Cieľom je zabrániť škandálom, aký vypukol v lete v rezorte školstva. Preň teraz Slovensku hrozí, že tento rok príde o 32 miliónov eur z 600-miliónového balíka určeného na vzdelávanie a výskum. Odborník na verejné obstarávanie považuje opatrenia už len za „chytanie psa za chvost“.
Akčný plán na posilnenie transparentnosti a zjednodušenie využívania eurofondov, ktorý pripravil podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer), schválila vláda túto stredu. Ide o reakciu na odhalené nedostatky pri výzvach na vedeckovýskumné projekty a pri ich hodnotení v rezorte školstva.
Premiér Robert Fico považuje eurofondy za unikátny zdroj peňazí, ktoré sa musí Slovensko naučiť čerpať efektívne. „Pomaly sa blížime k bodu, že nebudeme ako krajina čistým príjemcom peňazí z EÚ, ale, naopak, platiteľom,“ upozornil Fico.
Na roky 2014 až 2020 dostalo Slovensko z EÚ až 15,55 miliardy eur. Nových 38 opatrení má zvýšiť transparentnosť v ich rozdeľovaní. „Stanovia sa vyššie nároky na odborných hodnotiteľov, čerpanie eurofondov sa zjednoduší a snažíme sa aj o zníženie miery byrokracie,“ vymenoval premiér.
Zmeny, ktoré budú postupne zavádzané do konca tohto roku a do marca 2018, upravujú najmä pravidlá pri hodnotení a kontrole projektov. "Rozhodli sme sa nastaviť rovnaké štandardy pre všetky riadiace orgány, teda ministerstvá, ktoré už, pevne verím, nebude nikto obchádzať,“ zdôraznil podpredseda vlády Pellegrini.
Opatrenia na zvýšenie transparentnosti v eurofondoch
- Elektronické žrebovanie odborných hodnotiteľov. Zamedzí sa tak manipulácii pri posudzovaní projektov.
- Zvýšenie nárokov na odbornosť hodnotiteľov. Pri projektoch nad 5 miliónov eur budú musieť preukázať aspoň 10-ročnú prax. Projekty nad 10 miliónov eur budú hodnotené minimálne troma odborníkmi (doteraz ich hodnotili dvaja nezávislí odborníci).
- Zamedzenie konfliktu záujmov u hodnotiteľov. Ak by hrozila takáto situácia, bude možné hodnotiteľa vyradiť, zvýšiť počet hodnotiteľov či prizvať odborníka zo zahraničia.
- Hodnotenie projektov bude zverejnené. Z neho bude jasné, ako a prečo hodnotiteľ obodoval daný projekt či aké nedostatky mu vyčíta.
- Zverejnený bude aj zoznam hodnotiteľov. Pre predchádzanie korupčnému správaniu však nebude známe, ktorý hodnotiteľ posudzuje ktorý projekt.
- Vytvorí sa národný interný výbor zo zástupcov organizácií ministerstva financií, úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, Najvyššieho kontrolného úradu či Protimonopolného úradu.
Výbor bude môcť v prípade pochybností okamžite pozastaviť podpisovanie zmlúv. Čerpanie peňazí z eurofondov sa tým nezastaví, predíde sa však situácii, keď pozastaveniu vyplácania peňazí pre pretrvávajúce podozrenia pristupuje Európska komisia.
- Zlepšia sa kontrolné procesy pri čerpaní peňazí prostredníctvom elektronického systému na odhaľovanie podvodov ARACHNE. Ten upozorní ministerstvá ako kontrolné orgány resp. Centrálny koordinačný orgán z úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na prepojenosť firiem.
- Každú výzvu budú sprevádzať okrúhle stoly so zástupcami odbornej verejnosti.
- Každá výzva bude pred vyhlásením povinne zverejnená v podobe tlačovej konferencie alebo tlačovej správy.
