Zhruba v posledných troch týždňoch sa výrazne zvýšili počty chorých, najmä detí. Môže za to začiatok školského roka a chladnejšie jesenné počasie. „Máme veľa chorých detí, až moc na toto obdobie,“ potvrdil detský lekár Mário Moro z Cífera.
Podľa lekára ide o klasické jesenné vírusy, ktoré sa objavujú pravidelne každý rok pri zhoršení počasia a spôsobujú bežné ochorenia dýchacích ciest či nachladnutia, aj hnačky. „Deti prichádzajú s kašľom a teplotami, sú plačlivé, majú soplíky, bolesti hlavy a hrdla,“ vymenoval Moro.
Takéto ochorenia treba len vyležať, antibiotiká nepomáhajú. Pediatri ordinujú väčšinou tabletky na zníženie teploty, proti bolesti a kašľu. „Odporúčam piť veľa čaju, zvýšiť prísun vitamínov a ležať,“ dodal Moro s tým, že do týždňa až dvoch infekcia ustúpi.
Hlavný hygienik Ján Mikas podčiarkol, že medzi ľuďmi kolujú prevažne rinovírusy, adenovírusy a respiračný syncyciálny vírus. Aj tieto však podľa neho môžu skomplikovať zdravotný stav.
Rinovírusy stoja za zápalmi pľúc, adenovírusy spôsobujú žalúdočné ťažkosti, môžu viesť k zápalu mechúra, žalúdka či čriev. Respiračný syncyciálny vírus napáda dýchacie cesty, závažné ťažkosti môže spôsobiť novorodencom, dojčatám a starším ľuďom.
V Banskobystrickom kraji kvôli jesenným vírusom zatvorili dve základné školy v okresoch Brezno a Lučenec. „V regióne nám stúpla chorobnosť v porovnaní s uplynulým týždňom takmer o štvrtinu, najviac je chorých medzi deťmi do päť rokov,“ povedala hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Mária Tolnayová. Napriek nárastu pacientov možno podľa nej situáciu považovať za primeranú ročnému obdobiu.
Koncom novembra a začiatkom decembra lekári očakávajú nástup chrípky. Jej sezóna potrvá do konca apríla. Vírus sa prenáša ľahko vzduchom, kýchaním a kašľaním. Ak sa človek nakazí, môže ju šíriť aj vtedy, keď ešte nepociťuje žiadne príznaky.
Každý rok sa chrípkou infikuje 5 až 15 percent populácie. Najúčinnejšou ochranou proti nej je očkovanie. Ochranné protilátky, ktoré sa v organizme po ňom vytvoria, zabraňujú vzniku ochorenia, prípadne zmiernia jeho priebeh a znižujú riziko komplikácií a úmrtia. Protilátky sa vytvoria postupne v priebehu 10 až 14 dní po vakcinácii. V októbri a novembri je na očkovanie najvhodnejší čas.
Vakcíny sú podľa hlavného hygienika bezpečné, ochránia pred vírusmi chrípky, ktorých antigény sa nachádzajú v očkovacej látke pre danú sezónu. Pripomína, že zvýšené riziko ťažkostí spojených s chrípkou majú najmä chronickí pacienti, tehotné ženy, deti, starší ľudia, ale aj obézni či so zníženou imunitou. „Neliečená chrípka môže spôsobiť aj závažné zdravotné komplikácie až smrť,“ prízvukuje Mikas. Medzi komplikácie patria zápaly priedušiek, pľúc či srdcového svalu.
Očkovanie sa odporúča tiež zdravotníkom a ľuďom, ktorí žijú v spoločnej domácnosti s vysokorizikovými osobami (chronickými pacientmi), alebo sa o ne starajú. Ďalej pracovníkom v odvetviach, kde prichádza k úzkemu kontaktu veľkého množstva ľudí, napríklad pôšt, dopravy, obchodov a podobne, športovcom pred cestou na medzinárodné podujatia a tým, ktorí v čase predpokladanej epidémie cestujú do zahraničia.
Chrípkovú vakcínu hradia všetky tri zdravotné poisťovne. Lekárnici sa už predzásobili. „Objednávali sme primerané počty, podľa minulých rokov, aj keď sa nespotrebovali všetky, uvidíme, aký bude záujem túto sezónu,“ uviedol prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.
Ako prevencia proti chrípke slúži pravidelné vetranie a časté umývanie rúk. Silnejšiu imunitu možno podporiť otužovaním, dostatkom spánku, cvičením alebo prechádzkami. Lekári radia jesť ovocie a zeleninu s vyšším obsahom vitamínu C, akými sú jablká, kyslá kapusta, citrusy, paprika, brokolica, chren či cesnak.
Chrípkové vírusy podliehajú drobným genetickým zmenám – mutáciám, a preto vznikajú malé epidémie. Tie sa opakujú v dvoj- až trojročných cykloch. Raz za 10 až 40 rokov nastáva veľká zmena vírusu. Skrížením ľudského a zvieracieho typu chrípky vznikne úplne nový typ, ktorý je schopný vyvolať veľké pandémie. Na Slovensku bola naposledy pandémia v rokoch 2009 a 2010.
Kedy máte chrípku
Chrípka má okamžitý nástup s teplotami nad 38 stupňov Celzia, sprevádza ju bolesť kĺbov, silná bolesť hlavy a svalov, zimnica, suchý a dráždivý kašeľ. Po 48 hodinách sa môže prejaviť nádcha a bolesť hrdla. Vírus sa šíri najmä vzduchom pri kašľaní a kýchaní, ale aj kontaminovanými rukami a predmetmi. Chrípku je potrebné vyležať. Antibiotiká na ňu nezaberajú, odporúčajú sa lieky tlmiace bolesti hlavy, svalov a na zníženie teploty.
Kedy ste prechladli
Prechladnutie najčastejšie spôsobujú rinovírusy, adenovírusy a respiračno-syncyciálny vírus. Vstupnou bránou infekcie sú predovšetkým dýchacie cesty. K vírusovej infekcii horných dýchacích ciest sa niekedy môže pridať bakteriálna a spôsobiť napríklad zápal prínosových dutín, ucha alebo dolných dýchacích ciest. Choroba sa prejaví postupne, začína sa nádchou a bolesťami hrdla, teplota nie je vyššia ako 38 stupňov Celzia. Kĺby bolia iba zriedkavo, často sa vyskytuje bolesť svalov. Jedným z možných príznakov je kašeľ.