Lukáč: Zachraňujeme lesy, nesadíme stromčeky

Lesy, v ktorých sa nerúbe, nepoľuje, nepostrekuje, jednoducho povedané – nerobí sa v nich nič. Lesoochranárske zoskupenie VLK sa roky snaží o to, aby bezzásahové územia tvorili minimálne päť percent z rozlohy Slovenska. Petíciu s touto víziou podpísalo viac ako 50-tisíc ľudí. Ochranári ňou požadujú zmenu v zákone o ochrane prírody a krajiny. Dosiahnuť chcú aj to, aby do roku 2020 tvorili rezervácie minimálne polovicu rozlohy národných parkov, do roku 2030 až 75 percent. "Máme teóriu, že to, ako vyzerá krajina, sa premieta do ľudí a naopak. Lesy vedia problémy riešiť, len im musíme dať priestor. A to im nedávame, všetci chcú ovládať sto percent územia. Čo je nemožné," povedal náčelník zoskupenia Juraj Lukáč.

, 15.10.2017 20:00
Juraj Lukáč Foto:
Náčelník lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč.
debata (134)

Petíciou žiadate nič. Čo si pod tým má bežný človek predstaviť?

Myslíme si, a takéto posolstvo existuje už aj v pradávnych textoch písaných našimi predkami, že vždy musí byť nejaké územie, kde človek nezasahuje, aby mohlo okolitému svetu ukázať, že si vie poradiť aj samo. V našej práci sme sa presvedčili, že nie je dobré zasahovať na sto percentách rozlohy regiónu. Musia existovať lesy, kde sa nerobí nič, ale skutočne nič. Ľudia tam môžu chodiť a pozerať sa, ako kraľuje príroda. Množstvo vedeckých štúdií dokazuje, že keď má príroda vládu nad nejakým územím, pozitívne vplýva aj na svoje okolie. Napríklad sa potvrdilo, že lesy, v ktorých je lykožrút, bez ľudského zásahu generujú množstvo predátorov pre lykožrúta, ktorí potom prechádzajú do susednej lokality. Aj hospodárske územie má teda prospech z lesov, ktoré sú ponechané na samovývoj.

Bezzásahové územia by ste radi videli na piatich percentách z celkovej rozlohy Slovenska. Koľko takýchto lesov máme dnes?

Formálne je to 1,8 percenta, ale je to skutočne len formálne, pretože existuje viac ako 3,5 tisíca výnimiek ročne. Tie sú udeľované na rôzne činnosti, či už striekanie pesticídmi, rúbanie a podobne. My chceme všetky možnosti výnimiek zrušiť a, naopak, chceme povoliť, aby do týchto lesov mohli chodiť ľudia. Ale bez pušiek, bez áut, bez pesticídov. Chceme dosiahnuť, aby sme namiesto 1,8 percenta formálne chráneného mali 5 percent skutočne chráneného územia. Sme ochotní pristúpiť aj na to, že lokality, ktoré sú aktuálne chránené, ale nespĺňajú základné predpoklady, by mali byť zrušené. Týka sa to najmä Národného parku Nízke Tatry. Národné parky by mali mať podľa medzinárodných kritérií 50 a viac percent bezzásahových území. Nízke Tatry majú okolo 13 percent a Poloniny asi 6 percent.

Máte plán, kde by mali vzniknúť nové bezzásahové oblasti?

Máme nakreslenú mapku, ktorá je však určená do diskusie. No určite by tam mali patriť územia, ktorých ochranou sme sa zaviazali európskymi zákonmi, ale aj veľké časti národných parkov a lokality, o ktorých sa hovorí v súvislosti s ochranou hlucháňa. Všetko sa to bez problémov zmestí do piatich percent. Boli sme na ministerstve životného prostredia, ktoré si nechalo urobiť výpočet a s prekvapením zistili, že našich päť percent nie je vôbec prehnaná požiadavka.

Foto: vsetkoprenic.sk
lesy, koláž

Pod petíciou máte viac ako 50-tisíc podpisov. Kedy ju odovzdáte ministrovi životného prostredia?

