Do kauzy Veľký Slavkov má byť zapletený ústavný činiteľ, ktorý odmieta vrátiť pôvodnému majiteľovi jeho pozemok. Tvrdí to podpredseda SNS Jaroslav Paška, podľa ktorého v tomto prípade zlyhal aj vyšetrovateľ. O koho konkrétne ide, však už nespresnil. Stopy vedú zrejme k prezidentovi Andrejovi Kiskovi.
Podľa Pašku došlo v roku 1999 na katastrálnom úrade v Poprade k trom rýchlym transakciám, a to bez toho, aby sa pôvodný majiteľ svojich pozemkov vzdal, predal ich či daroval.
Foto: SITA
„Konečným užívateľom tohto pozemku sa stal ústavný činiteľ, ktorý vie, že pozemok je scudzený, a nechce ho vrátiť jeho skutočnému majiteľovi,“ povedal Paška v diskusnej relácii televízie TA3. Pre denník Pravda doplnil, že rodina, ktorú kauza zasiahla, pochádza z Popradu a o majetok prišla hneď dvakrát.
„Najskôr im ho zobrali komunisti. Po reštitúcii ho dostali späť a otec im to venoval darom ako dedičstvo. No o rok nato sa udiala na katastri taká transakcia, kde bol na základe nejakých falošných dokladov počas dvoch mesiacov pozemok trikrát prevedený a skončil u ústavného činiteľa,“ poznamenal Paška s tým, že súdny spor naďalej prebieha a súčasný majiteľ si chce pozemok aj napriek spomínaným skutočnostiam ponechať.
Konečným užívateľom tohto pozemku sa stal ústavný činiteľ, ktorý vie, že pozemok je scudzený, a nechce ho vrátiť jeho skutočnému majiteľovi.podpredseda SNS Jaroslav Paška
Paška spomínal ústavného činiteľa, ktorý nepochádza z prostredia vládnej koalície. Ústavnými činiteľmi sú poslanci parlamentu, členovia vlády, sudcovia či prokurátori. Ak by mal podpredseda SNS na mysli niektorého z trojice najvyšších ústavných činiteľov, mohlo ísť o prezidenta Kisku, predsedu Národnej rady Andreja Danka (SNS) alebo premiéra Roberta Fica (Smer). Danko aj Fico však súčasťou vládnej koalície sú.
Na otázku denníka Pravda, či spomínal jedného z tejto trojice, Paška jednoznačne neodpovedal. „Nebudem to komentovať, ale blížite sa k tomu,“ dodal tajomne. Pravdepodobne však narážal na ľahko overiteľný fakt, že s Veľkým Slavkovom sa dosiaľ spája iba jediné meno – Kisku, ktorý vlastníctvo pozemku na spomínanom území dokonca verejne deklaroval v majetkovom priznaní za rok 2016.
Kauza Veľký Slavkov sa týka pôdy s celkovou rozlohou viac ako milión štvorcových metrov. Krátko po reštitúcii sa ocitla v rukách firmy, ktorá mala mať blízko k strane HZDS. Za pozemky zaplatila necelých 13 miliónov slovenských korún (431-tisíc eur), hoci ich reálna hodnota sa pohybovala na úrovni 1,5 miliardy korún (viac ako 49 miliónov eur). Po prepuknutí škandálu prišiel v roku 2007 o kreslo vtedajší minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa.