„Podpísali sme s českým ministrom zdravotníctva Miloslavom Ludvíkom memorandum, česká strana nám prostredníctvom Fakultnej nemocnice Motol v Prahe umožní transplantácie pľúc pre slovenských občanov,“ povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smeru). Predpokladá, že ročne by tam mohlo byť zoperovaných 8 až 12 pacientov.
Jeho český kolega Miloslav Ludvík takúto spoluprácu považuje za prospešnú pre obe strany. S Čechmi budeme mať spoločných darcov aj zoznamy čakateľov. „Vytvorí sa väčšia skupina darcov, pretože je dôležité to, či máte k dispozícií 5 miliónov obyvateľov alebo 15 miliónov, medzi ktorými sa dajú nájsť,“ podčiarkol Ludvík.
Najväčším problémom podľa Ludvíka je motivácia nemocníc k tomu, aby darcov vytypovali. „Pri človeku v stave klinickej smrti sa musí najskôr definovať, že je darcom orgánov. Potom nastáva problém – diskusia s príbuznými, ako ich motivovať k tomu, aby poskytli orgány na darcovstvo. Je to jeden z najťažších orieškov v zdravotníctve,“ poznamenal český minister.
Transplantácia pľúc patrí medzi najnáročnejšie operácie svojho druhu
V motolskej nemocnici minulý rok transplantovali pľúca 45 osobám. „V počtoch transplantácií sme približne na takej istej úrovni ako Rakúsko, Nemecko, Veľká Británia či Španielsko,“ doplnil s tým, že spoločne s našimi pacientmi to bude vyše 50 transplantovaných osôb ročne, čo obe krajiny zaradí medzi špičku v rámci EÚ.
Transplantácia pľúc patrí medzi najnáročnejšie operácie svojho druhu. Najčastejšími pacientmi sú ľudia s fibrózou pľúc, cystickou fibrózou, pľúcnou hypertenziou či chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. Prezident občianskeho združenia Klub cystickej fibrózy Jaroslav Lexa v prípade presunu do Prahy až taký optimista nie je. „Obávam sa, že sa pre pacientov zhorší dostupnosť, Viedeň je predsa len bližšie než Praha,“ povedal Lexa.
Lexa vysvetľuje, že ak sa nájde darca pľúc, pacient by sa mal do štyroch hodín dostaviť na zákrok. „Vo Viedni dokáže byť do hodiny, aj so zdržaním, kým do Prahy to za štyri hodiny ledva stihne,“ podčiarkol. Pýta sa preto, či sa bude cestovať lietadlom. Ani to však niektorí pacienti zo zdravotných dôvodov nemôžu využívať. Prezident pacientskej organizácie si myslí, že na Slovensku máme predpoklady na to, aby sa tu mohli vykonávať transplantácie, transplantačný program je však dlhodobo zanedbávaný. Nemáme totiž poriadnu databázu. „Ak ročne zomrie 50-tisíc ľudí, ako je možné, že nemáme darcov?“ krúti hlavou Lexa.
Štepianský: Predpokladáme, že náklady na operačné výkony budú nižšie
Drucker pripúšťa, že z hľadiska dostupnosti je Viedeň bližšie než Praha, ale čo sa týka transportu či odberu orgánov, nevidí v tom problém. „Praha je pre nás úplne dostačujúca,“ skonštatoval minister.
Prečo nerobíme tieto operácie doma, je podľa Druckera otázkou počtu výkonov. Osem až desať pacientov ročne je podľa neho na hranici bezpečnosti. „Personál musí mať určitú zručnosť a potom je to aj donorská záležitosť, musíme sa baviť o nejakej kapacite možných darcov,“ poznamenal.
Transplantáciu pľúc minulý rok podstúpili v Rakúsku traja poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, tá za nich zaplatila 240-tisíc eur. Tento zákrok absolvoval aj jeden poistenec zdravotnej poisťovne Dôvera.
,Priemerná cena transplantácie bola približne 60-tisíc eur," uviedol PR manažér Dôvery Matej Štepianský. Vzhľadom na nižšie ceny, ktoré má Česko, predpokladá aj nižšie náklady na operačné výkony.
V Česku budú nižšie ceny aj podľa hovorkyne VšZP Aleny Michalicovej. „Základná cena, ktorá bola predmetom rokovania, je predbežne pre nás priaznivejšia,“ dodala. Každá transplantácia je však podľa nej individuálna, závisí od stavu pacienta a preto sa ceny môžu líšiť.