Minulý týždeň sme ho požiadali listom o termín stretnutia. Chceme to urobiť aj trochu slávnostne, so spoločnou tlačovou konferenciou a podobne. O tomto probléme rokujeme s pánom ministrom (Lászlóom Sólymosom, pozn. red.) od začiatku tohto roka a s jeho odbornými sekciami dochádzame viac-menej ku konsenzu. Veríme, že k odovzdaniu dôjde najneskôr do dvoch týždňov. Termín však musí určiť rezort.

Veríte, že sa cieľ petície podarí naplniť?

Podarí sa to určite. Ide len o to, či vďaka alebo napriek ministerstvu životného prostredia. Nemyslím si, že taká situácia vznikne, no ak by nastal nejaký odpor, tak ideme na 100-tisíc podpisov, aby sa tým musela zaoberať Národná rada, a v najhoršom prípade na 300-tisíc, aby bolo referendum. Sami vidíme, že občania sú mimoriadne nespokojní so stavom v tomto sektore.

Máte teda spätnú väzbu od ľudí. Zaujímajú sa o ochranu lesov?

Mimoriadne. Také občianske povedomie, aké máme dnes, tu nebolo za posledných 30 rokov.

Dokáže sa príroda skutočne sama vyrovnať so všetkými nástrahami?

Lesy sú tu 350 miliónov rokov. Padali meteority, menili sa zemské magnetické póly, teplota skákala hore-dole, lesy to všetko prežili. Človek je tu povedzme 2,5 milióna rokov a lesníci možno 200. Chceme žiť v slušnej a zdravej krajine, lebo len v takej môžu žiť slušní a zdraví ľudia. Máme teóriu, že to, ako vyzerá krajina, sa premieta do ľudí a naopak. Lesy vedia problémy riešiť, len im musíme dať priestor. A to im nedávame, všetci chcú ovládať sto percent územia. Čo je nemožné.

Po kalamitách bežne do lesov prídu ľudia, upratujú, sadia stromčeky… Pomáhajú tým prírode?

Máme heslo – zachraňujeme lesy, nesadíme stromčeky. Sadením stromčekov sa nedá vybudovať les. Les je podstatne zložitejší systém. To je akoby ste si zobrali z človeka jednotlivé orgány, položili na stôl a čakali, že z toho vznikne človek. To je absurdné. Ani les sa neskladá len zo stromov. Tvoria ho baktérie, stavovce, vtáky, bezstavovce, ktoré žijú v pôde… To všetko tam musí byť. Nestačí posadiť stromčeky a zabudnúť na zvyšných 35-tisíc druhov živočíchov a tisíce druhov rastlín. Musíme tam dať všetko, čo tam bolo predtým a pospájať to. Pre človeka nemožné, no príroda to zvládne aj bez nás.

Ochranu lesov avizujú hneď dva rezorty

Menej rúbania a účinnejšiu ochranu chce presadiť do legislatívy minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Koncom septembra ohlásil prípravu novely zákona o ochrane prírody a Národného memoranda o lese. Na tom bude spolupracovať s ministerstvom pôdohospodárstva a jeho šéfkou Gabrielou Matečnou (nom. SNS).

Sólymos sľubuje zákaz ťažby dreva v chránených oblastiach s najvyšším stupňom ochrany. Naznačil tiež rozširovanie bezzásahových území, nespresnil však, ktorých lokalít sa to bude týkať. Podľa ministra súčasné znenie legislatívy nedovoľuje envirorezortu garantovať ochranu prírody a lesov. Novela to má zmeniť, okrem iného tiež sprísni podmienky pri takzvanej náhodnej ťažbe (napr. odpratávanie dreva po kalamite, pozn. red.) v druhom až štvrtom stupni ochrany.

Ruku k dielu priložila aj Matečná. Od 1. októbra je v platnosti vyhláška z dielne agrorezortu, ktorá sľubuje dotáciu obhospodarovateľom lesov, ktorí sa o ne starajú prírode blízkym spôsobom. Lesníci, ktorí namiesto výrubu uprednostia ekologické – kultúrne či rekreačné – využitie lesa, dostanú od štátu finančný príspevok.

© Autorské práva vyhradené

134 debata chyba
Viac na túto tému: #lesy #Juraj Lukáč #ochrana životného prostredia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy