Predmet, ktorý v minulosti v osnovách základných a stredných škôl bol, hlási návrat. Zasadili sa o to národniari, pod gesciu ktorých spadá rezort školstva. Vyučovať by ho mali telocvikári, ale až po doplnení kvalifikácie.
O zaradení brannej výchovy do rozvrhu školákov na druhom stupni základných škôl a na stredných školách uvažuje Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) spolu s predstaviteľmi z rezortov školstva, vnútra a obrany. „Ide o predbežný návrh. V hre je stále aj posilnenie súčasných účelových cvičení,“ poznamenal riaditeľ ŠPÚ Ľudovít Hajduk.
Celospoločenská situácia
Operačný tím pre prípravu predmetu by mal predložiť prvé návrhy do konca novembra. Mali by odpovedať na otázky, čo bude obsahom brannej výchovy, ako sa bude vyučovať, aké didaktické pomôcky budú potrebné. Vyučovať by ju mali učitelia telesnej výchovy. „V tom prípade bude nevyhnutné aj doškoľovanie týchto učiteľov či rozšírenie štúdia o aprobačný predmet branná výchova pre učiteľov telesnej výchovy," dodal Hajduk. Ideálnym riešením by podľa neho bolo vytvorenie nového študijného programu pre učiteľov brannej a telesnej výchovy na pedagogických fakultách. Nový predmet by mohol byť zaradený do osnov v školskom roku 2019/2020.
Zmenu si podľa Hajduka vyžiadala aktuálna celospoločenská situácia. „Ide o reakciu na globálne problémy, s ktorými sa stretávame čoraz častejšie, ako sú napríklad útoky extrémistických skupín na obyvateľstvo,“ vysvetlil riaditeľ. Ďalším dôvodom je aj fakt, že pri budovaní dobrovoľnej armády čoraz viac brancov neprejde cez základný výber. „Sme členmi NATO, teda musíme mladých ľudí pripravovať nielen fyzicky, ale ich aj vzdelávať v rôznych oblastiach,“ mieni Hajduk.
Základné vedomosti z topografie, prvej pomoci či prípravy na nebezpečné situácie získavajú dnes žiaci počas účelových cvičení. Najčastejšie sa realizujú pod taktovkou telocvikára. „Najzásadnejšia zmena by mala byť v tom, že by sa zintenzívnila spolupráca s rezortom obrany a vnútra, aby na branné cvičenia boli prizývané vojenské útvary, ktoré pôsobia v kraji,“ spresnil Hajduk. Cieľom je tiež aktívnejšie spolupracovať so Slovenským Červeným krížom či záchranármi.
Základné poznatky o tom, ako reagovať na stav šoku
„Za brannú výchovu som všetkými desiatimi, pokiaľ cvičenia v plynových maskách nahradia konkrétne rady, ako sa postaviť nástrahám súčasnosti. Hrozby narastajú, terorizmus prekvitá. Preto deti treba učiť k vlastnej uvedomelosti a viesť ich k spoločenskej zodpovednosti,“ zhodnotil telocvikár Ivan z Nitry. S nutnosťou rozšírenia svojej kvalifikácie by problém nemal.
Podľa dlhoročného pedagóga telocviku Petra z Bratislavy je dôležité, aby mladí získali základné poznatky o tom, ako reagovať na stav šoku. „V osnovách tohto predmetu by som rád našiel kurzy prvej pomoci, nácvik správania sa pri všeobecných problémoch, napríklad pri povodniach, autonehodách, výpadkoch elektriny alebo nebodaj pri útoku strelca,“ vymenoval Peter. Branná výchova by podľa neho mala žiakov pripraviť na vypäté a krízové situácie. „Dá sa to urobiť aj systémom "škola hrou“ a zaujímavo. Inak je to bezpredmetné,“ podčiarkol učiteľ.
Niektorí riaditelia sa obávajú organizačného zvládnutia nového predmetu v rámci rozvrhu. „Ak by predmet učili telocvikári, museli by sme zmeniť osnovy aj náplň predmetu telesná výchova,“ upozornila Iveta Šanderová, riaditeľka Gymnázia Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici. Účelové cvičenia sú povinné dvakrát do roka pre prvý a druhý ročník stredných škôl. V treťom ročníku žiaci absolvujú minimálne trojdňový kurz zameraný na ochranu života a zdravia človeka. „Hoci je to povinné, deti sa z toho často "vyzúvajú“. Nechce sa im tam chodiť, lebo je tam turistika, topografia, pohyb, dopravná výchova, prvá pomoc a to im veľmi nevonia," priblížila skúsenosti riaditeľka. Náplň účelových cvičení či kurzov na ochranu človeka a prírody považuje Šanderová za dostatočné. „V rámci nich by som však zintenzívnila najmä kurz prvej pomoci,“ navrhla. Do rozvrhu by skôr zaradila predmety ako mediálna výchova či kurzy spoločenského správania sa. „To u žiakov absentuje viac,“ myslí si.Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová priznáva, že je z návrhu v rozpakoch. „Náhle zmeny počtu hodín predmetov alebo náhle zavádzanie nových predmetov bez toho, aby bolo vopred jasné, čo tieto zmeny spôsobia, nepovažujem za správne,“ zdôraznila Kalmárová. Obáva sa tiež, že nový predmet by išiel na úkor počtu disponibilných hodín. Tie môžu školy využiť na intenzívnejšiu výučbu cudzích jazykov či matematiky. „Ide o necitlivé riešenie vo vzťahu k školám, ktoré postihujú časté zmeny vzdelávacích programov,“ uzavrela inšpektorka.
V súčasnosti rezort školstva odporúča riaditeľom škôl a učiteľom zamerať sa na témy brannej výchovy, ktoré sú obsiahnuté v Štátnom vzdelávacom programe. Ich cieľom je získať praktické zručnosti z oblasti civilnej ochrany a orientácie v prírode spojené s prvkami topografie. Žiaci by tiež mali získať základné zručnosti v poskytovaní prvej pomoci, nadobudnúť vedomosti a praktické odporúčania pri mimoriadnych situáciách a rozvinúť telesnú zdatnosť.