Príbehy rodičiek sa nakrúcali v troch bratislavských pôrodniciach na Antolskej, na Kramároch aj v Ružinove. Všetky tri patria pod Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB).
Režisérka Zuzana Limová v dokumente poukázala na zákulisie pôrodníc. Niektoré budúce matky podľa nej prechádzajú naozajstným peklom. Snímka popísala aj takú situáciu, keď hysterickú rodičku lekár spacifikoval fackou. Tvorcovia dokumentu tvrdia, že ambíciou je vyvolať verejnú diskusiu, ktorá by viedla k pozitívnym zmenám.
„Film sa nezakladá na pravde a je vysoko neobjektívny,“ povedal generálny riaditeľ UNB Juraj Kovács na tlačovej konferencii. Podľa neho snímka poukazuje len na jednu stránku pôrodníctva. S lekárom, ktorý rodičke dal facku, nemocnica plánuje rozviazať pracovný pomer.
Prednosta 1. gynekologicko-pôrodníckej kliniky UNB na Kramároch Igor Rusňák spresnil, že podstatná časť sa nakrúcala na Kramároch. Scenár na neho pôsobil optimisticky, no výsledný film je podľa neho o niečom inom. „Videli ste doktora, ktorý facká rodičky, videli ste film o troch psychicky frustrovaných, depresívne ladených smutných matkách, ktoré vypovedajú, aké to bolo hrozné, strašidelné, neosobné,“ zhrnul s tým, že sú to jediné verbálne výpovede vo filme.
Doplnil, že v snímke ide o depresívne ladenú výpoveď režisérky bez jediného rozhovoru s lekárom, pôrodnou asistentkou či primárkou, pričom vyvoláva a u tehotných žien paniku.
„Porušovanie ľudských práv žien pri pôrodoch vrátane násilných praktík nie je v slovenských pôrodniciach žiadnou novinkou ani ojedinelým javom,“ oponujú lekárom expertky občianskych združení Občan, demokracia a zodpovednosť a Ženské kruhy. Podľa nich ide o prax dlhodobo a masívne rozšírenú v pôrodniciach po celom Slovensku. Obrátili sa preto listom na ministra zdravotníctva Tomáša Druckera, aby zakročil Právnička zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová poukazuje na to, že rodiace ženy sú často vystavované nielen fyzickému a psychickému násiliu.
„Napríklad aj v nútení žien, aby rodili v polohe v ľahu či poloľahu, v dôsledku čoho si nemôžu uľaviť od pôrodných bolestí, v šití pôrodných poranení bez adekvátneho tíšenia bolesti, v zastrašovaní alebo znevažovaní žien či celkovo hrubom správaní sa voči nim,“ vymenovala Debrecéniová.
Násilie a iné porušovanie práv si niekedy zdravotnícky personál podľa nej nemusí ani uvedomovať a v niektorých prípadoch býva dokonca sprevádzané dobrými úmyslami – čo, samozrejme, neznižuje jeho závažnosť.
Na sociálnych sieťach ženy emotívne diskutujú o tomto filme. Medzi nimi sa objavili hlasy, ktoré majú iný názor. „Lekári privádzajú na svet deti a často riešia situácie, keď ide o život matky alebo dieťaťa, ja som rodila bez problémov a chcem sa lekárom poďakovať,“ uviedla jedna z diskutujúcich.. Mnohé na vlastnej koži zažili hysterické ženy, ktoré od bolesti chceli skákať z okien. „Niektoré pôrod zvládajú dobre, iné nie a veľa závisí aj od osobného prístupu zdravotníkov,“ skonštatovali viaceré. Ženy by sa podľa niektorých mali na pôrod pripraviť, nielen nakúpením výbavičky, ale aj psychicky.
Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo Miroslav Borovský k diskusii pripomenul, že lekár nemôže rodičku fackovať počas pôrodu, aj keď sa správa hystericky. „Ak je rodička v nesmiernom strese, možno na ňu maximálne zvýšiť hlas,“ poznamenal Borovský. K násliu v pôrodniciach by podľa neho nemalo dochádzať. Dodal, že vo vyostrených situáciách treba zlepšiť komunikáciu lekárov a pacientov.