvrhu viac. Históriu sveta aj Slovenska tak budú študenti po novom spoznávať na troch hodinách. Zmena učebníc, navýšenie množstva učiva či pedagógov nebudú potrebné. V súčasnosti žiaci piateho až ôsmeho ročníka majú jednu hodinu dejepisu týždenne, deviataci ich majú v rozvrhu dve.
  • Od septembra sa bude príspevok na dopravu poskytovať aj žiakom základných škôl a špeciálnych základných škôl, ktorí pochádzajú z obcí, kde je zriadená základná škola, ale nie s vyučovacím jazykom, v ktorom sa chce žiak vzdelávať.
  • Žiaci osemročných gymnázií budú mať nárok na absolvovanie lyžiarskeho výcviku dvakrát za celé štúdium. V súčasnosti má žiak nárok raz na základnej škole a raz na strednej. U žiakov osemročných gymnázií a konzervatórií je problém v tom, že ten prvý výcvik nestihnú absolvovať, keďže po ukončení 5. ročníka odchádzajú na vyšší typ školy. Zmena sa dotkne viac ako 2 500 žiakov na prvom stupni osemročného štúdia. Príspevok na žiaka je 150 eur, čo bude ročne predstavovať 377 700 eur.
  • Riaditelia základných škôl sa pri organizácii branných cvičení budú riadiť usmernením z ministerstva školstva. To určuje, s akými organizáciami môžu školy spolupracovať. Medzi nimi sú napríklad hasiči, policajti či vojaci, ďalej organizácie Sokol, Orol, Slovenský skauting, Slovenský Červený kríž alebo Slovenský zväz ochrancov prírody. Cieľom opatrenia je predchádzať situáciám, keď sa na organizácii cvičenia podieľalo extrémistické zoskupenie Slovenskí branci.

„Očakávam učiteľov, ktorí sú pre svoju prácu zapálení a berú ju ako poslanie. Dobrý učiteľ musí byť prísny, vzdelaný a snažiť sa po sebe niečo zanechať,“ zhodnotil Anton Beták z Trenčína, otec štyroch detí.

Aj podľa Jany zo Senca, mamy dvoch školopovinných detí, je pri vzdelávaní dôležitá osobná motivácia, trpezlivosť a radosť z práce u samotných pedagógov. „Potom môže dieťa motivovať, viesť ho k samostatnosti a porozumeniu učiva a naučí ho systematicky spájať teóriu s praxou,“ mieni Jana.

Časté striedanie na poste ministra spomaľuje priebeh reformy a odďaľuje očakávané reálne výsledky.
Pavel Ondek, šéf školských odborárov

Väčšiu tvorivosť na vyučovaní očakáva 31 percent rodičov, ktorí zároveň dúfajú, že vedomosti a zručnosti ich potomkov rozšíria aj aktivity školy.

„Deti sú zábavnou formou cez projekty, exkurzie, výlety či skupinové práce vťahované aj do oblastí vedy a techniky,“ vymenúva Irena z Bratislavy, matka dvoch detí.

Ondek uznáva, že vyššie platy môžu pedagógov motivovať v práci len čiastočne. „Demotivujúcim môže byť však prostredie škôl, školských zariadení, nezáujem žiakov a nedostatočný rešpekt zo strany rodičov,“ poznamenal Ondek.

A od ich záujmu sa podľa neho odvíja aj aktivita škôl vo forme exkurzií či projektov.

„Samozrejme to závisí aj od šikovnosti riaditeľov. Mali by to byť vzdelaní manažéri, schopní komunikovať so zamestnancami a počúvať ich návrhy. Je tiež potrebné, aby nadväzovali spoluprácu so súkromným aj verejným sektorom,“ odporučil Ondek.

Po dvojmesačnej prestávke si do školských lavíc dnes zasadlo 671-tisíc žiakov základných a stredných škôl. Do základnej školy po prvýkrát nastúpilo 60-tisíc prvákov, čo je podobný počet ako minulý rok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Učitelia #školstvo #minister školstva
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk