Všetko berie ako výzvy, s ktorými sa mieni popasovať a obnoviť tak dôveru verejnosti voči rezortu aj v oblasti čerpania eurofondov, ktoré stáli jej predchodcu Petra Plavčana (nom. SNS) miesto. Asi najväčšou skúškou bude pre ňu šport. Ministerka verí, že počas jej funkcie sa nebude cítiť ako posledný v rade. Aj preto si do kancelárie doniesla telocvičné náradie tzv. švédske rebriny.
Vo funkcii ste tri týždne. Z mediálne takmer neznámej osoby ste sa stali sledovanou političkou. Ako to zvládate?
Minúta slávy na začiatku bola spôsobená tým, že som bola nová a prišla som individuálne. To znamená, že som nebola vymenovaná naraz s ostatnými kolegami. Tým, že ich bolo tak veľa, nemali takú pozornosť, ale myslím si, že časom záujem poklesne a médiá sa budú venovať aj mojim kolegom. Takýto mediálny záujem je však pre mňa výzva, je to dosť ťažké. Učím sa za pochodu a snažím sa verejnosti čo najlepšie odkomunikovať veci v záujme rezortu, ale zároveň, aby aj novinári mali pocit, že s nimi komunikujem otvorene na všetky témy.
S rezortom sa stále zoznamujete. Čo vás prekvapilo?
Naozaj som nerátala až s takým objemom práce vo veľmi rôznorodom portfóliu. Rezort má obrovský rozmer, od školstva cez vedu, vzdelávanie, výskum či šport. Musím sa však sebakriticky priznať, že mojou najväčšou výzvou je práve šport. Chcela by som mu napriek tomu venovať dostatočnú pozornosť, aby sa necítil ako posledný v rade. Preto som si aj symbolicky vyzdobila svoju ministerskú kanceláriu ribstolmi (pozn. telocvičné náradie, tzv. švédske rebriny), aby som mohla sama športovať počas dňa a aj aby ľudia videli, že sa k športu hrdo hlásim. Podpora športu na školách a prístup k nemu celej verejnosti patrí medzi moje priority.
Pochádzate z prostredia Slovenskej akadémie vied, kde ste viedli Prognostický ústav. Ako vašu novú pozíciu vnímajú bývalí kolegovia?
Kolegovia sa tešia. Žiadne konkrétne prosby z ich strany na moju osobu a post nemám, pretože sama dobre viem, čo SAV potrebuje a akým výzvam čelí. Myslím, že sa skôr potichu spoliehajú na to, že im pomôžem najmä s preklenutím blížiaceho sa obdobia transformácie akadémie na verejné výskumné inštitúcie.
Aktuálne intenzívne riešite eurofondovú kauzu. Stretli ste sa s kompetentnými v Bruseli a plánujete prijať sériu opatrení, ktoré majú prispieť k väčšej transparentnosti pri čerpaní peňazí. Myslíte si, že sa nakoniec podarí obnoviť dôveru verejnosti voči rezortu?
Myslím si, že áno, je to otázka času. Verejnosť musí najmä chápať, že kroky vedúce k väčšej transparentnosti sú komplikované a že je potrebné ich robiť zodpovedne v určitom časovom slede. Musíme komunikovať s Európskou komisiou, sú do toho zapojené aj ďalšie rezorty. Tento proces preto nemá rozmer dní, ale týždňov až mesiacov. Podstatné ale je, že sme nastúpili na túto cestu, odsúhlasili sme kroky, ktoré budú viesť k odblokovaniu eurofondových výziev. Treba si uvedomiť, že sme mali zablokované len niektoré výzvy, nie celé operačné programy. To znamená, že čerpanie eurofondov normálne pokračuje aj v rámci iných projektov a výziev. Chystáme tiež nové výzvy či realizujú sa národné projekty. Svet sa v tejto oblasti teda nezastavil.
Reforma školstva by mala byť dokončená do konca mesiaca. Kedy regionálne a vysoké školstvo pocíti prvé zmeny?
Autori reformného dokumentu ho predložia v pondelok 2. októbra. Stretla som sa s nimi a diskutovali sme, akou formou bude asi 250-stranový dokument spracovaný. Obsahuje časti, ktoré popisujú situáciu, podávajú filozofiu na rozvoj slovenského sektora vzdelávania na ďalších desať rokov. To znamená, že tento program v duchu uznesenia predložím do výboru Národnej rady pre vzdelávanie a budem sa snažiť získať reakciu od celého politického spektra. Následne z toho vytvoríme Národný program rozvoja vzdelávania, ktorý sa od nás očakáva a ktorý sa bude implementovať prostredníctvom konkrétnych akčných plánov. Prvý z nich bude na rok 2018/2019. <PE>
Martina Lubyová
Novú ministerku školstva navrhol v prvej polovici septembra za šéfku rezortu predseda parlamentu Andrej Danko (SNS). Martina Lubyová pôsobila ako zástupkyňa riaditeľky Centra spoločenských a psychologických vied SAV a v minulosti stála aj na čele Prognostického ústavu SAV. Má za sebou tri vysoké školy, počas ktorých získala tituly z ekonómie, práva a z biofyziky. Absolvovala desiatky zahraničných stáží v Japonsku, vo Francúzsku či v Holandsku.