Zdroj: úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu
Po novom budú odborní hodnotitelia rozdelení do menších skupín podľa špecializácie a k projektom budú žrebovaní elektronicky. Zároveň sa zvýšia nároky na ich odbornosť. Pri projektoch, ktorých hodnota je vyššia ako 5 miliónov eur, sa bude od nich požadovať minimálne desaťročná prax. Projekty nad 10 miliónov eur budú zároveň posudzovať aspoň traja. Dnes záujemcov hodnotia dvaja nezávislí odborníci, ktorí sa vyberali z väčšieho „koša“ expertov. To napríklad spôsobilo, že lekár internista posudzoval projekt z oblasti materiálového výskumu. Zoznam hodnotiteľov bude verejný, rovnako aj znenie výsledných posudkov.
Akčný plán tiež zavádza posilnenie kontroly intenzívnejším využívaním systému ARACHNE. Ide o špeciálny analytický softvér Európskej komisie, ktorý pracuje s údajmi o 110 miliónoch firiem a môže odhaliť riziko konfliktu záujmov, podvodov alebo nezrovnalostí. „Nestane sa tak, že tá istá firma vystupujúca pod štyrmi rôznymi menami dostane viacnásobný finančný príspevok,“ dodal Pellegrini.
Odborník na verejné obstarávanie Jaroslav Lexa hovorí, že tieto kroky mali byť prijaté už pred desiatimi rokmi. „Veď sme čerpali aj predvstupové peniaze z EÚ. Ide o chytanie psa za chvost,“ mieni Lexa. Nerozumie, ako vôbec mohlo dôjsť k tomu, že projekt nehodnotil odborník z praxe.
Otázny je podľa neho aj fakt, koho označiť za experta. „Je mnoho ľudí, ktorí napríklad nemajú ani vysokú školu, a dnes sa o nich trhajú firmy, pretože sa svojou prácou a úsilím vypracovali na špičku napríklad v IT. To nie je o tom, že sa niekto za odborníka vyhlási, ide o to, aby odborníkom naozaj bol,“ pripomenul Lexa. Pýta sa tiež, či sa podarí nájsť dostatočne odvážnych hodnotiteľov. „Opatrenia teda nemusia vôbec pomôcť, lebo všetko závisí od toho, či hodnotiteľ naozaj rozumie svojej oblasti a či má vytvorené podmienky na to, aby mohol slobodne povedať, že tento projekt je ‚nafigu‘,“ konštatoval Lexa.
Príklady oblastí využívania eurofondov
- výstavba diaľnic, ciest a ich opravy
- rozvoj vedy a výskumu
- podpora malých a stredných podnikateľov
- rekonštrukcia nemocníc a zdravotníckych zariadení
- výstavba škôlok, škôl a ich opravy
- samosprávy ich môžu čerpať pre oblasť likvidácie odpadov
- rozvoj slabšie rozvinutých regiónov
- podpora zamestnanosti, projektov pre znevýhodnených ľudí na trhu práce
- rozvoj cestovného ruchu
- podpora zelenej energie
- ochrana životného prostredia
- poľnohospodárstvo v rámci rozvoja vidieka
- rekonštrukcia pamiatok, podpora kreatívneho priemyslu
- elektronizácia v rezortoch, digitalizácia
Častým problémom sú dnes podľa neho zle nastavené podmienky výzvy. „Venujú sa často hlúpostiam. Napríklad idete zatepľovať budovu. Projektová agentúra od vás chce, aby ste to rozdelili do jednotlivých položiek do výkazu. Keď však prídete o nejaký čas s vylepšením, ktoré je síce drahšie, ale o štyri roky sa vám investícia vráti aj s úsporami, tak to odmietne preplatiť,“ poznamenal odborník.
Opatrenia budú musieť zaviesť do praxe všetky ministerstvá a organizácie patriace do ich gescií. Niektoré, napríklad ministerstvo práce, už dnes realizujú ich časť. Sociálny rezort vyberá expertov elektronicky a organizuje tiež okrúhle stoly.