Vašečka: Etika má byť povinným predmetom

, 13.10.2017 10:00

Reforma školstva navrhuje, aby sa etiku učili všetci žiaci. Dnes je rovnako ako náboženstvo povinne voliteľná. Sociológ Michal Vašečka považuje tento zámer za dobré riešenie. Vysvetľuje, že Slovensko je sekulárne a deti by mali dostávať štandardizovanú etickú výchovu. "Doterajšie rozdelenie etickej a náboženskej výchovy vytvára potenciál pre konflikty napríklad v etických otázkach," upozornil slovenský sociológ, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne. V prípade, že náboženstvo zostane dobrovoľné, štát by podľa neho mal zabezpečiť jeho rovnocennú výučbu pre všetkých veriacich a nielen pre príslušníkov rímsko-katolíckej cirkvi.

Aké výhody môže priniesť zavedenie povinnej etiky pre všetkých žiakov?

Osobne tento návrh pokladám za dobré riešenie, lebo Slovensko je sekulárnou krajinou, ktorá nie je naviazaná na žiadnu náboženskú či inú ideológiu. Úplne všetci žiaci by teda mali dostávať štandardizovanú etickú výchovu. Doterajšie rozdelenie na tých, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu a tých, ktorí sa k náboženstvu hlásia, nepovažujem za šťastné, nielen pre slovenský sekulárny systém, ale aj preto, že takéto rozdelenie vytvára potenciál pre konflikty v etických otázkach, ktorých sme svedkom v posledných rokoch.

Michal Vašečka
Michal Vašečka Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Častokrát sa vytvárajú aj nezmyselné zákopové vojny. Keď však všetky deti prejdú rovnakým vzdelávacím procesom v tejto veci, budú mať viac potenciálnej empatie k problémom druhých ľudí. Treba však dodať, že vyučovanie náboženstva by mal štát veľmi silne strážiť, aby všetky deti, ktoré sa hlásia k nejakej viere, mali možnosť navštevovať to svoje náboženstvo.

Keďže väčšina Slovenska je rímsko-katolícka, s tým by nemal byť problém, ale pri iných náboženstvách zabezpečiť vyučovanie môže byť zložitejšie. Ministerstvo školstva by do toho mohlo intenzívnejšie vstúpiť, aby sa rovnocenné vzdelávanie zabezpečilo aj v tejto oblasti, hoci je založené na dobrovoľnosti.

Čo by mala etika obsahovať, aby splnila účel? Potrebuje zmenu?

To je na širšiu diskusiu. V prvom rade by si mali počas nej žiaci osvojiť najmä občianske zručnosti, ktoré sa dnes ukazujú ako nedostatkové. Etika by mala deti viesť k schopnosti vzájomnej akceptácie v spoločnosti a k tomu, čo sú základné morálne princípy, na ktorých funguje moderná spoločnosť 21. storočia. Tá sa už, na rozdiel od minulosti, neviaže na náboženstvo alebo ideológiu. Na prvý pohľad to potom vyzerá, akoby spoločnosť bola morálne neukotvená. Samozrejme, že aj to, čo dnes voláme liberálno-demokratická spoločnosť, je ukotvené na morálnych princípoch, ktoré sa zrozumiteľným spôsobom dajú odovzdať ďalej.

Medzi odborníkmi padol aj taký návrh, aby bola etika súčasťou iných predmetov, napríklad občianskej výchovy.

Myslím si, že etika ako samostatný predmet je vhodná forma, nevidím v tom problém. Aj v rámci etickej výchovy, ktorá bude zbavená priameho napojenia na náboženstvo, by však bolo dobré, aby sa deti učili aj základné penzum toho, v akej kultúre vyrastajú. Nie však spôsobom, ako sa to robí na náboženstve. Je dôležité, aby deti vedeli spoznať, keď napríklad navštívia kostol alebo galériu ako turisti, aby vedeli, na čo sa dívajú, čo je na obrazoch zobrazené a prečo. Nie je riešením úplné vytrhnutie žiakov z kontextu, v ktorom vyrastali ich predkovia. Základné vedomosti o náboženstve a cirkvi by teda mali byť súčasťou aj etickej výchovy.

Môže opatrenie viesť k tomu, že sa o náboženstvo bude zaujímať menej detí?

K presunom môže prísť. Najmä v mestách to funguje takmer bezproblémovo. Ale vo vidieckom prostredí väčšina detí chodí na náboženstvo a dokonca sa stáva, že katechéti učia zároveň etickú výchovu. Paradoxne sa preto v takomto prostredí môže stať, že nedôjde k radikálnej zmene, len sa oddelí etická výchova od tej dobrovoľnej náboženskej. To je dobré, lebo obe veci by mali byť v sekulárnej spoločnosti oddelené. Všetci žiaci by však mali mať možnosť na dobrovoľnej báze chodiť na náboženstvo.

Malo by sa náboženstvo ako predmet úplne odstrániť zo štátnych škôl a jeho výučba vrátiť na fary?

Pokiaľ je to na dobrovoľnej báze, myslím si, že by malo zostať na školách. Na prvý pohľad úplné odstránenie náboženstva zo škôl by zapadalo do koncepcie prísne sekulárneho štátu. V rámci možností, ktoré na Slovensku máme, si však myslím, že by to bolo príliš radikálne riešenie, ktoré by bolo v tomto momente zbytočné. Hlavne vo vidieckom prostredí, kde chodí väčšina detí na náboženstvo, by to mohlo byť až kontraproduktívne.

Katolícka aj evanjelická cirkev sa bránia zmene. Tvrdia, že ich hodiny vedú deti k morálnym hodnotám. Je to tak? Vidieť za trinásť rokov, odkedy sa dostala cirkevná náuka do škôl, posun? Napríklad rastúca radikalizácia argumenty cirkví neguje…

K tomu nemáme žiadne dáta ani kvalitatívne výsledky, preto je ťažké sa k otázke vyjadriť. Skôr považujem za nešťastné rôzne pokusy aj organizácií mimovládneho sektora o presadenie niektorých agend, ktoré patria skôr do náboženskej výchovy ako do verejného života. Myslím si však, že v súčasnej situácii, keď sa náboženstvo a etika striktne delia, sa časť mladých môže zradikalizovať viac, ako by to bolo v prípade, ak by etika bola povinným a náboženstvo dobrovoľným predmetom.

Aké predpoklady musí mať kvalitný učiteľ etiky?

To je nepríjemná otázka, pretože nie každý učiteľ je na vyučovanie etiky dostatočne pripravený. Podľa mňa ide o najnáročnejší predmet na škole. V očiach žiakov je najťažšia matematika, fyzika, ale pre učiteľov je to práve vyučovanie etiky. Vyžaduje znalosti zo sociológie, histórie, psychológie či náboženstva, preto chápem, že mnohí riaditelia môžu mať problém s kvalifikovanými ľuďmi. Myslím si, že predmet by mal učiť absolvent humanitných a spoločenských vied, nie na úrovni bakalára. V tomto prípade by bolo ideálne, keby to neboli absolventi pedagogických fakúlt.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#školstvo #škola #reforma školstva #Michal Vašečka #etika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk